Štátne lesy drevo pre fabriky neorezali, no niektoré zmluvy a pravidlá naďalej znepokojujú spracovateľov

• Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali.
• Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova.
• Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny.
• Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára. 

Začiatkom januára sa slovenskí spracovatelia dreva posťažovali Denníku E, že štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva a im tak hrozí odstavovanie výroby aj prepúšťanie zamestnancov. Drevári sa obávali presunov suroviny, ktorú doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Práve takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS a priekupníkov z biznisu so štátnym drevom vytlačili až predchádzajúce vlády OĽaNO.

K tomu najhoršiemu však napokon neprišlo. Veľká väčšina fabrík dostala od štátneho podniku, ktorý obhospodaruje až polovicu slovenských lesov, rovnaké objemy ako vlani a ich prevádzka už bezprostredne ohrozená nie je. Denníku E to potvrdil prezident zväzu spracovateľov dreva Peter Zemaník, no hneď aj s tým, že biznis s drevom sa po nástupe novej vlády predsa len zmenil a drevári sa týchto zmien obávajú.

Najviac spracovateľom prekáža to, že tentoraz dostali na dodávky štátneho dreva iba ročnú istotu. Podnik zmenil dvojročné zmluvy z obdobia vlád OĽaNO na iba jednoročné. „Je to vážny problém a chceme, aby sa to vrátilo, lebo práve dlhodobejšie zmluvy firmám umožňujú plánovať väčšie investície do ďalšieho rastu výroby. Určite to budeme od Lesov SR žiadať,“ hovorí Zemaník.

Anonymne jeden z drevárov Denníku E hovorí, že Lesy SR svoje zmluvy mohli skrátiť aj preto, aby si vytvorili priestor na presmerovanie dreva k priekupníkom už na budúci rok. Priekupníci s drevom pritom iba obchodujú a predražujú ho o svoju maržu. Drevárovi sa tak znižuje konkurencieschopnosť jeho výrobkov. Priekupníci navyše drevo vyvážajú do cudziny, čím Slovensko oberajú o pracovné príležitosti.

„Veľmi sa obávame, že o rok môže prísť k väčším presunom dreva,“ dodáva drevár, ktorý nechce zverejniť svoje meno, lebo sa obáva odvety práve vo forme krátenia dodávok suroviny.

Drevárom prekáža aj to, že niektorí spracovatelia predsa len dostali menšie objemy a vyhodili ich z kategórie kľúčových zákazníkov banskobystrického generálneho riaditeľstva Lesov SR. Po novom ich zaradili medzi menej významných zákazníkov regionálnych závodov podniku. Opačným smerom, naopak, putovali niektoré firmy, ktoré s drevom prevažne iba obchodujú a niektoré ho dokonca vyvážajú iba do cudziny.

Viaceré z týchto priekupníckych firiem sa však obhajujú, že od štátu dostali iba také drevo, ktoré slovenské fabriky aj tak spracovať nevedia, lebo naň nemajú špecifické technológie. Majitelia najnovšie zvýhodnených odberateľov tiež popierajú, že by mali bližšie kontakty na novú vládnu koalíciu.

Zväz zatiaľ nemá od Lesov SR ani komplexný prehľad ich nových zmlúv, hoci po minulé roky ho vždy dostával už oveľa skôr. Mnohé zmluvy však už boli v posledných dňoch jednotlivo zverejnené v centrálnom vládnom registri verejných kontraktov.

Tak Lesy SR ako aj nadriadené ministerstvo pôdohospodárstva Denníku E na otázky k biznisu s jeho drevom nijako neodpovedajú.

Ako štátne drevo predsa len končí aj v cudzine  

Z centrálnych na regionálnych zákazníkov bola napríklad preradená bez vysvetlenia píla Velm z kysuckej obce Nová Bystrica. Na roky 2022 a 2023 od bývalého vedenia Lesov SR dostala po osem kubíkov ihličnatej piliarskej suroviny, no na tento rok má od lesného závodu Sever iba polovicu tohto objemu. Ide pritom o firmu, ktorá zamestnáva 50 ľudí a v poslednom účtovne uzavretom roku 2022 zarobila pri štvormiliónových tržbách vyše 216-tisíc eur. Zisky má už pritom dlhšie. Naposledy bola stratová ešte v roku 2018. Rozhodne teda nejde o neperspektívnu firmu.

Naopak, obchodná firma Drevoimport z Kolačna pri Partizánskom má iba pár zamestnancov, no v hierarchii zákazníkov štátnych lesov putovala opačným smerom a od centrály štátnej firmy dostala aj oveľa viac dreva, než to bolo vlani a predvlani od jej oblastných závodov.

Drevoimport získal na tento rok až 20-tisíc kubíkov menej kvalitnej listnatej vlákniny a po dvetisíc kubíkov smrekovcového aj listnatého piliarskeho dreva. Navyše firma na svojej webovej stránke priznáva, že jej nosným biznisom je vývoz dreva do Talianska a Česka.

