Denník N

Analytička Múčka: Vláda má necelé dve volebné obdobia na to, aby dala do poriadku rozpočet (+ podcast)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Cena za odkladanie ozdravenia verejných financií bude veľká, vláda si bude požičiavať čoraz drahšie, dlh nám bude výrazne rásť a zasiahne to aj ekonomický rast, hovorí hlavná modelárka a analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.

Pred pár dňami zverejnila aktualizáciu analýzy, podľa ktorej ak vláda razantne nezlepší hospodárenie, už po roku 2025 začne výrazne narastať riziko defaultu. Vláda si bude čoraz ťažšie požičiavať na finančných trhoch peniaze a o päť rokov neskôr môže naozaj nastať default, čiže neschopnosť splácať svoje záväzky.

Múčka vraví, že primárnym dôvodom, prečo nám dlh rastie, je to, že naše trvalé výdavky nám zaručujú trvalé deficity, a tie sú akcelerátorom rastu zadlženia. „Šesťpercentné deficity, ktoré máme teraz, sú jedny z najhorších v EÚ,“ vraví.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako veľmi by mala vláda šetriť;
  • že naše rizikové prirážky sú také vysoké ako grécke a vyššie má len Taliansko;
  • že zvýšenie počtu medikov na vysokých školách bez zníženia počtu zahraničných študentov vytvára riziko, že kvalita štúdia môže klesnúť;
  • že nám oproti Českej republike chýba 7- až 8-tisíc zdravotných sestier, no vláda neukázala žiadne riešenie.

Pred pár dňami ste zverejnili aktualizáciu analýzy, kedy by sa Slovensko mohlo dostať do defaultu, teda že mu prestanú veriť finančné trhy, vláda nebude vedieť splácať svoje záväzky a krajina bude potrebovať záchranné balíčky tak ako Grécko. Ako veľmi sme sa k takému scenáru priblížili?

V porovnaní s tým, čo sme publikovali v auguste, keď bolo kľúčovým posolstvo, že máme približne dve volebné obdobia na to, aby sme dostali verejné financie na udržateľnú trajektóriu, dnes hovoríme, že je to už menej než dve volebné obdobia. Kým predtým sme hovorili o tom, že úrokové sadzby alebo rizikové prirážky nám môžu začať zásadnejšie rásť po roku 2030, pokiaľ vlády nebudú prijímať opatrenia, ktoré by zlepšovali udržateľnosť verejných financií, dnes hovoríme, že pokiaľ vlády nepristúpia k razantným riešeniam, úrokové sadzby môžu začať rásť už pred rokom 2030.

Je dôvodom schválený rozpočet? 

V analýze sme vychádzali z dát, ktoré boli k dispozícii ku dňu programového vyhlásenia vlády, teda k 21. novembru 2023. Čiže ani schválený rozpočet, ani 13. dôchodky do tejto analýzy ešte nespadajú.

Takže ak by ste analýzu robili k dnešnému dátumu, čas pre vládu na ozdravenie rozpočtu by sa ešte viac skrátil a riziko defaultu by bolo ešte vyššie?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

eNkonomika podcast

  • Podcast eNkonomika pripravuje Denník E, prístupný je exkluzívne v predplatiteľskej aplikácii a na webe Denníka N
  • Zapnite si odber témy Enkonomika, emailom a notifikáciou na mobil budete dostávať informácie o nových vydaniach
  • Vyskúšajte aj ďalšie podcasty denníka N

Ficova vláda

Rozhovory

Rozpočet a dlh

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie