Denník N

Ako si DOXX, Le Chèque Déjeuner, Edenred, Vaša a Sodexo robili, čo chceli

Pred piatimi rokmi zorganizovali „stravenkové“ spoločnosti pred Národnou radou protest proti zrušeniu gastrolístkov. Foto – TASR
Pred piatimi rokmi zorganizovali „stravenkové“ spoločnosti pred Národnou radou protest proti zrušeniu gastrolístkov. Foto – TASR

Protimonopolný úrad zverejnil 400 strán dôkazov, ako sa „stravenkové“ firmy hrali na kapitalizmus, ale v skutočnosti len zneužívali systém.

Pri prehliadke u známeho distribútora straveniek DOXX našli kontrolóri protimonopolného úradu súbor s názvom vs.xls. Keď prelomili šifrovanie dokumentu, prečítali si len krátku, pre laika nezrozumiteľnú správu: „36631124: po EA my 0,80% + DPH“.

Keďže ju našli v e-maile, ktorý odosielal obchodník DOXX-u konateľovi konkurenčnej firmy Vaša stravovacia v čase, keď sa tieto firmy chystali na elektronickú aukciu v Slovenskej pošte, šlo záhadu vyriešiť jednoducho. Číslo 36631124 je IČO štátnej Slovenskej pošty, EA skratka pre elektronickú aukciu a 0,80 % + DPH provízia, ktorú chcel DOXX pošte v tendri ponúknuť.

Tak sa aj stalo. O súťaž Slovenskej pošty, v ktorej šlo o kontrakt na stravenky za takmer 26 miliónov eur, prejavili záujem štyri firmy, ponuku odovzdali len dve. Vaša stravovacia nedodala všetky podklady, a tak vyhral DOXX. Pošte navrhol províziu 0,96 %, teda presne 0,8 % + DPH, ako sa písalo v zašifrovanom dokumente.

Tento zmanipulovaný tender z jesene 2012 nebol zďaleka prvý – vysoko sofistikované manipulácie súťaží na dodávku stravných lístkov už boli v tom čase viac-menej pravidlom nielen vo verejnej, ale aj v súkromnej sfére.

Štyristrostranový opis dôkazov a mechanizmu podvodných praktík piatich navonok ctihodných konkurentov, ktorý zverejnil minulý týždeň Protimonopolný úrad SR, nenechá čitateľa na pochybách, že firmy DOXX, Edenred, Le Chèque Déjeuner, Vaša a Sodexo roky zámerne a systematicky porušovali zákon a súťaž väčšinou len predstierali. Ak sa však firmy odvolajú, stále majú šancu, že nájdu v postupe či zdôvodnení kontrolórov dosť formálnych chýb.

Nič to nezmení na tom, že zistenia protimonopolného úradu sú natoľko dramatické, že by štát povinnosť zamestnávateľov dávať svojim zamestnancom gastrolístky mal čím skôr zrušiť. Napokon, kontrolóri to už aj oficiálne navrhli.

Neoslovíš klienta konkurentovho

Zverejnené rozhodnutie o udelení pokút piatim gastrolístkovým firmám obsahuje podrobný rozbor podvodu pri súťaži na pošte, ale napríklad aj v tendroch v štátnych železničných spoločnostiach, vo Vodohospodárskej výstavbe, v Štátnom fonde rozvoja bývania či v Centre vedecko-technických informácií. Všade sa našli dôkazy, že o víťazovi sa rozhodlo skôr, ako sa súťaž začala. A nie preto, že by tender manipuloval štát – to si „len“ stravenkové firmy medzi sebou dohodli a rozdelili, kto vyhrá ktorú súťaž.

Bližší pohľad na víťazov približne tristo ďalších tendrov však ukázal, že komplot je zrejme ešte dramatickejší ako predstava konkurentov, ktorí sa zídu a dohodnú pred každou dôležitejšou súťažou. Ak totiž už nejaký podnik či verejná inštitúcia nejakého dodávateľa gastrolístkov má, je takmer isté, že v budúcom tendri tento dodávateľ znova vyhrá. Nie preto, lebo sa už pozná so svojím klientom, ale preto, lebo ostatné firmy s ním pôjdu do súťaže len naoko.

Protimonopolný úrad si je po dvoch rokoch vyšetrovania istý, že päť rozhodujúcich hráčov na trhu s gastrolístkami malo dohodu, že nikto nikomu klienta nepreberá. Ak nejaká firma už nejakého „klienta stravuje“, ako sa tomu podľa zverejnených e-mailov v žargóne stravenkového biznisu hovorí, tak jej klienta „neatakujeme“.

Každá firma si tak mohla byť istá, že o svoj trhový podiel nepríde, a zmeny sa diali fakticky len vtedy, ak vznikol nejaký nový zamestnávateľ alebo inštitúcia. O tie sa smelo súťažiť naozajstne.

V praxi to znamenalo, že ak sa šlo do tendra ku klientovi, ktorého už predtým „stravovala“ konkurencia, nesmela sa podať „nulová ponuka“. To je taká, kde stravenková firma od zamestnávateľa nepýta províziu za dodanie gastrolístkov, ale mu ich jednoducho dodá za cenu, ktorá je na nich vytlačená.

Dvojitý zárobok

Pre istotu vysvetlenie: ani na nulovej ponuke gastrolístková firma neprerába. V kurze 1:1 ich najprv firma predá zamestnávateľovi za naozajstné peniaze, odtiaľ sa gastrolístky dostanú na trh, teda k zamestnancom, ktorí ich potom minú v reštaurácii alebo v niektorom z reťazcov. Tie potom idú s gastrolístkami do gastrolístkovej firmy, kde im ich však už nevymenia 1:1, ale stravenková firma si najprv zoberie svoju províziu. Teda majiteľ menšej reštaurácie príde s lístkami za tisíc eur, ale od stravenkovej firmy dostane napríklad len 950 naozajstných eur – zvyšok je provízia vydavateľa gastrolístkov.

Samozrejme, pri takto nastavenom biznise by sa stravenkovej firme mohlo vyplatiť mať u zamestnávateľa aj zápornú províziu. Teda že by mu za 1000 eur naozajstných peňazí dala stravenky za napríklad 1010 eur, a aj tak by ešte zarábala na vyšších províziách od reštaurácií.

Vo svetlých chvíľach, keď kartelové dohody na slovenskom trhu neboli také silné, sa to v praxi aj dialo. Dôkazom sú aj záznamy kontrolórov, podľa ktorých bol zákaz záporných provízií súčasťou dohôd účastníkov kartelu.

Ak by totiž zamestnávatelia zistili, že niektorí z nich vyjednali, že budú dostávať provízie od gastrofiriem, nie im za gastrolístky doplácať, chceli by to všetci. A zisky celého sektora obedových peňazí by razom klesli.

Štandardom tak teraz je, že silnejší súkromní zamestnávatelia si dokážu vyjednať nákup gastrolístkov v cene 1:1 a ako bonus im ich stravenkové firmy navkladajú do obálok s menom zamestnanca. Verejné inštitúcie väčšinou platia províziu okolo percenta – aj keď sa mnohé snažia a pozývajú do súťaží všetkých hráčov.

Aj kartel potrebuje opravára

Dôkazy, že päť kľúčových hráčov postupuje koordinovane, sa našli v každej jednej z preverovaných firiem. Najčastejšie to boli e-maily medzi obchodníkmi či topmanažérmi konkurentov, ale aj bežná vnútropodniková komunikácia.

Obchodníci sa šéfom napríklad často sťažujú, že im iné gastrolístkové firmy chodia do ich teritória a oslovujú ich konkurentov s dobrými ponukami, hoci to „etický kódex“ asociácie stravenkových firiem zakazuje. Šéfovia na to väčšinou podriadeným odpisujú, aby zachovali pokoj, kým oni zistia, čo to má znamenať. Ale našli sa aj špekulanti, ktorí vo firme v e-mailoch rozoberali, ako nenápadne presvedčiť jedného zamestnávateľa, aby odstúpil od zmluvy s konkurentom, aby ho oni potom už mohli osloviť ako „voľného“.

Áno, keďže aj kartelové dohody robia a praktizujú len ľudia, nie vždy sa dodržia. Sem-tam sa tak stávalo, že firmy si medzi sebou predsa len preťahovali zamestnávateľov. No aj na to sofistikovaný systém myslel. Protimonopolný úrad v svojej správe rozoberá, že pre tieto prípady mali stravenkové firmy dohodnutý kompenzačný mechanizmus. Jeho cieľom bolo dosiahnuť „balans“. Ak vám teda niekto ukradne klienta so sto zamestnancami, vy jemu môžete po čase k sebe pretiahnuť dva podniky s 50 ľuďmi. To nie je konšpirácia – firmy si o tom normálne po jednotlivých rokoch viedli v Exceli záznamy.

Reťazce už boli veľké sústo

Najmenej vydarený bol pokus gastrolístkových firiem do svojho sprisahania zatiahnuť aj veľké obchodné reťazce. Tie im totiž platia v priemere o percento nižšiu províziu ako reštaurácie a pre stravenkové firmy je tak lepšie, ak sa lístky míňajú v reštauráciách.

Najmä malých podnikateľov však provízie stravenkových firiem hnevali až tak, že začali za gastrolístky nakupovať v supermarketoch. Teda napríklad v malej krčme dostali od pivárov stravenky, ale tie neodniesli stravenkovej firme, ktorá by si stiahla vysokú províziu, ale šli s nimi do obchodu. Ten napokon lístky odniesol distribútorovi straveniek, no ten mal napokon nižšiu maržu, ako keby mu lístok doniesol malý podnikateľ s pre neho horšou zmluvou.

Kartelisti preto na pôde asociácie prišli s myšlienkou, že by sa v obchodoch mohlo použiť pri platení najviac päť lístkov. Malo sa to tak viac podobať na nákup stravy na jeden obed.

Chceli za to lobovať na ministerstve práce, cez Republikovú úniu zamestnávateľov, ale najmä nájsť spôsob, ako k tomu dotlačiť reťazce. Tie na to dôvod nemali, pre nich by to bola len komplikácia, ktorú by zákazníci obišli, alebo by ich nahnevala.

Nápad sa tak načas síce dostal aj do zmlúv s niektorými reťazcami, ale v praxi sa neujal. Tesco, Lidl, Kaufland a Billa sú už príliš veľkí na to, aby im stravenkové firmy mohli diktovať pravidlá, na ktorých by zarobili len ony.

Ministerstvo práce stále „stravujú rovnako“

Pokuta od protimonopolného úradu pre päť firiem je dovedna tri milióny eur a je na hornej hranici zákona, ktorou je desať percent ročného obratu previnilcov. K právoplatnosti rozhodnutia je však ešte ďaleko napriek masívnosti dôkazov – do boja s protimonopolným úradom sú už pripravené nastúpiť špičkové právnické kancelárie každej jednej firmy.

Samotný úrad však už urobil o krok viac. Jeho podpredseda Radoslav Tóth napísal ministrovi práce Jánovi Richterovi list, v ktorom mu vysvetľuje, prečo by bolo dobré povinné gastrolístky zrušiť. Neplnia svoj účel, ktorým je zabezpečenie stravovania, a len vyrábajú náklady a komplikácie zamestnávateľom, zamestnancom, reštauráciám aj reťazcom.

Po rokoch sa tak znova vrátil návrh zákona, ktorý Igor Matovič opakovane prednášal v parlamente. Neprešiel mu však ani v čase, keď nemal väčšinu Smer. Stravenkové firmy vtedy poslali za poslancami lobistov, ktorí argumentovali tým, že aj ony vytvárajú pracovné miesta a platia dane.

A hlavne, 800-tisíc ľudí bez stravných lístkov by podľa nich zmenilo stravovacie návyky, čo by ohrozilo ich zdravie. A to aj vtedy, keby miesto straveniek dostali obyčajné peniaze.

„Mali by sme sa zamerať, ako bolo diskutované na poslednom stretnutí asociácie, v spolupráci s ministerstvom [práce] na ochranu systému, že hlavným použitím má byť teplé jedlo, a vyhnúť sa téme poplatkov,“ napísal konateľ jednej zo stravenkových firiem v maile kolegovi z konkurencie v jednej z debát o spoločnom postupe.

A ministerstvo práce zabralo. Protimonopolnému úradu na návrh zrušiť povinné gastrolístky cez médiá odpovedalo, že nič sa meniť nebude. Ide predsa o zdravie.

Pokuta za nesúťažné správanie

  • Protimonopolný úrad SR udelil za protisúťažné správanie pokuty firmám DOXX, Edenred Slovakia, Le Chèque Déjeuner, Vaša Slovensko a Sodexo PASS SR, ktoré kontrolujú rozhodujúcu časť trhu, na ktorom dostáva stravenky 800-tisíc ľudí
  • kontrola sa týkala obdobia rokov 2009 až 2014, rozhodnutie ešte nie je právoplatné, dotknuté firmy sa tak naďalej smú zúčastňovať verejných tendrov
  • celková výška pokuty 2,9 milióna eur je vypočítaná ako desať percent ročných tržieb firiem 
  • firmy v tomto sektore majú v priemere zisk na úrovni tretiny tržieb
  • stravenkové firmy, ktoré sú väčšinou dcéry zahraničných koncernov, podnikajú na Slovensku približne 20 rokov, odkedy Zákonník práce umožňuje takéto zabezpečenie stravovania zamestnancov

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie