Denník N

Vtáčia chrípka je pre teplé zimy čoraz nebezpečnejšia, hovorí po prvej veľkej likvidácii hydiny šéf veterinárov

Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš Foto N - Tomáš Benedikovič
Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Na hydinovej farme v Zlatnej na Ostrove neďaleko Komárna museli veterinári pre nákazu vtáčej chrípky H5N1 tento týždeň utratiť až 40-tisíc sliepok. Farmu Nový Pavol vlastní prostredníctvom spoločnosti Mach Hydina Budmerice česká rodina Machovcov.

Bol to prvý takýto veľký prípad nákazy. Tie predchádzajúce sa týkali iba chovov pri rodinných domoch alebo na oveľa menších hospodárstvach.

O tom, ako je tento prípad nebezpečný pre celý slovenský chov hydiny, no aj pre ľudí, keďže vtáčia chrípka je prenosná aj na človeka, Denník E hovoril s bývalým ministrom pôdohospodárstva a dlhoročným šéfom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefom Bírešom.

Opísal aj to, ako likvidácia chovu ohrozuje celý biznis jeho majiteľov, ktorí sa hydinárstvu vo veľkom venujú v Česku, v Komárne, Hviezdoslavove a Budmericiach neďaleko Trnavy.

Ako veľmi je pre domáci chov hydiny nebezpečný najnovší výskyt vtačej chrípky na farme Nový Pavol?

Teraz naozaj musíme likvidovať prvý veľký chov. Je veľmi nepríjemne utratiť desaťtisíce zvierat. A sú za tým aj veľké škody a náklady nielen na likvidáciu, ale aj dezinfekciu farmy. Navyše keď sa nákaza dostane do takéhoto väčšieho chovu, musíme vytvoriť okolo neho ochranné pásmo. Pásmo ohrozenia má šírku pár kilometrov a pásmo dohľadu je široké až desať kilometrov. V tomto pásme sú obmedzené aj všetky ostatné chovy. Ich produkty sa nemôžu vyvážať do cudziny a sú pod tvrdým monitoringom. Samozrejme, ak sa aj v nich objaví nákaza, budú zlikvidované tiež.

Ako dlho trvajú tieto obmedzenia pre okolitých chovateľov?

Podľa závažnosti situácie to trvá jeden až dva mesiace. Na druhej strane však predsa len môžem povedať, že sme na tom s vtáčou chrípkou ešte celkom dobre v porovnaní s inými krajinami. V Poľsku je aktuálne zasiahnutých a likvidovaných až 12 chovov od päť- až do 120-tisíc kusov. A Česko teraz likviduje vyše 70-tisíc kusov hydiny. Prípad zo Zlatnej na Ostrove je však pre našich chovateľov zdvihnutým prstom. Musia si uvedomiť, že toto obdobie s teplou zimou je veľmi priaznivé na rozširovanie vtáčej chrípky. Šíri ju totiž divožijúce vtáctvo a mnohé sťahovavé druhy teraz do teplejších krajín od nás vôbec odletieť nemuseli. Aj farma Nový Pavol doplatila na to, že v jej blízkosti sú mŕtve ramená Dunaja a jazerá. Je tam množstvo vodného vtáctva. Hlavne labute a divé husi. Zaznamenali sme tam veľký úhyn labutí. Až nejakých 50 kusov.

Postihnutá farma Nový Pavol sa navyše zameriavala na produkciu malých kurčiat na ďalší chov, čiže nie na mäso. Budú dosahy na celé domáce hydinárstvo z tohto dôvodu významnejšie?

Áno, bola to farma na vajcia na liahnutie. Českí majitelia

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Agro

Firmy

Priemysel

Zdravotníctvo

Ekonomika

Teraz najčítanejšie