Majiteľ Drevoimportu Tibor Paulovič však pre Denník E hovorí, že ich vývozy Slovensko nepoškodzujú, keďže od Lesov SR získavajú iba také drevo, ktoré domáci spracovatelia nevedia využiť. Konkretizuje, že buková vláknina, ktorú im teraz dodá štátny podnik pre ich dlhoročného partnera – talianskeho výrobcu hračiek Fantoni –, je iba s priemerom kmeňov pod 30 centimetrov. Pre domácich drevárov je to podľa Pauloviča príliš tenké drevo.

„Lesy SR s nami spolupracujú aj preto, lebo my za bukovú vlákninu na hodnotnejšie hračky vieme zaplatiť viac ako domáce celulózky, ktoré ju využijú len na výrobu papiera,“ hovorí Paulovič.

Odbery smrekovcového dreva pre ďalšieho dlhoročného zahraničného partnera – juhočeskú pílu Empo Holz – priekupnícka firma obhajuje tým, že takéto drevo má priveľa živice, a tak slovenským drevárom až príliš znečisťuje píly. Český podnik má podľa Pauloviča na smrekovcové drevo špeciálne technológie.

Zaradenie medzi centrálnych zákazníkov Lesov SR vysvetľuje majiteľ obchodnej firmy tiež tým, že podnik od tejto kategórie vyžaduje bankovú garanciu vo výške 350-tisíc eur a práve jeho firma ju dokáže zložiť.

Bývalý lesník zároveň odmietol, že by bol akokoľvek spriaznený s politikmi štvrtej vlády Smeru.

Drevoimport pritom nie je jedinou firmou, ktorá dostáva od centrály Lesov SR drevo na vývoz.

Medzi ďalšími je poľská firma Nowy Styl, ktorá získala na tento rok štyritisíc kubíkov vysokokvalitného slovenského listnatého dreva na výrobu dýh. A až 37-tisíc kubíkov listnatej vlákniny má od podniku aj rakúska celulózka Lenzing Aktiengesellschaft.

Tieto dva kontrakty sú už však dlhodobejšie a nijako neprekážajú ani slovenským spracovateľom. Tuzemské výrobné prevádzky na dyhy sú totiž nedostatočné a Lenzing vie spracovať aj nadrozmerné kmene, ktoré slovenské celulózky už odoberať nechcú.

Drevári tiež oceňujú, že dodávky dreva, ktoré vie spracovať domáci priemysel, Lesy SR aj tento rok právne ošetrili klauzulou, podľa ktorej ich zákazník môže takúto surovinu spracovať iba vo svojej prevádzke a nemôže sa predať inej slovenskej firme ani do zahraničia. Zároveň zmenu tohto pravidla môže odobriť len vedenie Lesov SR a musí to byť zverejnené v centrálnom registri zmlúv formou dodatku. O ústupku sa teda dozvie aj verejnosť.

Celé sa to dostalo do zmlúv len počas minulých vlád OĽaNO a zatiaľ to v nich aj zostalo.

Živnostníci medzi top klientmi         

Pre drevárov je oveľa zvláštnejšie to, že sa medzi centrálnych zákazníkov štátnych lesov teraz dostali aj niektorí živnostníci. Ide napríklad o Igora Števlíka z Klátovej Novej Vsi pri Topoľčanoch a Maroša Kruľa zo Sniny. Druhý z nich pritom doteraz nemal žiadnu zmluvu ani s lesnými závodmi podniku. Je jeho úplne novým zákazníkom.

Obaja však získali na druhej strane od podniku iba najmenej kvalitnú surovinu, a to energetické drevo vrátane zvyškov po ťažbe a manipulácii s drevom na odvozných skladoch. Prvý v objeme osemtisíc kubíkov a druhý v objeme desaťtisíc kubíkov.

S objemami dreva od štátnych lesov teraz výrazne poskočila aj firma MA-PE z Partizánskej Ľupče neďaleko nádrže Liptovská Mara. Tento podnik sa síce nedostal medzi centrálnych zákazníkov, ale od dvoch lesných závodov Tatry a Sever dostal výrazne viac dreva, než to bolo donedávna. Na tento rok má až 14 800 kubíkov ihličnatých piliarskych výrezov. O zhruba deväť tisíc kubíkov viac ako vlani.

Táto firma je však hlavne spracovateľom. Zameriava sa na výrobu nábytku aj záhradných stavieb a viac dreva podľa jej majiteľa Martina Sameliaka získala preto, lebo práve rozširuje výrobu.

„Máme teraz novú výrobnú linku a zavádzame aj druhú zmenu. Počet našich zamestnancov rozširujeme z 20 na vyše 30,“ hovorí majiteľ MA-PE s tým, že nemá ani žiadne kontakty na politikov. „Celé je to len o tom, že dokážeme rásť a Lesy SR akceptovali našu požiadavku na zvýšenie objemu suroviny,“ povedal Sameliak.

Firma Huliakovho brata vie ceny vopred, no je to v poriadku

V registri verejných zmlúv už figurujú aj kontrakty viacerých najväčších domácich drevospracovateľov.

Liptovská píla s nemeckým kapitálom Rettenmeier Tatra Timber získala od Lesov SR celkovo 156-tisíc kubíkov ihličnatého piliarskeho dreva a aj 26-tisíc kubíkov ostatnej agregovanej ihličnatej hmoty.

Ďalšia veľká píla z Lučenca PRP v rukách viacerých tamojších slovenských piliarov získala 160-tisíc kubíkov ihličnatej piliarskej hmoty.

Veľký výrobca drevotrieskových dosák aj kvalitnejšie lepeného masívneho dreva v rakúskych rukách Kronospan Zvolen získal od štátneho podniku 129-tisíc vlákniny a 48-tisíc kubíkov kvalitnejšieho bukového piliarskeho dreva. Fabrika, v ktorej je konateľom brat kontroverzného politika SNS Rudolfa Huliaka Daniel, má na rozdiel od iných odberateľov na časť štátneho dreva v zmluvách aj vopred stanovené pevné ceny.

Kronospan však má vopred zafixované iba ceny vlákniny, čo je bežné aj u iných veľkých odberateľov. Cena tejto suroviny je totiž na trhu stabilnejšia ako cena cennejších sortimentov.

Rovnako má vo svojej najnovšej zmluve pevné ceny vlákniny malacký výrobca drevotrieskových dosiek švédskeho koncernu IKEA Industry. Táto fabrika na Záhorí dostane tento rok od Lesov SR 158-tisíc kubíkov vlákniny a k tomu aj 15-tisíc kubíkov borovicového piliarskeho dreva.

Aj zvolenský Kronospan bol vraj začiatkom roka nervózny z meškajúcich zmlúv od štátnych Lesov SR. Podľa informácií Denníka E bol Daniel Huliak jedným z drevárov, ktorí údajne posielali nespokojný list agroministrovi za stranu Smer Richardovi Takáčovi.

Viac o štátnych lesoch a ich súčasnom vedení

Lesy SR sú jedným z posledných veľkých podnikov vo výhradnom vlastníctve štátu, a tak sú pre ľudí z pozadia vládnych koalícií vždy veľmi zaujímavé. Okrem dreva sa v politických kuloároch často zvádza možno ešte ostrejší boj aj o poľovné revíry podniku. Mnohé z nich majú prenajaté vplyvní biznismeni, politici či sudcovia a právnici.

Podpisovanie zmlúv na odber dreva začalo meškať po poslednej zmene šéfa štátnych Lesov SR.

Minister Takáč po jesennom nástupe do funkcie pôvodne postavil na čelo podniku dlhoročného lesníka bez žiadnych prešľapov z minulosti Ivana Dančeka, no ten tam zotrval len do polovice decembra. Takáč ho po mesiaci vymenil za iného manažéra, s ktorým mal Smer dlhodobejšie skúsenosti.

Povereným šéfom Lesov SR sa stal právnik Tibor Menyhart, ktorý od roku 2011 až do februára 2023 zastával post predsedu protimonopolného úradu a predtým dlhé roky pracoval aj v štátnom prepravcovi ropy Transpetrol. Za jeho pôsobenia sa na antimonopolnom úrade najskôr rozbehlo vyšetrovanie viacerých veľkých káuz na odbore kartelov, napokon však ľudia z tohto odboru pod tlakom vedenia odišli.

Povereným generálnym riaditeľom sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva sa na agrorezorte stal znova Peter Kicko, ktorý bol na tejto pozícii aj za jednofarebnej vlády Smeru, keď bolo v obchode so štátnym drevom rozšírené pýtanie úplatkov a výrazne rástol priekupník Taper bývalého člena Smeru a dnes Hlasu Petra Žigu. Na vrchole siahali jej ročné tržby až k 40 miliónom eur a ročne zobchodovala až 400-tisíc kubíkov dreva, čo je zhruba dvadsatina celoslovenskej ťažby.

Kicko bol dlho mimo ministerstva, no teraz sa naň vrátil. V posledných parlamentných voľbách pritom lesník aj kandidoval za stranu Hlas z miesta číslo 114.

Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča tiež upozornil, že obchodnú politiku Lesov SR ako poverený obchodný riaditeľ riadi Ján Mizerák, ktorý bol kandidátom Sme rodina na ministra životného prostredia, poslaneckým asistentom Borisa Kollára a aj ich expertom na lesníctvo a životné prostredie. Uplatnenie v štátnych službách si tak našiel aj po volebnom neúspechu Kollárovej strany. Mizerák bol tiež šéfom štátnej ochrany prírody po veľkej tatranskej veternej kalamite spred 20 rokov, a teda v čase boja o bezzásahovú zónu v Tichej a Kôprovej doline. Ochranári a vedci mu vtedy vyčítali, že k rozhodovaniu neprizval expertov a najmä že bol za výrub v najprísnejšie chránených častiach Tatier.