Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako si DOXX, Le Chèque Déjeuner, Edenred, Vaša a Sodexo robili, čo chceli

Pred piatimi rokmi zorganizovali „stravenkové“ spoločnosti pred Národnou radou protest proti zrušeniu gastrolístkov. Foto – TASR
Pred piatimi rokmi zorganizovali „stravenkové“ spoločnosti pred Národnou radou protest proti zrušeniu gastrolístkov. Foto – TASR

Pri prehliadke u známeho distribútora straveniek DOXX našli kontrolóri protimonopolného úradu súbor s názvom vs.xls. Keď prelomili šifrovanie dokumentu, prečítali si len krátku, pre laika nezrozumiteľnú správu: „36631124: po EA my 0,80% + DPH“.

Keďže ju našli v e-maile, ktorý odosielal obchodník DOXX-u konateľovi konkurenčnej firmy Vaša stravovacia v čase, keď sa tieto firmy chystali na elektronickú aukciu v Slovenskej pošte, šlo záhadu vyriešiť jednoducho. Číslo 36631124 je IČO štátnej Slovenskej pošty, EA skratka pre elektronickú aukciu a 0,80 % + DPH provízia, ktorú chcel DOXX pošte v tendri ponúknuť.

Tak sa aj stalo. O súťaž Slovenskej pošty, v ktorej šlo o kontrakt na stravenky za takmer 26 miliónov eur, prejavili záujem štyri firmy, ponuku odovzdali len dve. Vaša stravovacia nedodala všetky podklady, a tak vyhral DOXX. Pošte navrhol províziu 0,96 %, teda presne 0,8 % + DPH, ako sa písalo v zašifrovanom dokumente.

Tento zmanipulovaný tender z jesene 2012 nebol zďaleka prvý – vysoko sofistikované manipulácie súťaží na dodávku stravných lístkov už boli v tom čase viac-menej pravidlom nielen vo verejnej, ale aj v súkromnej sfére.

Štyristrostranový opis dôkazov a mechanizmu podvodných praktík piatich navonok ctihodných konkurentov, ktorý zverejnil minulý týždeň Protimonopolný úrad SR, nenechá čitateľa na pochybách, že firmy DOXX, Edenred, Le Chèque Déjeuner, Vaša a Sodexo roky zámerne a systematicky porušovali zákon a súťaž väčšinou len predstierali. Ak sa však firmy odvolajú, stále majú šancu, že nájdu v postupe či zdôvodnení kontrolórov dosť formálnych chýb.

Nič to nezmení na tom, že zistenia protimonopolného úradu sú natoľko dramatické, že by štát povinnosť zamestnávateľov dávať svojim zamestnancom gastrolístky mal čím skôr zrušiť. Napokon, kontrolóri to už aj oficiálne navrhli.

Neoslovíš klienta konkurentovho

Zverejnené rozhodnutie o udelení pokút piatim gastrolístkovým firmám obsahuje podrobný rozbor podvodu pri súťaži na pošte, ale napríklad aj v tendroch v štátnych železničných spoločnostiach, vo Vodohospodárskej výstavbe, v Štátnom fonde rozvoja bývania či v Centre vedecko-technických informácií. Všade sa našli dôkazy, že o víťazovi sa rozhodlo skôr, ako sa súťaž začala. A nie preto, že by tender manipuloval štát – to si „len“ stravenkové firmy medzi sebou dohodli a rozdelili, kto vyhrá ktorú súťaž.

Bližší pohľad na víťazov približne tristo ďalších tendrov však ukázal, že komplot je zrejme ešte dramatickejší ako predstava konkurentov, ktorí sa zídu a dohodnú pred každou dôležitejšou súťažou. Ak totiž už nejaký podnik či verejná inštitúcia nejakého dodávateľa gastrolístkov má, je takmer isté, že v budúcom tendri tento dodávateľ znova vyhrá. Nie preto, lebo sa už pozná so svojím klientom, ale preto, lebo ostatné firmy s ním pôjdu do súťaže len naoko.

Protimonopolný úrad si je po dvoch rokoch vyšetrovania istý, že päť rozhodujúcich hráčov na trhu s gastrolístkami malo dohodu, že nikto nikomu klienta nepreberá. Ak nejaká firma už nejakého „klienta stravuje“, ako sa tomu podľa zverejnených e-mailov v žargóne stravenkového biznisu hovorí, tak jej klienta „neatakujeme“.

