Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fiľove papierne ohlásili novú investíciu, od Fica pýtajú pred voľbami podporu

Robert Fico (Smer) a Milan Fiľo (SCP Mondi) Foto – TASR
Robert Fico (Smer) a Milan Fiľo (SCP Mondi) Foto – TASR

Naposledy dostali ružomberské papierne stimul v roku 2012. Výmenou za 25 miliónov eur nemuseli ani najať nových zamestnancov.

Papiereň Mondi SCP plánuje na Slovensku ďalšiu investíciu. V Ružomberku sa chystá preinvestovať 310 miliónov eur. Oznámila to firma v pravidelnej správe investorom.

„Vedenie nedávno schválilo 310-miliónovú investíciu do nových papierenských kapacít v Ružomberku na Slovensku,“ píše šéf Mondi David Hathorn.

Koľko nových pracovných miest by takto mohlo vzniknúť, správa neuvádza.

Budú žiadať pomoc

Isté je, že Mondi bude žiadať na investíciu pomoc od vlády. „Treba obstarať povolenia pre rôzne daňové výhody od Európskej komisie,“ píše sa v oznámení investorom.

Funguje to tak, že ak sa naša vláda rozhodne pre veľký stimul, musí si ho nechať schváliť v Bruseli. Predpokladá sa, že Mondi bude žiadať od Slovenska pomoc približne 40 miliónov eur.

V poslednom týždni pred voľbami sa tak zrejme môže na vláde stretnúť viacero žiadostí o stimul. Okrem SCP Mondi tam bude napríklad aj banskobystrická sporná investícia ukrajinských podnikateľov a exšéfa Interpolu. Ani v jednom prípade zatiaľ ministerstvo hospodárstva nezverejnilo detaily materiálu, ktorý by mal byť predmetom rokovania.

„Zámer spoločnosti v súčasnosti posudzujeme, zároveň prebiehajú rokovania o výške pomoci; informácie o výsledku poskytneme, keď bude známy. Teší nás, že investor si na rozšírenie výroby vybral práve Slovensko,“ zareagovalo ministerstvo hospodárstva, keď sme sa pýtali na pomoc pre Mondi.

Jedna z väčších investícií

V prípade Mondi ide o jednu z najväčších investícií na Slovensku v posledných rokoch. Najväčšia je automobilka Jaguar Land Rover v Nitre, ktorá chce preinvestovať 1,4 miliardy eur a má zamestnať asi 2 800 ľudí.

Štát dá priamo indicko-britskej firme 130 miliónov eur, ďalšie milióny poputujú do priemyselného parku inými spôsobmi, napríklad v podobe pomoci s jeho stavbou.

Podobne veľká je výrobňa čpavku v Dusle Andreja Babiša, ktoré od štátu dostalo prísľub 60 miliónov eur na investíciu v objeme približne 300 miliónov eur.

Mondi už v minulosti u nás daňový stimul dostal. Išlo o 25 miliónov eur, ktoré dostala firma v roku 2012. Výmenou za peniaze firma nemusela ani zvýšiť počet pracovných miest, išlo o to, aby zachránila tie existujúce. Ani to celkom nesedelo.

Aj 25-miliónová štátna pomoc ešte patrí medzi tie väčšie. Na ilustráciu: vláda by papierenskú dotáciu teoreticky mohla dostať na stôl naraz aj s výpomocou, ktorú plánuje pre michaloveckú Syráreň Bel v hodnote 1,4 milióna eur. Touto sumou chce pomôcť rozšíriť jej výrobnú kapacitu pre Mini Babybel. Firma, ktorá vyrába aj syr Veselá krava či Karička, tak zamestná ďalších 50 ľudí.

Len nedávno vláda schválila dotáciu pre firmu, v ktorej figurujú ľudia, ktorí minimálne v minulosti podnikali s osobným známym Roberta Fica, Miroslavom Výbohom.

Spolumajiteľom ružomberských papierní je s medzinárodnou skupinou Mondi slovenský podnikateľ Milan Fiľo. Ten ich získal v mečiarovskej privatizácii vďaka vplyvu v Združení robotníkov Slovenska, polovicu podniku potom predal Mondi.

Mondi sa zviditeľnilo napríklad vtedy, keď po štrajkoch kamionistov proti elektronickému mýtu v roku 2010 začala firma prepúšťať kamionistov, ktorí sa na ňom zúčastnili.

