Prvá menšia ratingová agentúra reagovala na novelu Trestného zákona a znížila Slovensku hodnotenie

• Menšia ratingová agentúra Scope Ratings zhoršila Slovensku hodnotenie, ďalšia Morningstar DRBS ho ponechala so zhoršeným výhľadom.
• Prvý raz sa v hodnotení krajiny objavila aj hrozba straty peňazí z eurofondov z dôvodu novely Trestného zákona.
• O zastavenie zrýchleného schvaľovania žiadala aj Európska komisia.

Možnosť, že Slovensko pre zmeny v trestnej legislatíve príde o eurofondy, začínajú brať vážne už aj investori. Menšia ratingová agentúra Scope Ratings znížila Slovensku rating o jeden stupeň nadol. Urobila tak v piatok, deň po tom, čo poslanci prijali nové trestné kódexy.

Dôvodom zhoršeného ratingu tentokrát nie je len rast verejného dlhu a nejasné konsolidačné plány vlády Roberta Fica (Smer). Prvýkrát sa v hodnotení ratingovej agentúry objavila už aj hrozba, že Slovensko bude mať pre zmeny v Trestnom zákone problémy s čerpaním eurofondov. Sankciami hrozí aj Európska komisia, Slovensku poslala už dva listy, upozornila strana Progresívne Slovensko. Nebolo by to prvýkrát, Brusel už eurofondy zmrazil Poľsku a Maďarsku za porušovanie princípov právneho štátu.

„Ak by sa táto politika zaviedla, mohla by brániť včasnému vyplácaniu prostriedkov z kohézneho fondu EÚ a prostriedkov plánu obnovy a odolnosti,“ píše v súvislosti so zmenou trestnej legislatívy Scope.

Európska agentúra nepatrí do trojice najväčších ratingoviek, ktorú tvorí Fitch, Moody’s a S&P. Je to však jedna z piatich agentúr, ktoré rešpektuje aj Európska centrálna banka.

Scope Ratings znížila Slovensku známku z A+ na A, čím sa krajina dostala na úroveň Poľska či Slovinska. Nové hodnotenie dostalo minulý piatok Slovensko aj od agentúry Morningstar DBRS, ktorá je poslednou zo zmienenej pätice agentúr. Rating Slovensku ponechala, no zhoršila mu výhľad na negatívny.

Rozhodnutia S&P a Moody’s sa čakajú v apríli a v júni. Od Fitch už Slovensko dostalo o stupeň horšiu známku v decembri, keď usúdila, že plánované tempo znižovania rozpočtového deficitu nebude stačiť na stabilizáciu verejného dlhu.

Znižovanie trestov ovplyvnilo hodnotenie

Agentúra Scope počas svojho hodnotenia sledovala, ako vláda premiéra Fica reviduje trestný zákonník vrátane zrušenia špeciálnej prokuratúry v zrýchlenom konaní a zmierňuje tresty za korupčné trestné činy. Všimla si aj to, že to už vyvolalo obavy Európskeho parlamentu v súvislosti s právnym štátom.

Pred znížením trestov za korupciu Slovensko opakovane varuje aj Európska komisia. Vláde poslala minimálne dva listy, v ktorých žiada vysvetlenia k novele Trestného zákona.

V liste z 24. januára si Komisia všíma, že slovenská novela navrhuje neukladať trest odňatia slobody, ale namiesto toho pokutu alebo zákaz činnosti ako jediný trest za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. Ponecháva pritom veľmi široký priestor na to, ako skutok posúdi sudca.

Ďalší list poslal komisár pre spravodlivosť Didier Reynders ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi v deň schvaľovania novely v parlamente, 8. februára, kde ho doslova vyzýva, aby „zastavili skrátené legislatívne konanie, kým nebude mať Komisia istotu, že sa s jej výhradami dostatočne vyrovnali“.

Reynders upozorňuje, že reforma môže spôsobiť nenapraviteľné škody najmä z pohľadu finančných záujmov Únie, ktoré môžu byť ohrozené schválením zmeny Trestného zákona. Konkrétne sa v liste spomína obava, že schválená novela nemusí byť v súlade s európskou smernicou o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V takom prípade môže Komisia pristúpiť k takzvanému infringementu, teda žalobe na Súdnom dvore EÚ.

Ďalším postihom môže byť stopnutie peňazí z plánu obnovy či samotných eurofondov. Komisia už 6. februára zastavila posudzovanie žiadosti o platbu zo štvrtého balíka peňazí z plánu obnovy. EÚ sa totiž obáva, že novela zvráti reformy, ktoré už Slovensko zaviedlo a ktoré boli podmienkou vyplatenia peňazí. Ak by sa to potvrdilo, EÚ by mala právo škrtnúť nám financie z 900-miliónového balíka, o ktorý vláda teraz žiada.

Problémové verejné financie

Najväčším problémom Slovenska v očiach ratingových agentúr sú však najmä verejné financie a neistota okolo ich konsolidácie. Agentúra Scope si všíma, že vláda Roberta Fica sa spolieha na dvojročnú výnimku v rámci štátnej dlhovej brzdy do novembra 2025, aj to, že jej prvými krokmi bolo zvýšenie takzvaných sociálnych transferov – napríklad dôchodkov alebo udržanie dotácií na energie.

Znepokojuje ju, že pomer dlhu k HDP porastie do roku 2028 až k 68 percentám, pričom vlani nedosahoval ani 57 percent. Celkový deficit pritom očakáva tento a budúci rok na úrovni 6,5 percenta HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt medzi porovnateľnými krajinami.

Podľa agentúry uvoľnená fiškálna politika Slovenska zvýši potrebu hrubého financovania verejnej správy v rokoch 2024 a 2025 na úroveň 10 percent HDP.

Vláda sa síce zaviazala znižovať deficit, no podľa agentúry to nepôjde tak rýchlo. V roku 2026 podľa nej dosiahne 4,8 percenta HDP a do ďalších dvoch rokov klesne na štyri percentá.

Ohrozená elektromobilita

Agentúra Scope upozorňuje, že to všetko môže mať nepriamy dosah napríklad aj na odvetvie výroby automobilov, ktoré čelí výzvam súvisiacim s prechodom na elektrické vozidlá. Neistota ohľadom budúceho hospodárskeho vývoja môže zabrzdiť napríklad zahraničné investície do rozvoja tohto sektora či ohroziť eurofondy.

Neúspešný prechod by mal rozsiahle hospodárske dôsledky, keďže toto odvetvie predstavuje viac ako 10 percent produkcie, približne polovicu priemyselnej výroby a viac ako 30 percent vývozu.

Rizikom pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku, je aj slabý hospodársky rast na kľúčových zahraničných trhoch, najmä v Nemecku, Česku, Maďarsku a v Poľsku, ktoré tvoria zhruba polovicu slovenského vývozu.

Pretrvávajúca závislosť od energií z Ruska podľa agentúry zvyšuje riziká v oblasti energetickej bezpečnosti. „Keďže modernizácia domácej infraštruktúry a posilnenie prepojovacích sietí so susednými krajinami je viacročný proces, závislosť od ruského dovozu trvalo vystavuje podniky narušeniu dodávok energie,“ hovorí.

Nedávna politická nestabilita po minuloročných predčasných parlamentných voľbách navyše môže oddialiť realizáciu ďalekosiahlych reforiem a ovplyvniť fiškálne ukazovatele. Agentúra osobitne spomína najmä rastúce výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja.

„Slovensko je vystavené viacerým rizikám, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť makroekonomický výhľad a rastový potenciál,“ hovorí Scope.