Notebooky zamkli v kancelárii, lebo nemajú softvér. Digitalizácia škôl za pol miliardy hapruje    

Základná škola v obci Tuhrina v Prešovskom okrese bola poslednou na zozname bielych miest Slovenska bez rýchleho internetu. Dnes má bezplatný prístup k internetovej sieti Edunet a v decembri prvýkrát vyfasovala notebooky z eurofondov.

Je ich trinásť a podľa riaditeľky Zlaty Chovancovej sú nepoužité a zamknuté v kancelárii. „Chýbajú nám licencie na informačné systémy,“ vysvetľuje. „Počula som, že by sa to malo nejako riešiť. Dúfam, že áno, lebo bez toho sa nepohneme a sami na to nemáme.“

Rovnakú požiadavku opakujú aj školy so silnejším digitálnym zázemím, hovorí Pavel Sadloň, prezident Zväzu školských asociácií a šéf gymnázia v bratislavskej Karlovej Vsi. „Potrebujeme podporu softvérových produktov – na informačné systémy, ale aj na ochranu, veď sme pripojení k centrálnym orgánom.“

Licencie aj ďalšie notebooky by malo ministerstvo školstva nakupovať z plánu obnovy. Rezort je aktuálne tretím najväčším garantom IT projektov a spravuje dva najväčšie. Ich celková hodnota vrátane prevádzkových nákladov v budúcnosti je takmer pol miliardy eur.

Prostredníctvom projektu Digitálne vybavenie škôl sa má investovať 122,8 milióna eur do notebookov, tabletov či projektorov a podiel škôl s plným vstupným digitálnym vybavením sa tak má zvýšiť z 30 na 90 percent. Z ďalšieho balíka 68,6 milióna eur sa má financovať sieťová infraštruktúra.

No kým investičné náklady sú pokryté, nie je jasné, či výdavky na prevádzku a obnovu zariadení vo výške viac než 210 miliónov eur zaplatia v budúcnosti školy alebo ministerstvo.

„To sú obrovské peniaze, je to najnákladnejšia aktivita verejnej správy v IT oblasti, aká tu kedy bola. Aj preto treba tomuto projektu venovať mimoriadnu pozornosť,“ komentuje Ľubor Illek z občianskeho združenia Slovensko.Digital.

Čas sú peniaze

Hoci sú už obce pripojené k rýchlemu internetu aj k EduPage, mnohým chýba sieťová infraštruktúra a mešká aj nákup počítačov.

V prvej fáze dvoch spomínaných projektov z plánu obnovy začal rezort vlani zrýchlene nakupovať notebooky a headsety pre učiteľov za 13 miliónov eur.

Na zabezpečenie 100-percentného pokrytia všetkých škôl pomocou drôtovej a bezdrôtovej siete bude treba okrem nákupov techniky pripraviť budovy po technickej stránke, napríklad urobiť rozvody elektriny či dátových káblov. Obstarávať sa ešte nezačalo.

Keďže ministerstvo školstva nestíha, objednalo si služby poradenskej spoločnosti EY. Za prácu 16 konzultantov zaplatí 2,7 milióna eur.

Ich úlohou bude zisťovať „existujúci stav digitálneho vybavenia na školách osobnými návštevami, telefonicky a online dotazníkmi“. Spolu ide o 3555 stredných a základných škôl, 51-tisíc učiteľov a vyše 680-tisíc žiakov.

Využívanie externých konzultantov na prácu, ktorú môžu robiť úradníci, je opakovane terčom kritiky. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) pri aktuálnom hodnotení digitalizácie škôl vyčíta ministerstvu, že ešte v roku 2015 nevyužilo vlastných zamestnancov, ale súkromnú firmu na vypracovanie akčných plánov informatizácie, ktoré zostali nekompletné a neaktualizované.

NKÚ mal voči projektom ministerstva školstva viaceré výhrady:

• vysoké prevádzkové náklady na udržateľnosť výsledkov projektu,
• riziko nehospodárneho nákupu hardvérových komponentov,
• projekty sú navrhnuté na plošné vybavenie škôl a nie sú adresné,
• efektívnejšie je sústrediť sa na žiakov s najväčším nedostatkom technického vybavenia,
• jednotné vybavenie pre všetky školy nereflektuje na ich zameranie a na individuálne požiadavky.

Ktorej škole prispieť na čo?

Ľubor Illek zo Slovensko.digital sa obáva, že väčší problém než nakúpiť prístroje do určeného termínu bude udržať ich na takej úrovni, aby mohli učitelia a žiaci dlhodobo využívať digitálnu techniku pri výučbe.

„Chceme urobiť masívnu investíciu veľmi rýchlo, lebo teraz tie peniaze sú, ale hrozí, že dáme školám zariadenia, ktoré možno ani nepotrebujú, podľa nejakého štandardného a úplne uniformného kľúča a potom zhodíme na školy zodpovednosť za to, aby sa o to starali samy.“

Ministerstvo reaguje, že konkrétne potreby škôl zisťuje, ale po zvážení „rizík hospodárnosti a efektívnosti“ a „časových míľnikov“ plánu obnovy sa rozhodli pre model „centrálne riadeného nákupu pre všetky základné a stredné školy“.

„Pripojenie budov škôl na internet a prevádzkové náklady súčasťou tohto projektu nie sú, avšak projekt prinesie aj odporúčania na prevádzkový model,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa NKÚ už v minulosti rezort platil pokuty od ÚVO za predlžovanie zmluvy na centrálne poskytovaný internet a nie vždy to prinieslo úspory.

Z dotazníkov ďalej kontrolóri zistili, že hoci školy preferujú bezplatný prístup, aký majú v sieti Edunet, viac než tretina popritom využíva pripojenie na internet aj od iných poskytovateľov.

„Pekné a nedomyslené“

Podobne je na tom aj škola v Tuhrine. Prístupové body pre bezplatnú sieť, ktorú dotuje štát, nepokrývajú všetky budovy, škola si teda platí aj internet od operátora.

„Signál nám vypadáva, takže v počítačoch potrebujeme informačné systémy a balíky, ktoré nie sú závislé od prístupu na internet,“ hovorí riaditeľka Chovancová a dodáva, že pre ňu do budúcna nepripadá do úvahy ani platiť mesačné poplatky za licencie k počítačom, ktoré od štátu dostali.

Celkovo však pomoc veľmi oceňuje, zdá sa jej to ako „pekná, aj keď nedomyslená myšlienka“. Podľa nej je lepšie podporovať digitálne zariadenia pre školy než pre samotných žiakov.

„Mnohé tablety skončili v záložniach. Nájdu sa však aj deti z osád, ktoré si ich nosia do školy a využívajú pri učení. A ich rodičov sme učili používať pomocou tabletov Edupage a sledovať známky a správy od učiteľov,“ dodala.

Všade je špecifická situácia a práve to musia aktuálne projekty zohľadniť, aby sme nevyhadzovali peniaze, prízvukuje Pavel Sadloň. „Ak sa bude postupovať podľa požiadaviek a potrieb tých, ktorí s digitalizáciou iba začínajú, pre nás, ktorí sa tomu venujeme roky, to bude krok späť.“