V ružomberskej fabrike vyrábajú ofsetový a kancelársky papier či celulózu. Peniaze by mali do  novej investície začať tiecť v roku 2017 a výroba by mohla naštartovať v roku 2019.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Pomoc: Ministerstvo financií poskytne 162 miliónov eur ako kompenzáciu tarify za prevádzku systému, ktorá je súčasťou cien elektriny pre odberateľov
  • Cestovný ruch: Prepad návštevnosti hotelov a penziónov sa v septembri prehĺbil
  • Reality: Bratislavský hotel Devín získali od Technopolu sabolovci
  • ČR: Európska komisia nezaplatí dotáciu 3,8 milióna eur na toastovú linku Penamu
  • Nemecko: Ekonomika v 3. kvartáli rástla o 8,5 %
  • Burzy: Frankfurtský index DAX sa rozšíri z 30 na 40 firiem
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Ako ľudia SNS vyvádzali peniaze z národného výstaviska: cez rezanie stromov, gastroprívesy a delenie stavebných zákaziek

Bývalý šéf Agrokomplexu Branislav Borsuk s bývalou ministerkou pôdohospodárstva Matečnou. Foto - TASR
Bývalý šéf Agrokomplexu Branislav Borsuk s bývalou ministerkou pôdohospodárstva Matečnou. Foto – TASR

Nominanti SNS v nitrianskom Agrokomplexe delili stavebné zákazky na čo najmenšie, aby nemuseli robiť súťaže. Napríklad rekonštrukcia hlavnej brány tak stála podnik pol milióna eur, ktoré rozdelili do štyroch rôznych kontraktov.

Minúta po minúte

Reťazec dm drogerie markt chce do konca septembra 2021 zaokrúhliť všetky ceny v slovenských obchodoch na 5 a 10 centov. Už dnes tak má zaokrúhlených 53 % výrobkov, konateľ firmy Martin Podhradský tvrdí, že ceny bude zaokrúhľovať pozitívne, teda nadol.

Reťazec sa týmto krokom na Slovensku snaží v predstihu pripraviť na to, že by o istý čas mali zmiznúť z trhu jedno a dvojcentové mince. Zároveň tak nasleduje kroky svojej materskej spoločnosti, ktorá už má ceny zaokrúhlené na vyššie centy dávnejšie.

Cena bitcoinu po takmer troch rokoch opäť prekonala hranicu 19-tisíc dolárov a priblížila sa rekordu 19 666 dolárov. Od začiatku roka si najznámejšia kryptomena pripísala 160 %, z toho len za tento mesiac spevnela o 40 %.

Záujmu o bitcoin nahráva dopyt po rizikovejších aktívach vďaka nebývalým fiškálnym a menovým stimulom na zmiernenie dôsledkov pandémie. Podľa analytikov je za rastom ceny aj hlad po aktívach považovaných za odolné voči inflácii.

Bitcoin za 12 rokov existencie zažil závratný rast aj prudký pokles. Jeho trhy však zostávajú oproti tradičným akciám a dlhopisom veľmi netransparentné.

Analytici upozorňujú, že od roku 2017, keď bitcoin podporili drobní investori, už trh vyzrel. V súčasnosti kryptomeny lákajú väčších a inštitúcionálnych investorov.

Ako sú na tom ďalšie kryptomeny

Aj menšie digitálne meny, ktoré sa zvyčajne pohybujú v tandeme s bitcoinom, po prudkom raste v posledných dňoch naberajú dych.

Druhá najväčšia kryptomena ethereum sa dnes mierne oslabuje, v pondelok však jej cena stúpla najvyššie od júna 2018. Ethereum čaká upgrade blockchainovej siete, ktorý by ju mal zrýchliť a prilákať viac užívateľov.

Tretia najväčšia mena ripple spevnela skoro o 2 %, v pondelok sa ocitla najvyššie za dva a pol roka. (čtk, reuters)

Hoci 38 % Slovákov uprednostňuje originálny tovar pred falšovaným, až 11 % z nich si ho za posledný rok vedome kúpilo. Je to dvojnásobne viac ako európsky priemer, vyplýva z celoeurópskej štúdie Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo.

„Uvedené čísla nás radia na tretie miesto v nákupe falšovaného tovaru spomedzi krajín EÚ,“ skonštatoval predseda Úradu priemyselného vlastníctva Matúš Medvec. Horšie ako Slovensko je na tom len Portugalsko, v ktorom si kúpilo falšovaný tovar 13 % obyvateľov, a Slovinsko s 12 %.

Podstatne nižší, ako je priemer EÚ, je aj podiel Slovákov, ktorí v posledných 12 mesiacoch zaplatili za prístup, možnosť legálneho sťahovania a prehrávania obsahu chráneného autorskými právami.  Zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 48 % obyvateľov s takýmito platbami, na Slovensku je to 25 % účastníkov prieskumu.

„Na druhej strane, až 79 % Slovákov tvrdí, že rozumie pojmu duševné vlastníctvo. Pozitívom je aj fakt, že počet Slovákov ochotných platiť za legálny online obsah vzrástol z 20 % na 25 %,“ dodal Medvec.

Celkovo tri štvrtiny Európanov tvrdia, že kvalita legálneho online obsahu sa zlepšila, pričom 89 % uviedlo, že by uprednostnilo legálny prístup k obsahu, ak by bola cena primeraná. Z prieskumu tiež vyplývajú súvislosti v prístupe spotrebiteľov k falšovaniu a pirátstvu. Až 30 % Európanov, ktorí úmyselne získali online pirátsky obsah, tiež kúpilo falšovaný tovar. V celej EÚ viac ako tretina opýtaných ľudí pripustila, že sa pýtajú, či produkt, ktorý si kúpili, je originálny alebo nie. (tasr)

Pandémia ovplyvnila spôsoby využívané pri kybernetických podvodoch a útokoch. Objavili sa napríklad falošné e-shopy zamerané na koronavírus, útoky na ľudí, ktorí trávili viac času online či pracovali z domu. Útočníci sa zamerali aj na deti, využívali pri tom YouTube, TikTok a Instagram, informovala bezpečnostná spoločnosť Avast.

Spoločnosť zverejnila prehľad najvýznamnejších kybernetických hrozieb roku 2020:

Falošné e-shopy – počas roka sa objavilo viacero online obchodov, ktoré ponúkali napríklad ochranné prostriedky či lieky na vírus. Avast tiež odhalil viacero malwarových kampaní súvisiacich s covidom.

„Zaznamenali sme aj zneužitie mena a loga Svetovej zdravotníckej organizácie navádzajúce občanov, aby si stiahli malware v správach obsahujúcich v názve slovo koronavírus alebo iné súvisiace výrazy v škodlivých súboroch šíriacich sa prostredníctvom e-mailov alebo SMS správ. Okrem toho tiež Avast prostredníctvom svojej platformy na analýzu mobilných hrozieb apklab.io detegoval viac ako 600 škodlivých aplikácií vrátane trójskych koní pre mobilné bankovníctvo a spyware vydávajúci sa za aplikácie ponúkajúce služby súvisiace s covidom-19,“ informovala firma v tlačovej správe.

Ransomwarové útoky sa využívajú na zablokovanie počítača a požadujú od používateľa zaplatiť výkupné za obnovenie prístupu. Avast zaznamenal nárast takýchto útokov najmä na začiatku pandémie.

„Ransomware v marci a apríli vzrástol globálne o 20 percent v porovnaní s januárom a februárom tohto roka, v Česku to bolo dokonca o 40 percent,“ informovala firma.

Cieľom ransomwarových útokov boli aj nemocnice, zasiahnutá bola napríklad Fakultná nemocnica v Brne. „Smutným príkladom toho, čo môže ransomwarový útok spôsobiť, je úmrtie pacientky, ktorá neprežila prevoz do iného zdravotníckeho zariadenia po tom, čo nemocnicu v nemeckom Düsseldorfe napadol ransomware,“ informuje Avast.

„Ransomware zasiahol aj spoločnosti ako Garmin, Jack Daniels alebo Ritz London. Medzi ďalšie tohtoročné významné obete ransomwarových útokov, ktoré zaplatili miliónové výkupné, patrí Kalifornská univerzita v San Franciscu, spoločnosť Travelex alebo vojenský dodávateľ Communications & Power Industries (CPI) v Kalifornii.“

Útoky na ľudí pracujúcich z domu – keďže domáce siete nie sú vo všeobecnosti také bezpečné ako podnikové, zamerali sa útočníci aj na zamestnancov na home office.

