Čo Smer hovorí o zdravotníctve a aká je pritom skutočnosť

Vládna strana nepripravila skutočný program, kde by povedala, čo konkrétne chce v jednotlivých rezortoch spraviť. Zverejnila len päť priorít, ale napríklad zdravotníctvo tam nie je. Aj preto analytici nehodnotili ich program, nemali totiž čo.

Keď sme sa však pýtali v ankete na konkrétne otázky a kroky, ktoré by v zdravotníctve urobili, prezradili viac ako len to, čo majú oficiálne na stránke. Vyzerá to tak, že z problémovej oblasti sa Smer nesťahuje, ale má pre ňu ďalšie plány. Čo na ne hovoria experti?

Opravujeme staré nemocnice

Smer: „V minulom roku nemocnice získali financie na riešenie havarijného stavu – myslíme si, že v tomto trende by sa malo pokračovať, veď mnohé nemocnice už vymenili zastarané lôžka, majú nové okná, sanitu, rekonštruujú sa oddelenia.“

Smer to hovorí aj napriek tomu, že začiatkom roka následkom havárie museli presúvať pacientov z bratislavskej nemocnice na Antolskej, ktorá je v havarijnom stave. V nemocnici nekúrili, ostali tam len pacienti, ktorých prevoz by im mohol ohroziť zdravotný stav. Poruchy na kotli boli aj pár mesiacov predtým. Aj v iných nemocniciach je situácia podobná a na internete kolujú fotografie, v akom zlom stave sú.

Prečítajte si

Neviem, kde budem rodiť. Hanba, hovoria pacienti najväčšej nemocnice, kde nekúrili

Štúdia, ktorú si nechalo vypracovať ministerstvo zdravotníctva, hovorí, že oproti Česku máme investičnú medzeru 137 miliónov a v porovnaní s Rakúskom až 441 miliónov. „Takže vyčlenených 30 miliónov na technickú obnovu zastaraných spoločenských priestorov nemocníc je len smietkou,“ vraví Dušan Zachar z INEKO.

Problém podľa neho je, že len tretine slovenských nemocníc ostáva z toho, čo dostanú od pacientov či poisťovní, aspoň päť percent na obnovu a modernizáciu majetku. Pritom naše nemocnice sú veľmi staré a ich priemerný vek je vyše 40 rokov.

Štát musí opravovať havarijný stav nemocníc najmä preto, že sa do nich dlhodobo neinvestuje. „Ministerstvo uvádza, že nemocnice potrebujú ročne 130 miliónov na obnovu a modernizáciu. Táto vláda rozhodne neposlala do nemocníc za svoje funkčné obdobie pol miliardy. A to je vidieť,“ hovorí analytik Tomáš Szalay z HPI.

Aj techniku nakupujeme dobre, len to nik nevidí

Smer: „Určite by sme pokračovali aj v nastavených pravidlách pri nákupe zdravotníckej  techniky v nemocniciach.“

Ministerstvo zdravotníctva ešte v novembri predstavilo zmeny v tom, ako budú nemocnice nakupovať techniku a prístroje.  Vytvoria databázu priemerných cien zdravotníckej techniky za posledné roky, ktorá pomôže komisii pri verejnom obstarávaní. Po novom sa má pripraviť aj analýza, aká je návratnosť týchto peňazí a či sa tieto peniaze nemohli investovať lepšie.

Tieto zmeny a porovnávanie cien prístrojov prisľúbilo ministerstvo po kauze predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici – ešte z konca roka 2014. Predstavenie zmien tak ministerstvu trvalo rok.

„Prísnejšie pravidlá pri nákupoch v štátnych nemocniciach prišli vždy až po prevalených kauzách,“ hovorí Zachar. Porovnávanie cien a určenie ich prínosu je podľa neho sľubné, avšak prišli až v úplnom závere funkčného obdobia, pričom ešte nikde nie sú zverejnené reálne výsledky tohto procesu. „Takže verejnosť musí len dúfať, že sa to v skutočnosti aj robí,“ dodal.

„Problém je, že sa v obstarávaní (nielen techniky) neurobilo nič pre efektívnosť a transparentnosť. Medializované kauzy sú pritom zrejme len špičkou ľadovca,“ hovorí Szalay.

Pre transparentnosť v zdravotníctve boli tieto štyri roky do veľkej miery premárnenou šancou, hovorí aj šéf Transparency International Gabriel Šípoš. Mimovládka žaluje napríklad najväčšiu štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pre neochotu zverejňovať spôsob, ako prideľuje  zmluvy. Pozitívne hodnotí len zavedenie lepšieho vykazovania platieb lekárov farmaceutickými firmami.

„V nomináciách na vedúce posty prevláda klientelizmus a zakrývanie prešľapov, ako vidieť v pokračujúcej kariére Martina Senčáka,“ dodal. Ide o bývalého vysokého úradníka na ministerstve, ktorého odvolal minister Viliam Čislák pre kauzu predraženého nákupu stravy v nemocniciach. Potom však dostal miesto dvojky na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde poberá ešte vyšší plat.

Prečítajte si

Toaletný papier či príbor. Do ktorých nemocníc si treba nosiť základné veci?

Ako dlho budeme čakať na operácie

Smer: „Znižovanie čakacích lehôt na operácie, VšZP naskočila na nový trend, vďaka čomu sa ‚čakačky‘  výrazne znížili.“

Poistenci štátnej všeobecnej dlhodobo čakali na plánované operácie najdlhšie. Potom zaviedla príplatok za operácie, odkedy nemocniciam za to platí výrazne viac a čakacie lehoty sa začali skracovať. Takto sa však sleduje len málo výkonov.

Chýba však podľa Zachara analýza, a teda nie je jasné, či by peniaze minuté štátnou poisťovňou navyše nepriniesli väčší efekt niekde inde. „Napríklad pri liečení akútnych alebo chronických ochorení, kde Slovensko najviac zaostáva.“

Poplatky v ambulanciách sú citlivé

Smer: „Ďalším pozitívom sú objednávacie systémy v nemocniciach, po ich zavedení pacient presne vie, kedy príde na rad v ambulancii, a zbytočne nečaká (zatiaľ je tento systém v detských nemocniciach), treba ich rozšíriť aj ďalej.“

Ministerstvo riešilo najmä poplatky v ambulanciách, ale neskončilo to veľmi šťastne. Prijali zákon, ktorý zakazuje vyberanie niektorých poplatkov v ambulanciách, napríklad obľúbený poplatok za prednostné ošetrenie. Nemalo to však efekt, aký očakávali. „Mal v realite presne opačný efekt – zvýraznil sa ešte väčšmi chaos v poplatkoch a zväčšil sa priestor na rôzne neformálne platby,“ hovorí Zachar. Napríklad niektorí detskí lekári začali vyberať poplatok za to, že dieťa nespolupracuje.

„Pozitívum z detských nemocníc bohato prevážili dôsledky zrušenia možnosti spoplatniť prednostné vyšetrenie. Jediný ako-tak fungujúci objednávací systém v ambulanciách prestal fungovať. Dnes prebieha v poloilegalite,“ pridáva sa ku kritike Szalay.

Riešením by podľa Zachara boli napríklad paušálne poplatky za vstup do ambulancie (ako za ministra Rudolfa Zajaca 20-korunáčky). Alebo stanovenie sociálne únosnej spoluúčasti pacientov pri niektorých ochoreniach. Stanovil by sa aj ochranný strop na tieto platby. Takto by podľa Zachara boli lekári motivovaní, aby nastavili objednávanie tak, aby pacienti prišli na presný čas.

Prečítajte si

Za Radičovej vlády maséra Kostku testovali, za Fica ho štát dotoval štyrmi spôsobmi

Zdola

Smer: „Sme presvedčení o potrebe kontinuity v rozhodnutiach a zmenách, ktoré sú pre rezort prospešné, preto považujeme za dôležité ďalej aplikovať takzvanú reformu zdola, ktorú ministerstvo zdravotníctva začalo realizovať.“

Reforma zdola je podľa Szalaya marketingový slogan, ktorému po štyroch rokoch nemôžu veriť ani ľudia na ministerstve. „Prakticky všetky zmeny, ktoré ministerstvo presadzovalo, boli zmeny zhora – od návrhu zaviesť systém jednej poisťovne cez eHeath a PPP nemocnicu či integrované zdravotnícke centrá,“ dodáva analytik z HPI.

Jedinou výnimkou podľa neho sú zmeny u všeobecných lekárov, na ktorej sa do veľkej miery lekári podieľali.

Z nemocníc do ambulancií

Smer: „Okrem iného to znamená aj presunúť pacientov z nemocníc do ambulantnej sféry, od špecialistov k všeobecným lekárom.“

O presune pacientov z nemocníc hovorilo ministerstvo už pred štyrmi rokmi. „Nepodarilo sa to – počet hospitalizácií vzrástol,“ hovorí Szalay. Dôvod je podľa neho jednoduchý – ministerstvo aj napriek sľubom neprišlo s návrhom na rušenie lôžok. „A každá posteľ si už svojho pacienta nájde,“ dodáva analytik. Najmä ak je systém nastavený tak, že nemocnice či ambulancie neodmeňuje za výsledok liečby, ale za jej produkciu.