Každá firma si tak mohla byť istá, že o svoj trhový podiel nepríde, a zmeny sa diali fakticky len vtedy, ak vznikol nejaký nový zamestnávateľ alebo inštitúcia. O tie sa smelo súťažiť naozajstne.

V praxi to znamenalo, že ak sa šlo do tendra ku klientovi, ktorého už predtým „stravovala“ konkurencia, nesmela sa podať „nulová ponuka“. To je taká, kde stravenková firma od zamestnávateľa nepýta províziu za dodanie gastrolístkov, ale mu ich jednoducho dodá za cenu, ktorá je na nich vytlačená.

Dvojitý zárobok

Pre istotu vysvetlenie: ani na nulovej ponuke gastrolístková firma neprerába. V kurze 1:1 ich najprv firma predá zamestnávateľovi za naozajstné peniaze, odtiaľ sa gastrolístky dostanú na trh, teda k zamestnancom, ktorí ich potom minú v reštaurácii alebo v niektorom z reťazcov. Tie potom idú s gastrolístkami do gastrolístkovej firmy, kde im ich však už nevymenia 1:1, ale stravenková firma si najprv zoberie svoju províziu. Teda majiteľ menšej reštaurácie príde s lístkami za tisíc eur, ale od stravenkovej firmy dostane napríklad len 950 naozajstných eur – zvyšok je provízia vydavateľa gastrolístkov.

Samozrejme, pri takto nastavenom biznise by sa stravenkovej firme mohlo vyplatiť mať u zamestnávateľa aj zápornú províziu. Teda že by mu za 1000 eur naozajstných peňazí dala stravenky za napríklad 1010 eur, a aj tak by ešte zarábala na vyšších províziách od reštaurácií.

Vo svetlých chvíľach, keď kartelové dohody na slovenskom trhu neboli také silné, sa to v praxi aj dialo. Dôkazom sú aj záznamy kontrolórov, podľa ktorých bol zákaz záporných provízií súčasťou dohôd účastníkov kartelu.

Ak by totiž zamestnávatelia zistili, že niektorí z nich vyjednali, že budú dostávať provízie od gastrofiriem, nie im za gastrolístky doplácať, chceli by to všetci. A zisky celého sektora obedových peňazí by razom klesli.

Štandardom tak teraz je, že silnejší súkromní zamestnávatelia si dokážu vyjednať nákup gastrolístkov v cene 1:1 a ako bonus im ich stravenkové firmy navkladajú do obálok s menom zamestnanca. Verejné inštitúcie väčšinou platia províziu okolo percenta – aj keď sa mnohé snažia a pozývajú do súťaží všetkých hráčov.

Aj kartel potrebuje opravára

Dôkazy, že päť kľúčových hráčov postupuje koordinovane, sa našli v každej jednej z preverovaných firiem. Najčastejšie to boli e-maily medzi obchodníkmi či topmanažérmi konkurentov, ale aj bežná vnútropodniková komunikácia.

Obchodníci sa šéfom napríklad často sťažujú, že im iné gastrolístkové firmy chodia do ich teritória a oslovujú ich konkurentov s dobrými ponukami, hoci to „etický kódex“ asociácie stravenkových firiem zakazuje. Šéfovia na to väčšinou podriadeným odpisujú, aby zachovali pokoj, kým oni zistia, čo to má znamenať. Ale našli sa aj špekulanti, ktorí vo firme v e-mailoch rozoberali, ako nenápadne presvedčiť jedného zamestnávateľa, aby odstúpil od zmluvy s konkurentom, aby ho oni potom už mohli osloviť ako „voľného“.

Áno, keďže aj kartelové dohody robia a praktizujú len ľudia, nie vždy sa dodržia. Sem-tam sa tak stávalo, že firmy si medzi sebou predsa len preťahovali zamestnávateľov. No aj na to sofistikovaný systém myslel. Protimonopolný úrad v svojej správe rozoberá, že pre tieto prípady mali stravenkové firmy dohodnutý kompenzačný mechanizmus. Jeho cieľom bolo dosiahnuť „balans“. Ak vám teda niekto ukradne klienta so sto zamestnancami, vy jemu môžete po čase k sebe pretiahnuť dva podniky s 50 ľuďmi. To nie je konšpirácia – firmy si o tom normálne po jednotlivých rokoch viedli v Exceli záznamy.

Reťazce už boli veľké sústo

Najmenej vydarený bol pokus gastrolístkových firiem do svojho sprisahania zatiahnuť aj veľké obchodné reťazce. Tie im totiž platia v priemere o percento nižšiu províziu ako reštaurácie a pre stravenkové firmy je tak lepšie, ak sa lístky míňajú v reštauráciách.

Najmä malých podnikateľov však provízie stravenkových firiem hnevali až tak, že začali za gastrolístky nakupovať v supermarketoch. Teda napríklad v malej krčme dostali od pivárov stravenky, ale tie neodniesli stravenkovej firme, ktorá by si stiahla vysokú províziu, ale šli s nimi do obchodu. Ten napokon lístky odniesol distribútorovi straveniek, no ten mal napokon nižšiu maržu, ako keby mu lístok doniesol malý podnikateľ s pre neho horšou zmluvou.

Kartelisti preto na pôde asociácie prišli s myšlienkou, že by sa v obchodoch mohlo použiť pri platení najviac päť lístkov. Malo sa to tak viac podobať na nákup stravy na jeden obed.

Chceli za to lobovať na ministerstve práce, cez Republikovú úniu zamestnávateľov, ale najmä nájsť spôsob, ako k tomu dotlačiť reťazce. Tie na to dôvod nemali, pre nich by to bola len komplikácia, ktorú by zákazníci obišli, alebo by ich nahnevala.

Nápad sa tak načas síce dostal aj do zmlúv s niektorými reťazcami, ale v praxi sa neujal. Tesco, Lidl, Kaufland a Billa sú už príliš veľkí na to, aby im stravenkové firmy mohli diktovať pravidlá, na ktorých by zarobili len ony.

Ministerstvo práce stále „stravujú rovnako“

Pokuta od protimonopolného úradu pre päť firiem je dovedna tri milióny eur a je na hornej hranici zákona, ktorou je desať percent ročného obratu previnilcov. K právoplatnosti rozhodnutia je však ešte ďaleko napriek masívnosti dôkazov – do boja s protimonopolným úradom sú už pripravené nastúpiť špičkové právnické kancelárie každej jednej firmy.

Samotný úrad však už urobil o krok viac. Jeho podpredseda Radoslav Tóth napísal ministrovi práce Jánovi Richterovi list, v ktorom mu vysvetľuje, prečo by bolo dobré povinné gastrolístky zrušiť. Neplnia svoj účel, ktorým je zabezpečenie stravovania, a len vyrábajú náklady a komplikácie zamestnávateľom, zamestnancom, reštauráciám aj reťazcom.

Po rokoch sa tak znova vrátil návrh zákona, ktorý Igor Matovič opakovane prednášal v parlamente. Neprešiel mu však ani v čase, keď nemal väčšinu Smer. Stravenkové firmy vtedy poslali za poslancami lobistov, ktorí argumentovali tým, že aj ony vytvárajú pracovné miesta a platia dane.

A hlavne, 800-tisíc ľudí bez stravných lístkov by podľa nich zmenilo stravovacie návyky, čo by ohrozilo ich zdravie. A to aj vtedy, keby miesto straveniek dostali obyčajné peniaze.

„Mali by sme sa zamerať, ako bolo diskutované na poslednom stretnutí asociácie, v spolupráci s ministerstvom [práce] na ochranu systému, že hlavným použitím má byť teplé jedlo, a vyhnúť sa téme poplatkov,“ napísal konateľ jednej zo stravenkových firiem v maile kolegovi z konkurencie v jednej z debát o spoločnom postupe.

A ministerstvo práce zabralo. Protimonopolnému úradu na návrh zrušiť povinné gastrolístky cez médiá odpovedalo, že nič sa meniť nebude. Ide predsa o zdravie.

Pokuta za nesúťažné správanie

  • Protimonopolný úrad SR udelil za protisúťažné správanie pokuty firmám DOXX, Edenred Slovakia, Le Chèque Déjeuner, Vaša Slovensko a Sodexo PASS SR, ktoré kontrolujú rozhodujúcu časť trhu, na ktorom dostáva stravenky 800-tisíc ľudí
  • kontrola sa týkala obdobia rokov 2009 až 2014, rozhodnutie ešte nie je právoplatné, dotknuté firmy sa tak naďalej smú zúčastňovať verejných tendrov
  • celková výška pokuty 2,9 milióna eur je vypočítaná ako desať percent ročných tržieb firiem 
  • firmy v tomto sektore majú v priemere zisk na úrovni tretiny tržieb
  • stravenkové firmy, ktoré sú väčšinou dcéry zahraničných koncernov, podnikajú na Slovensku približne 20 rokov, odkedy Zákonník práce umožňuje takéto zabezpečenie stravovania zamestnancov

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

NDS hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou elektronických diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení súťaže, ktoré bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.