„Vzhľadom na to, že milióny pracovníkov po celom svete denne používajú na vzdialený prístup do svojej firemnej siete protokol RDP (Remote Desktop Protocol), stal sa tento nástroj silným vektorom pre kybernetické útoky,“ píše spoločnosť Avast.

Phishingové útoky sa využívajú na získanie osobných údajov používateľov, napríklad prihlasovacích mien a hesiel do platobných služieb.

„Hoci množstvo phishingových útokov súvisiacich s tematikou covidu-19 v marci vzrástlo o 7,9 percenta, vplyv na celkový počet týchto útokov za celý rok bol malý. Menej ako 1 percento celosvetových phishingových útokov využívalo tému covid-19,“ informovala spoločnosť.

Adware je škodlivý softvér, ktorý zobrazuje rušivé reklamy. Ide o najčastejšiu malwarovú hrozbu zameranú na používateľov zariadení so systémom Android.

„Do obchodu Google Play si počas roka stále nachádzala cestu rodina HiddenAds, čiže trójske kone, ktoré sa maskujú ako bezpečné praktické aplikácie, ale zobrazujú rušivé reklamy. Podvodné aplikácie však analytici Avastu našli aj v Apple App Store. Len tento rok Avast objavil viac ako 50 falošných aplikácií, ktoré následne museli bezpečnostné tímy Google a Apple odstrániť,“ informuje firma.

Útočníci vraj stále častejšie využívali na šírenie adwaru sociálne siete. „Používatelia uviedli, že na nich cielia reklamy zobrazujúce adwarové aplikácie na YouTube, a v septembri sme zaznamenali šírenie adwaru prostredníctvom profilov na TikToku. Popularita týchto sociálnych sietí z nich robí atraktívnu reklamnú platformu, a to aj pre kyberzločincov, ktorí sa môžu zameriavať na mladšie publikum,“ povedal analytik hrozieb z Avaste Jakub Vávra.

Stalkerware je škodlivý software, ktorý používateľom môžu tajne nainštalovať napríklad bývalí alebo žiarliví partneri, prípadne rodičia. Vďaka tomu môžu sledovať polohu používateľa, navštívené internetové stránky, správy či telefonáty.

„Od marca do júna zaznamenali laboratóriá Avast Threat Labs 51-percentný nárast spywaru a stalkerwaru v porovnaní s prvými dvoma mesiacmi tohto roka,“ informovala firma.

Počas pandémie sa tiež šírili falošné správy. Objavili sa aj ďalšie deepfakes, najmä pornografické. (avast)

Poškodení zákazníci v EÚ budú môcť podávať kolektívne žaloby vo svojich štátoch aj cez hranice. Europarlament schválil jednotné pravidlá, podľa ktorých budú spotrebiteľov pri hromadných sťažnostiach zastupovať určené organizácie.

Štáty EÚ by mali smernicu začleniť do svojho práva do dvoch rokov. „Smernica vyvažuje lepšiu ochranu spotrebiteľa a právnu istotu, ktorú potrebujú firmy,“ uviedol parlamentný spravodajca Geoffroy Didier.

Prečo je to dôležité:

  • Podľa europoslancov by mala nová úprava pomôcť ľuďom v prípadoch, ako bola kauza dieselgate automobilky VW, v ktorej sa zákazníci v mnohých európskych krajinách nedomohli odškodnenia.
  • Ľudia získajú možnosť brániť sa napríklad voči praktikám internetových obchodov, ktorých podiel na trhu počas pandémie výrazne rastie.
  • Kolektívne žaloby sa môžu týkať aj ďalších oblastí, ako je turistický ruch, telekomunikácie či ochrana dát.

Čo má brániť zneužívaniu pravidiel

Výrobcovia a predajcovia počas vyjednávania o nových pravidlách dávali najavo obavy, že klienti ich budú môcť zneužívať na nezmyselné sťažnosti.

Podľa poslancov tomu bráni fakt, že žaloby budú môcť podávať iba organizácie, ktoré na to vyčlenia jednotlivé štáty. Ich vlády môžu určiť, či pôjde o súkromné spotrebiteľské organizácie alebo o verejné subjekty, napríklad úrad ombudsmana.

