Električka v Bratislave po 81 rokoch testovala široký rozchod, v praxi bude nanič

Električka s evidenčným číslo 7819 sa na prvý pohľad v ničom nelíši od svojich kolegýň. Ide o tridsať rokov staré vozidlo vyrobené v pražskej ČKD, akých dnes jazdia na Slovensku desiatky.

Po tomto týždni však jej číslo zostane zapísané v kronikách bratislavskej hromadnej dopravy.

Jeho nositeľka sa stala prvou električkou po viac než osemdesiatich rokoch, ktorá sa v hlavnom meste previezla po koľajniciach s rozchodom 1435 milimetrov.

Akcia sa odohrala v noci na štvrtok, električka si zajazdila po novej trati zo Štúrovej ulice cez Starý most do Petržalky. Dokončovaný úsek sa stane jediným, v ktorom popri bežnom bratislavskom rozchode 1000 milimetrov bude aj rozchod 1435 milimetrov.

Električka urobila po dva a pol kilometra dlhej trati niekoľko testovacích jázd tam a späť. „Trať prešla pri rýchlosti desať, tridsať a päťdesiat kilometrov za hodinu, skúšky dopadli pozitívne,“ spresnila hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

Jazdu si všimol portál imhd.sk. Jeho autori dohľadali, že podobný úkaz bolo možné v Bratislave vidieť naposledy v júli 1935.

Širší rozchod v tých časoch využívala slávna viedenská električka. Teda elektrická dráha, ktorá viedla z centra Bratislavy cez vtedajší Štefánikov most až do centra Viedne. „Následne však došlo k prestavbe tejto lokálnej železnice na úzky rozchod, aby sa zjednotila s prevádzkou mestských električiek,“ spresnil server imhd.sk.

Od tej doby využíva Bratislava už len v súčasnosti málo vídaný rozchod tisíc milimetrov. Ten si inžinieri zvolili koncom 19. storočia, pretože sa podľa nich viac hodil do úzkych uličiek starej Bratislavy a zároveň bol aj lacnejší. „Spotrebovalo sa menej dlažobných kociek pri budovaní krytu tratí v porovnaní s traťami so širším rozchodom,“ dodal server.

Zopakovať v roku 2016 jazdu po širokom rozchode znamenalo pre dopravný podnik logistickú výzvu. Bratislava totiž súpravami s rozchodom 1435 milimetrov dávno nedisponuje.

O pomoc preto musela požiadať Košice, ich električková sieť totiž tento rozchod využíva. „Od Dopravného podniku mesta Košice sme si požičali podvozky na širší rozchod, ktoré sme následne inštalovali na našu električku,“ vysvetľuje Skokanová.

Úprava električky na testovaciu jazdu trvala dva týždne. „Bolo to najjednoduchšie možné riešenie,“ dodala.

Výmenou podvozkov sa však prípravné práce neskončili. Podľa imhd.sk museli robotníci upraviť aj výhybky pred nájazdom na Starý most. „Bolo nutné upraviť výhybky na Šafárikovom námestí tak, aby skúšobná električka mohla zo Štúrovej ulice prejsť smerom k Starému mostu,“ poznamenal server.

Na takéto detaily totiž magistrát pôvodne nemyslel. „Pri budovaní trate sa nepočítalo s tým, že rozchod 1435 milimetrov bude potrebné testovať. Žliabky na výhybkách boli preto zavarené vloženými klinmi,“ dodal server. Tieto výhybky preto museli robotníci prekryť novými koľajnicami, aby cez ne električka mohla prejsť.

Všetky tieto úpravy sa nakoniec odrazili aj na výslednom účte za celú akciu. „Náklady boli vyčíslené na necelých 12-tisíc eur,“ spresnila hovorkyňa.

Magistrát však tvrdí, že bez riadneho otestovania širokého rozchodu by nemohla byť celá trať vrátane Starého mosta odovzdaná do prevádzky. „Protokol zo skúšky bude ďalším podkladom ku kolaudácii, širší rozchod je totiž súčasťou celého projektu,“ dodal magistrát.

Najväčším paradoxom na celej veci je, že Bratislava takýmto náročným spôsobom otestovala rozchod, ktorý v praxi nebude nikdy využívať. Hoci celá trať ešte nebola oficiálne dokončená, už teraz je jasné, že rozchod 1435 milimetrov predstavuje slepú vývojovú vetvu.

Bývalý primátor Milan Ftáčnik i jeho nástupca Ivo Nesrovnal si pôvodne predstavovali, že stredom Bratislavy by mohli jazdiť odľahčené prímestské vlaky typu tram-train, ktoré využívajú práve širší rozchod 1435 milimetrov. „Toto sú projekty, ktoré Bratislava potrebuje,“ hovoril ešte nedávno Nesrovnal.

Trať cez obnovený Starý most sa mala stať prvou, kde takýto rozchod bude položený rovnobežne so štandardným rozchodom pre bratislavské električky. Lenže na jeseň minulého roka začali projektanti kresliť druhú etapu trasy na koniec Petržalky, pri ktorej počítajú znovu už len s rozchodom tisíc milimetrov.

„Od myšlienky duálneho rozchodu sa upustilo vzhľadom na to, že Bratislava nepreukázala Európskej komisii, ktorá by mala projekt financovať, ekonomickú efektívnosť riešenia s vozidlami tram-train,“ vysvetľuje portál imhd.sk.

Výsledok? Široký rozchod zostane izolovaný medzi Štúrovou ulicou na jednom brehu a začiatkom Petržalky na druhom brehu. Nepotrebné koľajnice tu budú počas nasledujúcich rokov len hrdzavieť a stanú sa ďalšou kuriozitou hlavného mesta.

„Je veľmi pravdepodobné, že 18. februára roku 2016 sa električka po koľajniciach s rozchodom 1435 milimetrov na tomto úseku previezla prvý a poslednýkrát,“ uviedol server.