„Veľmi rýchlo zaradili spiatočku a exriaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai hovoril, že v prípade výraznejších škrtov sa obával o stratu klientov, takže k žiadnej redukcii počtu akútnych lôžok neprišlo,“ vraví Szalay.

Ide pritom o správnu zmenu, ktorá by podľa Zachara priniesla úspory a pacientom aj väčší komfort.

Lôžka však aj podľa štátnych údajov rušia len pomaly. Za dva roky ubudlo zhruba 600 miest. Na tisíc obyvateľov tak pripadá 5,8 postele. Je to viac ako priemer OECD, ktorý sa pohybuje okolo 4,5 postele na jedného občana.

Lôžka však nevyužívame úplne, ich využitie je na úrovni 70 percent. Čo ukázala aj štúdia spoločností Ružička Csekes a EY pre ministerstvo zdravotníctva, kde napísali, že využívanie lôžok pre akútnych pacientov je podľa štúdie „výrazne pod priemerom vybraných európskych krajín“.

Počet postelí v nemocniciach ubúda len mierne

Ambulantné centrá

Smer: „Presun starostlivosti z akútnych nemocníc do ambulantných centier, potrebná bude aj redukcia počtu akútnych nemocníc a skrátenie času hospitalizácie v týchto nemocniciach.“

Ešte v júli 2014 ministerstvo hovorilo o tom, že zriadi 140 integrovaných centier. Išlo o miesta, kde by spolu fungovali lekári aj so sociálnou starostlivosťou. Mali začať fungovať už v roku 2015. Odvtedy je o nich ticho.

„Zle pripravený model integrovaných centier zostal evidentne len na papieri, čo je však dobré,“ hovorí Zachar.

Málokto chce byť všeobecným lekárom

Smer: „Ďalšie posilňovanie kompetencie všeobecných lekárov, pričom v rezorte bude potrebná aj obnova infraštruktúry lôžkových zariadení.“

Zrejme najviac chválená zmena, ktorú Smer zaviedol, je posilňovanie toho, čo všeobecní lekári môžu robiť. Všeobecne je povedomie také, že všeobecní lekári len vypisujú výmenné lístky a posielajú pacientov k špecialistom.

Prejavuje sa to aj na tom, že mladí lekári nechcú pracovať ako všeobecní lekári, a tak je týchto lekárov pre dospelých aj pre deti málo a majú vysoký vek. Už dnes v niektorých obciach nevedia zohnať všeobecných lekárov, ktorí by tam ordinovali.

Ministerstvo tak posilnilo viaceré právomoci a všeobecní lekári dnes môžu napríklad robiť aj predoperačné vyšetrenia a aj liečiť chronických pacientov s vysokým krvným tlakom. Pre lekárov je to dobrovoľné a poisťovňa im za to zaplatí peniaze navyše.

„Aktivitu na poli všeobecných lekárov hodnotím ako najpozitívnejšiu vec končiaceho sa volebného obdobia,“ povedal Szalay.

Aj táto zmena však ide pomaly a ťažkopádne. Pôvodne mali napríklad rozširovať kompetencie aj na liečenie cukrovkárov, tam sa to však zaseklo. Diskutuje sa aj o tom, že by dostali viac možností aj pri liečbe ľudí s problémami s cholesterolom a dnou.

Neochotu byť všeobecným lekárom vidieť aj na poklese ambulancií, ktorých je za dva roky o 200 menej. Vlani bolo  všeobecných lekárov pre dospelých o sto menej ako v roku 2012. Podobne ubúdali aj ambulancie pre deti, špecializované ambulancie a aj zubári.

Ambulancií ubúda

 

Ako sa postarať o chorých seniorov

Smer: „Treba nové prístupy v sociálnej, hospodárskej a zdravotníckej politike; to znamená aj nárast výkonov zdravotno-sociálnej starostlivosti, presadzovanie integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti.“

Keď začala vláda Smeru, do programového vyhlásenia si napísala, že „vypracuje a začne realizovať komplexný systém starostlivosti o zdravie staršej generácie“.

Sľúbili, že budú vytvárať zariadenia, ktoré budú kombinovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť . „Na vytváranie kapacít zdravotno-sociálneho charakteru využijú aj prebytočné zdravotnícke zariadenia.“ Ostalo to však len medzi sľubmi. „Aký vypracovala vláda komplexný systém starostlivosti o seniorov? Nijaký. A nemá ani žiaden hmatateľný návrh na stole, takže nás reforma dlhodobej starostlivosti tak skoro nečaká. Čo je tikajúca bomba slovenského zdravotníctva,“ hovorí Szalay.

Pomôcť mal zákon, podľa ktorého mohli poisťovne preplatiť deväť ošetrovateľských výkonov v sociálnych zariadeniach. Išlo napríklad o liečbu preležanín. Je o to však len minimálny záujem a podľa Szalaya je zákon bezzubý.

Aj po štyroch rokoch má dlhodobá starostlivosť veľké deficity, pridáva sa Zachar. „Významné zmeny sme nezachytili,“ dodal.

Ako využiť peniaze, ktoré už majú

Smer: „Úlohou dňa bude aj zvýšenie efektivity využitia existujúcich finančných zdrojov v zdravotníctve, produktivity najmä v nemocniciach.“

Smer po štyroch rokoch svojej vlády hovorí, že úlohou dňa je to, aby sa zhruba štyri miliardy eur míňali v zdravotníctve efektívne. Otázkou je, prečo to neurobili počas svojej vlády. Nemocnice sa stále zadlžujú. Ukážkovým prípadom je kauza predraženého CT prístroja alebo dlhodobé zmluvy na dodávanie jedla za desiatky miliónov. Experti tiež upozorňujú na vysoké odmeny pre vedenie štátnej poisťovne.

Efektívnosť využívania peňazí pritom štát nemeria. „Nevieme, čo robia nemocnice. Máme len hrubé ukazovatele, ako napríklad, že dlh narástol od minulých volieb o viac než 330 miliónov eur,“ hovorí Szalay.

Zvýšeniu efektivity systému podľa neho bránili napríklad úpravy platov podľa zákona alebo neefektívne nákupy.

Elektronické zdravotníctvo sľúbili už všetci

Smer: „Teší nás, že táto vláda už spustila eHealth, ide o skúšobnú prevádzku  a po obmedzeniach v rokoch 2010-2012 sa všetko rozbehlo podľa plánu.“

Len z eurofondov stál eHealth 47 miliónov a stále nie je v ostrej prevádzke

Elektronizácia zdravotníctva je už akoby legenda, o ktorej hovorí každá vláda aj politická strana. Všetci tvrdia, že to pomôže zdravotníctvu, len sa to dodnes nepodarilo poriadne spustiť. Prípravy pritom začali už v roku 2008. Pôvodne mal systém plne fungovať už počas tejto vlády, ministerstvo to však posunulo až po voľbách.

„Štátny eHealth spotreboval už také množstvo zdrojov, ktoré značne relativizujú jeho celkový prínos,“ hovorí Zachar. Pritom niektoré súkromné spoločnosti ukázali, ako sa dajú niektoré časti elektronizácie spustiť efektívne. Napríklad elektronické predpisovanie liekov.

„Všetko sa rozbehlo podľa plánu. A nejako nám to utieklo, nestihli sme dobehnúť,“ kritizuje Szalay.

Platba za liečbu

Smer: „Pokiaľ ide o DRG, zbierajú sa dáta, aby nemocnice presne vedeli špecifikovať, aký finančný prínos im prinesie DRG.“

DRG, alebo platba za diagnózu, je spolu s elektronizáciou druhá veľká reforma, o ktorej hovoria strany roky. Ide o sprehľadnenie platieb za výkony v nemocniciach, aby bolo jasné, za čo a koľko peňazí dostávajú. Napríklad, že rovnaká operácia by v rôznych nemocniciach stála rovnako.

Aj túto veľkú systémovú zmenu táto vláda odložila, a to o dva roky. Pôvodný plán bol, že v roku 2014 začnú zbierať dáta. S tým však začali až tento rok.

„Mohlo to ísť rýchlejšie, ale nebola na to politická vôľa,“ hovorí Szalay. Podľa neho to bolo z viacerých dôvodov –spadlo by to do druhej, predvolebnej časti volebného obdobia. A tiež preto, že by na DRG s najväčšou pravdepodobnosťou doplatili veľké, teda štátne nemocnice.

Predpokladá sa totiž, že práve tie dnes v mnohých prípadoch majú vyššie platby za výkony ako napríklad menšie, regionálne nemocnice. Tým si potom vykrývajú aj komplikovanejšie, a teda drahšie výkony, ktoré robia, ale poisťovne im za to nemusia dávať dosť peňazí.

Aj podľa Zachara mohlo DRG fungovať skôr. „Minimálne však tento rok bude fungovať systém v skúšobnom, prechodnom režime,“ dodal.

Jednu poisťovňu, ktorú sľuboval Robert Fico ešte na začiatku svojej vlády, Smer vo svojich sľuboch na ďalšie volebné obdobie nespomenul. Pritom premiér hovoril, že to bude úloha, ktorá počká na novú vládu.