Pri cezhraničných žalobách budú musieť organizácie zastupujúce zákazníkov spĺňať jednotné pravidlá, napríklad preukázať svoju dlhodobú verejnú aktivitu či neziskovosť.

Poistkou proti zbytočnému hromadeniu neodôvodnených žalôb má byť tiež pravidlo, podľa ktorého bude súdne trovy vždy hradiť strana, ktorá spor prehrá. (čtk)

Odborový zväz Kovo tvrdí, že zozbieral 305-tisíc podpisov proti ústavnej dôchodkovej novele od ministra práce Milana Krajniaka. Vyhráža sa aj generálnym štrajkom. Na vyhlásenie referenda je potrebných 350-tisíc podpisov.

Krajniakov návrh je v pripomienkovom konaní. Predseda zväzu Emil Machyna tvrdí, že odborári chcú počkať, v akom stave pôjde do parlamentu, sú však pripravení potom doplniť ďalších 45-tisíc podpisov a ísť za prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Podľa odborárov by Krajniakov návrh v súčasnej podobe rušil dôchodkový strop, ktorý presadil do ústavy parlament za bývalej vlády.

Aby bolo referendum platné, musela by sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, čo sa v histórii Slovenska stalo len raz, keď sa rozhodovalo o vstupe do EÚ. (e, tasr)

Ministerstvo financií poskytne 162 miliónov eur ako kompenzáciu tarify za prevádzku systému, ktorá je súčasťou cien elektriny pre odberateľov, oznámil minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Richard Sulík (SaS) hovoril o historickom dlhu za zelenú energiu 400 miliónov eur, chcel aj podporu z rozpočtu. (tasr, e)

Košičania sa snažia zachrániť kaviareň Carpano s dlhou históriou. Budovu, v ktorej podnik sídli, odkúpil maďarský konzulát, ktorý v nej chce zriadiť kancelárske priestory.

Do iniciatívy za záchranu Carpana sa od začiatku septembra, keď vznikla, zapojilo 750 ľudí. Podľa jedného zo zakladateľov iniciatívy Tomáša Novotného ju podporuje aj rektor Technickej univerzity Stanislav Kmeť, herec Milan Lasica či Štefan Skrúcaný a iní známi zákazníci.

História podniku siaha do poslednej dekády 19. storočia. Kaviareň v minulosti navštívili osobnosti ako Sándor Márai, Vojtech Löffler, Václav Havel či Luciano Pavarotti. Košičania, ktorí sa usilujú o jej zachovanie, vravia, že tvorí základ historického centra Košíc.

Dúfajú, že sa k ich snahe pripojí aj primátor Jaroslav Polaček. Magistrát zatiaľ konštatoval, že Polaček bude situáciu sledovať a rozvíjať dialóg o budúcnosti kaviarne s jej novými majiteľmi. (korzár)

Firma Top Glove uzavrie vyše polovicu tovární na ochranné rukavice. Dôvodom je masívne rozšírenie koronavírusu medzi pracovníkmi, pozitívny test ich má takmer 2500. Top Glove zabezpečuje štvrtinu svetovej produkcie latexových rukavíc.

Top Glove tento rok zaznamenala obrovský nárast dopytu po jednorazových latexových rukaviciach, ročne ich dokáže vyrobiť 70 miliárd. Médiá v lete uvádzali, že rast ceny akcií malajziskej firmy prekonáva aj výrobcu elektromobilov Tesla.

V pondelok malajzijské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že registruje prudký nárast počtu prípadov infekcie koronavírusom v oblastiach, kde sa nachádzajú továrne a ubytovne Top Glove.

Ako reagovala firma

Otestovaných bolo 5800 pracovníkov a vyše 2400 z nich malo pozitívny test. Mnohí robotníci v továrňach Top Glove v Malajzii sú Nepálci, ktorí bývajú v preplnených ubytovacích komplexoch.

Top Glove už v Malajzii zatvorila 16 tovární a v ďalších obmedzila prevádzku, celkovo ich chce odstaviť 28. Firma má 16-tisíc zamestnancov a 47 fabrík, z nich 41 sa nachádza v Malajzii a ďalšie v Thajsku, Číne a vo Vietname. Vývoz smeruje najmä do Európy a Severnej Ameriky.

Kontext

Firma Top Glove sa v poslednom období dostala do pozornosti nielen z dôvodu rekordne vysokých ziskov, ale tiež pre obvinenia zo zlých pracovných podmienok.

V septembri migrační robotníci opisovali podmienky v továrňach, ktoré zahŕňajú až 72-hodinový pracovný týždeň, preľudnené ubytovne a nízke mzdy.

Americké ministerstvo práce nedávno upozornilo, že migranti musia platiť vysoké poplatky, aby si zabezpečili prácu vo fabrikách na chirurgické rukavice, čo často vedie k dlhovému otroctvu. (čtk, reuters, bbc)

Export luxusných SUV z Bratislavy do USA je ohrozený, Jaguar obviňuje Volkswagen z porušovania práv

Britský Jaguar Land Rover žiada blokovanie dovozu luxusných SUV koncernu Volkswagen do USA a tvrdí, že nemecký konkurent nelegálne používa jeho technológiu Terrain Response. Sťažnosť sa týka aj vozidiel, ktoré sa vyrábajú v Bratislave. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

O čo ide:

  • Jaguar Land Rover (JLR) podal koncom minulého týždňa na americkú Komisiu pre medzinárodný obchod sťažnosť, že nemecký konkurent nelegálne používa jeho technológiu na rozoznávanie ciest a terénu, ktorá nerovnosti následne kompenzuje.
  • Briti, resp. ich indický akcionár Tata Motors, tvrdia, že tento systém je kľúčovým prvkom najmä vo vozidlách Jaguar F-Pace a Land Rover Discovery a je chránený patentom.
  • Podľa sťažnosti sú systémom nelegálne vybavené aj luxusné modely Lamborghini Urus, Audi A6 Allroad, e-tron, Q5, Q7 a Q8 a rovnako aj Volkswagen Touareg, Tiguan a Porsche Cayenne.

Prečo je to dôležité: 

  • Volkswagen už v roku 2015 vážne poškodil emisný škandál známy ako „dieselgate“, ktorý prepukol práve na trhu USA.
  • Do USA smeruje 17 percent produkcie koncernu VW predstavujúcich hodnotu 43 miliárd dolárov, ide o takmer 700-tisíc najmä luxusných vozidiel.
  • Pre bratislavský Volkswagen je USA tretím najdôležitejším trhom s podielom 12 %, modely Porsche Cayenne, VW Touareg, Audi Q7 a Q8 sa vyrábajú len v Bratislave.
  • Komisia pre medzinárodný obchod, ktorá vyšetruje sťažnosti na nekalé obchodné praktiky a porušovanie práv z duševného vlastníctva, síce nemôže ukladať pokuty a rozhodovať o finančných kompenzáciách, môže však zablokovať dovoz výrobkov, ktoré porušujú obchodné pravidlá, do USA.
  • Majitelia patentov sa na túto inštitúciu podľa médií obracajú radšej ako na súdy, pretože komisia je vo vyšetrovaní rýchlejšia. Verdikt sa očakáva v priebehu nasledujúcich 15 až 18 mesiacov.
  • Hnonline cituje finančného analytika Capital Markets Adama Hrdličku, podľa ktorého by v prípade úspechu Britov so sťažnosťou slovenská fabrika mohla utrpieť „na určitý čas“, spoločnosť by sa totiž zrejme zamerala na posilnenie vývozu do Číny a západnej Európy.

Nálada podnikateľov v Nemecku sa v novembri zhoršila druhý mesiac za sebou. Jej index klesol na 90,7 z októbrových 92,5 bodu, informoval inštitút Ifo. Výsledky naznačujú, že najväčšia európska ekonomika v 4. kvartáli môže opäť klesnúť.

Výhľad ekonomiky negatívne ovplyvňuje čiastočná uzávera zavedená z dôvodu ďalšej vlny pandémie. Index podnikateľskej nálady do októbra rástol päť mesiacov bez prerušenia.

„Zvýšila sa obchodná neistota. Druhá vlna koronavírusu narušila obnovu hospodárstva,“ uviedol šéf Ifo Clemens Fuest.

Podľa konečnej správy spolkového štatistického úradu nemecký HDP sa v 3. štvrťroku zvýšil medzikvartálne o 8,5 %, čo je lepší výsledok, než naznačovali predbežné údaje. V prvých dvoch kvartáloch ekonomika klesla, zrazila ju pandémia.

Ekonómovia nečakajú, že nemecké hospodárstvo čoskoro doženie straty vzniknuté v dôsledku plošnej karantény zavedenej v novembri. Analytici odhadujú, že HDP tento rok klesne o 5,1 %, ministerstvo hospodárstva očakáva pokles o 5,5 %. (čtk, reuters)

Jedinému väčšiemu východoslovenskému výrobcovi liekov stopla banka úver a dlhuje aj na odvodoch

Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto - TASR
Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto – TASR

Jediný väčší východoslovenský farmaceutický podnik Imuna Pharm Šarišské Michaľany dlhuje na odvodoch vyše 171-tisíc eur. Koronakríza podnik zasiahla uprostred novej investície do rozšírenia výroby infúznych roztokov. Majitelia firmy však veria, že ju udržia pri živote.

Nemecký akciový index DAX sa rozšíri zo súčasných 30 na 40 firiem, zároveň sa sprísnia aj podmienky na zaradenie titulu do burzového ukazovateľa. K úpravám by malo dôjsť v 3. štvrťroku budúceho roka.

Firma Deutsche Börse, ktorá prevádzkuje akciovú burzu vo Frankfurte, informovala o plánovaných zmenách už v októbri, keď začala prieskum medzi investormi.

Úpravami reaguje na škandál okolo firmy Wirecard, ktorú v auguste vyradili z indexu DAX po jej účtovnom škandále. Nahradila ju v ňom donášková služba Delivery Hero, ktorá však čelila kritike pre jej stratové hospodárenie.

Čo sa zmení:

  • Do indexu DAX budú môcť byť zaradené iba firmy, ktoré vykázali prevádzkový zisk najmenej za dva posledné roky.
  • Rozšírenie indexu prispeje k jeho väčšej rôznorodosti. V súčasnosti v ňom dominujú automobilky a technologické firmy, po novom by mali pribudnúť napríklad aj výrobca parfumov Symrise či e-shop Zalando.
  • Viac firiem by malo lepšie reprezentovať najväčšiu európsku ekonomiku. Na porovnanie, v hlavnom indexe parížskej burzy CAC je 40 firiem a v prípade londýnskeho FTSE stovka spoločností.
  • K zmenám dôjde aj v rámci indexu MDAX. Počet firiem v ňom sa zredukuje na 50 zo súčasných 60. (tasr, reuters)

Eurokomisia nezaplatí Česku dotáciu v prepočte 3,8 milióna eur na stavbu linky na výrobu toastového chleba v pekárni Penam. Štát peniaze firme z holdingu Agrofert vyplatil, podľa Bruselu projekt nebol inovatívny a dotáciu nemal dostať.

O definitívnom rozhodnutí EK informuje portál irozhlas.cz. Penam patrí Agrofertu od roku 2004. Jeho majiteľom bol český premiér Andrej Babiš, neskôr podnik vložil do zvereneckých fondov.

Ako rozhodoval Brusel

Podľa EK neinovatívnosť projektu Penamu potvrdili tri nezávislé posudky, ktoré sa spomínajú v rozbore ku konfliktu Babišových záujmov zaslanom v októbri do Prahy.

„Komisia naďalej trvá na tom, že projekt nemal byť zo strany českých orgánov vybraný a že je nespôsobilý na spolufinancovanie z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj,“ uviedla EK.

Podľa EK majú české úrady projekt zrušiť. Ministerstvo priemyslu a obchodu prípad nepovažuje za uzavretý a chce preveriť možnosť ďalšieho postupu.

Prečo pekáreň nezaplatia

Pekáreň Zelená louka žiadala o eurodotáciu pre továreň neďaleko Prahy pred piatimi rokmi a len tesne prešla výberom ministerských úradníkov.

Projekt zdravších a chutnejších toastov bez konzervantov získal 65, respektíve 63 bodov, pričom minimum bolo 60. Penam teda získal peniaze na stavbu linky z českej štátnej pokladnice.

EK vlani v decembri vyhodnotila projekt inak. Podľa nezávislých expertov, ktorých oslovila, nebol inovatívny, a teda nesplnil hlavné kritérium výberu. Dali by mu maximálne 30 bodov. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať