Denník N

Zdravotníctvo dnes nepotrebuje viac trhových riešení, ale pevnejšiu reguláciu

Ad.: Ako to číta Ivan Mikloš: Musí slovenské zdravotníctvo skolabovať?

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je ekonóm

Ivan Mikloš v reakcii na rozhovor lekára Pavla Žúbora tvrdí, že problémom slovenského zdravotníctva je absencia plánu a vízií, s dôvetkom, že poslednou a podľa neho správnou víziou bola tá Zajacova. Odvtedy podľa Mikloša nikto s reformou neprišiel, preto je stav slovenského zdravotníctva taký, aký je.

Ivan Mikloš pekne opísal, že systémové zmeny, ktoré dokážu posunúť naše zdravotníctvo k lepšiemu, sú politicky nákladné, keďže aktéri majú prirodzenú tendenciu ich odmietať. Náklady sú totiž viditeľné okamžite, ale prínosy sa prejavia až v budúcnosti. To je fakt, ktorý platil vždy a všade. Ľudia totiž milujú istoty a nenávidia zmeny.

Ivan Mikloš však v celom svojom článku taktne obišiel podstatu, a teda to, aká má byť povaha systémovej zmeny v zdravotníctve. Dá sa však predpokladať, že má vychádzať zo Zajacovho plánu. Ten podľa samotného Zajaca spočíva v troch bodoch.

Zdravotná starostlivosť sa rozdelí na štandardnú – hradenú štátom a prémiovú hradenú pacientom. Rozdelenie zdravotnej starostlivosti vytvorí priestor na konkurenciu medzi poisťovňami prostredníctvom diferenciácie produktu. Konkurencia na trhu so zdravotným poistením prinúti poisťovne pretekať sa v kvalite zazmluvnenej nemocničnej a ambulantnej starostlivosti. Tlak poisťovní sa následne pretaví do efektívneho hospodárenia nemocníc a do dostupnej ambulantnej starostlivosti.

Na papieri to znie dobre, v realite je každý z týchto bodov nezmysel. Okrem kozmetických výkonov ako napríklad plastické operácie či laserová korekcia krátkozrakosti, ktoré sú už dnes vyňaté z verejne hradenej starostlivosti, nikto nedokáže rozdeliť zdravotnú starostlivosť na štandardnú a prémiovú tak, aby táto diferenciácia priniesla podstatný impulz do fungovania celého systému.

Drvivá väčšina výkonov bude z medicínskych, technických aj politických dôvodov vždy súčasťou štandardného balíka. Aj v zajacovcami vychvaľovanom Holandsku tvorí prémiové pripoistenie len šesť percent celkových zdravotníckych nákladov. Tento objem ani zďaleka nedokáže ovplyvniť celkovú štruktúru a fungovanie zdravotníctva.

Klienti rôznych zdravotných poisťovní v obrovskej väčšine prípadov chodia a budú chodiť k rovnakým doktorkám a do rovnakých nemocníc. Diferenciácia poskytovateľov nemocničnej zdravotnej starostlivosti je vzhľadom na obrovské fixné náklady a malý trh prakticky vylúčená.

Je nepopierateľné, že zdravotné poisťovne vytvárajú istý tlak na efektívne hospodárenie v nemocničnom a ambulantnom sektore a do istej miery aj v liekovej politike. Otázkou ostáva, či za tento tlak neplatíme až priveľkú cenu v podobe zisku zdravotných poisťovní a machinácií pri platbách nemocniciam. Zároveň platí, že hospodárenie poisťovní a nemocníc sú do veľkej miery spojené nádoby. Čím lepšie sa bude dariť nemocniciam a ambulanciám, tým horšie sa bude dariť poisťovniam.

Aj Ivan Mikloš by určite súhlasil, že viditeľné problémy slovenského zdravotníctva – ako napríklad svojvoľné zatváranie nemocničných oddelení, nezáujem zdravotných poisťovní o dostupnosť ambulantnej siete, rozdielne platby poisťovní za rovnaké výkony nemocniciam, vyzobávanie ziskových činností súkromným sektorom a prenášanie stratových na štát, existencia horizontálne aj vertikálne integrovaného oligopolu v zdravotníctve či obrovský vplyv farmaceutických spoločností na liekovú politiku – sú problémy, ktoré sa protrhovými reformami a posilňovaním vplyvu súkromného sektora v zdravotníctve nedajú zlepšiť. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že problémy by sa ešte viac prehĺbili.

Slovenské zdravotníctvo dnes nepotrebuje viacej trhových riešení, ale pevnejšiu reguláciu, väčšiu kontrolu nad zdrojmi, ktoré do zdravotníctva tečú, a dôraznejšie vynucovanie povinností, ktoré majú jednotliví aktéri. Potrebujeme pokrok v medziach možného a nie zajacovské imaginácie o bájnej konkurencii, ktorá šmahom ruky vyrieši naše problémy.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Zdravotníctvo

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie