Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Gastrolístky treba zrušiť, odkazuje protimonopolný úrad vláde

Ľuďom treba nechať peniaze, alebo urobiť gastrolístky dobrovoľnými, myslí si Protimonopolný úrad. Ministerstvo práce tvrdí, že zrušenie gastrolístkov by mohlo ohroziť stravovanie.

Aktualizované 19:05

Protimonopolný úrad odporúča vláde, aby zrušila súčasný systém gastrolístkov. Ministerstvu práce napísal úrad list, v ktorom navrhuje dve možnosti, ako to spraviť.

Prvou by bolo, že príspevok na stravu by ostal daňovo zvýhodnený, ako je v súčasnosti, no nevyplácal by sa v papierových či elektronických gastrolístkoch, ale v normálnych peniazoch.

Druhou možnosťou, ktorú protimonopolný úrad navrhol vláde, je ponechať stravné lístky, ale urobiť ich dobrovoľnými. Pre firmy zo sektora gastrobiznisu by to znamenalo, že by skrachovali, alebo by museli v spolupráci s reštauráciami vymyslieť lojalitné produkty, ktoré by boli pre zamestnávateľov zaujímavé.

Táto iniciatíva protimonopolného úradu prišla po tom, čo úrad behom roka skontroloval približne 300 tendrov na poskytovanie stravných lístkov súkromným a verejným zamestnávateľom a našiel dva druhy kartelových dohôd.

Ako sa dohadovali

Piatim firmám (Sodexo, Vaša Slovensko, Edenred, Doxx a Chéque Déjeuner), ktoré kontrolujú väčšinu trhu, preto udelil celkovú pokutu 2,96 milióna eur.
Protimonopolný úrad tvrdí, že firmy sa dohodli, že sa nebudú snažiť získať klientov konkurencie.

Robili to takto:
• neoslovovali preto klientov konkurencie, respektíve im nedali dobré podmienky,
• neponúkali nulové poplatky klientom, benefity a bonusy klientom konkurencie.

Šli dokonca tak ďaleko, že uplatňovali systém tzv. „vyrovnanej kompenzácie strát“ (balance), ktorý predstavoval povolené získanie klienta konkurencie v prípade straty vlastného klienta. Cieľ bol, aby nikto neprišiel o svoj trhový podiel.

Podnikatelia teda nemuseli súťažiť a mohli si tak udržať, respektíve zvyšovať marže.

Okrem toho sa firmy niekoľko rokov snažili aj o to, aby spolu dosiahli vyjednanie limity poukážok, ktoré mohli prijímať obchodné reťazce. Pri nich totiž mali gastrolístkové firmy menšiu maržu ako pri bežných reštauráciách.

Návrh zrušiť systém gastrolístkov priniesol do parlamentu opakovane poslanec Igor Matovič, ale firmy z biznisu opakovane presvedčili poslancov, aby ho nechali v nezmenenej podobe.

Prečo návrh na zrušenie

Hlavným dôvodom je podľa podpredsedu úradu skutočnosť, že hospodárska súťaž na trhu gastrolístkov úplne zlyhala. „Myslíme si, že tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely,“ povedal podpredseda Protimonopolného úradu SR Radoslav Tóth.

Významným dôvodom na zmenu je podľa úradu aj zbytočné zaťažovanie podnikateľov, ale aj zamestnancov. Zbytočné je v tom, že jednak prichádza k plateniu finančných provízií a k zbytočnej administrácii, pretože sa vytvára celá agenda súvisiaca s akceptáciou stravných lístkov.

„V konečnom dôsledku si zároveň myslíme, že provízie, ktoré sú odčerpávané zo systému, by v ňom mohli zostať, a tým by sa polepšilo nielen zamestnávateľom, ale aj zamestnancom a určite aj reštauračným zariadeniam, pri ktorých provízia nie je zákonom regulovaná. Z týchto všetkých dôvodov sa nám zdá, že systém je neefektívny,“ povedal podpredseda protimonopolného úradu.

Tvrdí, že majú význam

Ministerstvo práce  je presvedčené, že zrušenie gastropoukážok by spôsobilo výrazný pokles záujmu o stravovacie zariadenia na Slovensku, čo by malo negatívny dosah aj na sociálnu oblasť a zamestnanosť.

Zdôraznilo, že poskytovanie stravných poukážok je len jednou z možností zamestnávateľa ako poskytnúť zamestnancom povinný príspevok na stravovanie. „Môže tak urobiť aj vo vlastnej jedálni alebo objednaním stravovacích služieb v zariadeniach, ktoré má v okolí,“ upozornil rezort práce.

Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie zakotvený v zákone, je podľa ministerstva zabezpečenie pravidelného stravovania zamestnancov, ktoré má významný vplyv na ich dobrý zdravotný stav. Nahradenie alebo zrušenie gastrolístkov by mohlo stravovanie ohroziť.

Ak by zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek a vytratil by sa aj samotný prospešný obedový návyk, ktorý gastrolístky trvalo priniesli. Zároveň je to v rozpore s účelom príspevku, ktorý tým stráca akýkoľvek význam.

Samotní odborníci na výživu sú podľa rezortu práce presvedčení, že ľudia by s príspevkami nakladali rôznymi spôsobmi a obed by bol tou poslednou možnosťou, čím by sa u nich mohli prejaviť zdravotné ťažkosti a následná zvýšená práceneschopnosť. Aj keby takýto finančný príspevok nepodliehal dani a odvodom, mohol by byť použitý na nákup akéhokoľvek tovaru.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať