Vtáčia chrípka je pre teplé zimy čoraz nebezpečnejšia, hovorí po prvej veľkej likvidácii hydiny šéf veterinárov

Na hydinovej farme v Zlatnej na Ostrove neďaleko Komárna museli veterinári pre nákazu vtáčej chrípky H5N1 tento týždeň utratiť až 40-tisíc sliepok. Farmu Nový Pavol vlastní prostredníctvom spoločnosti Mach Hydina Budmerice česká rodina Machovcov.

Bol to prvý takýto veľký prípad nákazy. Tie predchádzajúce sa týkali iba chovov pri rodinných domoch alebo na oveľa menších hospodárstvach.

O tom, ako je tento prípad nebezpečný pre celý slovenský chov hydiny, no aj pre ľudí, keďže vtáčia chrípka je prenosná aj na človeka, Denník E hovoril s bývalým ministrom pôdohospodárstva a dlhoročným šéfom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefom Bírešom.

Opísal aj to, ako likvidácia chovu ohrozuje celý biznis jeho majiteľov, ktorí sa hydinárstvu vo veľkom venujú v Česku, v Komárne, Hviezdoslavove a Budmericiach neďaleko Trnavy.

Ako veľmi je pre domáci chov hydiny nebezpečný najnovší výskyt vtačej chrípky na farme Nový Pavol?

Teraz naozaj musíme likvidovať prvý veľký chov. Je veľmi nepríjemne utratiť desaťtisíce zvierat. A sú za tým aj veľké škody a náklady nielen na likvidáciu, ale aj dezinfekciu farmy. Navyše keď sa nákaza dostane do takéhoto väčšieho chovu, musíme vytvoriť okolo neho ochranné pásmo. Pásmo ohrozenia má šírku pár kilometrov a pásmo dohľadu je široké až desať kilometrov. V tomto pásme sú obmedzené aj všetky ostatné chovy. Ich produkty sa nemôžu vyvážať do cudziny a sú pod tvrdým monitoringom. Samozrejme, ak sa aj v nich objaví nákaza, budú zlikvidované tiež.

Ako dlho trvajú tieto obmedzenia pre okolitých chovateľov?

Podľa závažnosti situácie to trvá jeden až dva mesiace. Na druhej strane však predsa len môžem povedať, že sme na tom s vtáčou chrípkou ešte celkom dobre v porovnaní s inými krajinami. V Poľsku je aktuálne zasiahnutých a likvidovaných až 12 chovov od päť- až do 120-tisíc kusov. A Česko teraz likviduje vyše 70-tisíc kusov hydiny. Prípad zo Zlatnej na Ostrove je však pre našich chovateľov zdvihnutým prstom. Musia si uvedomiť, že toto obdobie s teplou zimou je veľmi priaznivé na rozširovanie vtáčej chrípky. Šíri ju totiž divožijúce vtáctvo a mnohé sťahovavé druhy teraz do teplejších krajín od nás vôbec odletieť nemuseli. Aj farma Nový Pavol doplatila na to, že v jej blízkosti sú mŕtve ramená Dunaja a jazerá. Je tam množstvo vodného vtáctva. Hlavne labute a divé husi. Zaznamenali sme tam veľký úhyn labutí. Až nejakých 50 kusov.

Postihnutá farma Nový Pavol sa navyše zameriavala na produkciu malých kurčiat na ďalší chov, čiže nie na mäso. Budú dosahy na celé domáce hydinárstvo z tohto dôvodu významnejšie?

Áno, bola to farma na vajcia na liahnutie. Českí majitelia ich vozili do českého Litomyšla, odkiaľ zásobujú kuriatkami rôzne iné slovenské aj české chovy na mäso. Výpadok vajec z farmy Nový Pavol českej skupine robí určite nemalé problémy pri plnení kontraktov.   

Doteraz sme mali len menšie prípady, no teraz bola zasiahnutá prvá z veľkých fariem. Tie by mali byť proti vniknutiu nakazeného voľnežijúceho vtáctva zabezpečené oveľa lepšie. Čo to znamená? Veľké farmy poľavujú v ostražitosti alebo je už v prírode priveľa nakazeného vtáctva?

Naše veľké farmy pravidlá biologickej ochrany rozhodne dodržiavajú a sú disciplinované. Len ako som už hovoril, všetky farmy pri vodných plochách sú teraz mimoriadne ohrozené veľkými koncentráciami divožijúceho vodného vtáctva. V dôsledku miernejších zím tu teraz máme toľko labutí ako nikdy. Na farmu pritom nemusí preniknúť ani samotný vták z prírody, ale nákazu tam zanesie hlodavec, ktorý obhrýzal uhynutého vtáka a potom sa presunul do nory pod stavbami chovu. Preniesť to mohol naozaj aj potkan či myš, lebo vtáčia chrípka je prenosná aj na cicavce. Chovatelia musia byť naozaj mimoriadne ostražití.

Vtáčia chrípka sa môže prenášať aj na ľudí. Aká nebezpečná je choroba pre človeka a aký priebeh má ochorenie u ľudí?

Tých subtypov chrípky je naozaj veľké množstvo a čo je najhoršie, prenášajú sa medzi druhmi a pri takýchto prenosoch ešte aj mutujú na agresívnejšie formy. Konkrétne subtyp H5N1, ktorý sme objavili pri Zlatnej na Ostrove, už cirkuluje v Európe šesť či sedem rokov, no našťastie zatiaľ neboli potvrdené prípady jeho prenosu na človeka. To však neznamená, že človek nemá byť opatrný. Hlavne chovatelia a ľudia na bitúnkoch sa môžu potenciálne nakaziť a musia dodržiavať hygienické zásady. A preto sme opatrní aj v tom, že mäso a vajcia zo zasiahnutých chovov nekonzumujeme a hydina ide iba do kafilérií.

Ako prebieha vybíjanie 40-tisíc kusov sliepok na danej farme? Koľko ste na to museli nasadiť ľudí?

Robia to pracovníci našej veterinárnej správy. Máme na to osobitnú súpravu s plynovou komorou. Zvieratá sa udusia oxidom uhličitým a sú následne odvezené do kafilérie. Na farme sme mali troch ľudí a za deň vedeli zlikvidovať zhruba 10-tisíc kusov hydiny.

Na farme Nový Pavol je aj druhý, ešte väčší chov až s 200-tisíc sliepkami. Ten je od nákazy naďalej uchránený alebo sa bude musieť zlikvidovať tiež?

Tento chov je našťastie zatiaľ v poriadku. Berieme z neho vzorky zo zvierat aj vajec každý deň a sleduje sa aj klinický stav zvierat. Doteraz sme však nákazu neobjavili.

Znamená vybíjanie chovu existenčné ohrozenie pre majiteľa farmy – spoločnosť Mach Hydina Budmerice? Alebo to zvládne vďaka tomu, že je súčasťou väčšej skupiny, ktorá má len na Slovensku tržby vyše 20 miliónov eur a ovláda tu dve tretiny trhu s jednodňovými kurčatami na ďalší odchov?

V podnikaní to je tak, že každá jedna osobitná farma hospodári sama a sama si na seba musí zarobiť. Po nákazách je vždy na majiteľovi prevádzky, či ju oživí z iných svojich zdrojov. Našťastie farma Nový Pavol práve je súčasťou širšej skupiny, a tak môže byť zachránená zo spoločných zdrojov celej skupiny. Čo som hovoril teraz s majiteľmi, likvidovaný chov oživia, no ak by sa nákaza v Zlatnej na Ostrove dostala aj do ich druhého väčšieho chovu, už ekonomicky určite pohoria a bude s tým vážny problém. Treba povedať aj to, že chov majú majitelia poistený a dostanú aj štátne odškodnenie vo výške polovice škôd na zvieratách aj polovice nákladov na likvidáciu chovov aj ich spracovanie v kafilériách. Všetko to nevykryje, no nezostanú úplne bez peňazí.