Mnohí slovenskí farmári by bez EÚ a dotácií, ktoré vďaka nej dostávajú, neprežili. Na akúkoľvek zmenu pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky vo svoj prospech zase potrebujú, aby sa k Slovensku pridali ďalšie krajiny. Premiér Robert Fico (Smer) však svojimi vyjadreniami o Ukrajine a Rusku presadzovanie požiadaviek slovenských farmárov v Bruseli vážne ohrozuje.
V pondelok sa konalo spoločné zasadnutie ministrov pôdohospodárstva členských štátov EÚ. Slovenský minister Richard Takáč po ňom vyhlásil, že požiada Fica, aby tému reformy spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky otvoril aj na zasadnutí krajín V4, teda Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Premiéri V4 sa stretli v utorok v Prahe.
Európski partneri s výnimkou Viktora Orbána však Fica prestávajú brať vážne a najnovšie hrozí, že sa s ním vôbec nebudú chcieť stretávať. Dôvodom sú jeho výroky o tom, že členské štáty EÚ a NATO zvažujú nasadenie vojsk na Ukrajine.
„Pre mňa sú to úplne šokujúce výroky. Odpudivé, kolaborantské. Mrzí ma, že Slováci niečo podobné musia zažívať. Je to hanba zo strany slovenského premiéra, že vôbec niečo také povie,“ povedal český minister pôdohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL), ktorý sa zúčastnil na zasadnutí v Bruseli spoločne s Ficovým spolustraníkom a šéfom agrorezortu Takáčom.
Český premiér Petr Fiala bol pod veľkým tlakom, aby Ficovu pozvánku na rokovanie V4 do Prahy zrušil. Nakoniec však oznámil, že to neurobí a stretnutie sa uskutoční podľa plánu, aj keď nie je nadšený, že sa musí stretávať s Ficom a s Orbánom. „Avšak diskutovať a viesť dialóg musíme, niekto to robiť musí,“ povedal.
Otázne je, dokedy budú mať český a poľský premiér s Ficom trpezlivosť. Poľsko je pritom spomedzi východoeurópskych krajín najdôležitejším spojencom v otázkach európskej poľnohospodárskej politiky.
Aký máte na to názor vy? Dokážu premiéri V4 nájsť počas najbližších rokov spoločnú reč aspoň v otázke reformy poľnohospodárstva? Ako to ovplyvní ich spoluprácu pri iných zelených témach? Napíšte, čo si o tom myslíte, v diskusii k tomuto článku.
Toto vydanie Zeleného newsfiltra má 1 480 slov a prečítate ho za 8 minút. K dispozícii je aj ako podcast pre predplatiteľov. Nájdete ho v aplikácii Denníka N alebo na webe v hornej časti newsfiltra.
1. Farmári dosiahli ďalšie ústupky. Na čom všetkom sa dohodli ministri EÚ v pondelok v Bruseli

Farmári by mali mať menej práce s vypisovaním excelovských tabuliek a zjednodušiť sa majú aj podmienky na získanie dotácií, dohodli sa ministri pôdohospodárstva členských štátov EÚ v Bruseli. Rozpracovať toto zadanie má teraz Európska komisia. Tá už začiatkom februára upustila napríklad od návrhu na razantné zníženie používania pesticídov.
To, ako sa budú nové podmienky uplatňovať na Slovensku, však závisí od ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vedie nominant Smeru Richard Takáč.
Ten sa minulý týždeň pridal k protestujúcim farmárom v Nových Zámkoch napriek tomu, že jeho rezort je za mnohé ich problémy zodpovedný.
Slovenskí farmári majú štyri požiadavky: Nechcú ekologickejšie postupy, prekáža im priveľa byrokracie, dovozy poľnohospodárskych produktov z tretích krajín a pomalé vyplácanie dotácií.
Čo prinieslo stretnutie agroministrov:
- Nový spôsob, akým sa analyzujú údaje zo satelitného monitorovania pôdy, má znížiť počet kontrol. A to najmenej o 50 percent, čo by bol návrat k úrovniam z roku 2022. Výhodou tohto opatrenia je, že by mohlo byť zavedené relatívne rýchlo. No český minister pôdohospodárstva povedal, že počet kontrol je potrebné znížiť ešte viac.
- Už v tomto roku nebude nutné nechávať časť pôdy úhorom, ale budú sa tam môcť pestovať špecifické plodiny, ako napríklad šošovica či hrach, ktoré viažu dusík. Táto výnimka má platiť spätne od 1. januára tohto roka až do 31. decembra. Ministri však ešte budú rokovať o predĺžení až do roku 2027. Pôda sa necháva ležať úhorom, aby mala čas sa zregenerovať. No aj niektorí výskumníci naznačujú, že pestovanie vhodných medziplodín je na obnovu výhodnejšie.
- Otvoriť by sa mohla aj povinnosť striedania plodín. Opakované pestovanie tej istej plodiny odčerpáva z pôdy tie isté látky. Farmári ich potom musia nahrádzať intenzívnejším hnojením. Striedanie plodín je tradičná metóda, ktorá tomu má zabrániť a tiež znižuje premnoženie burín. Farmári však tvrdia, že plodiny už striedajú aj bez toho, aby im to niekto prikazoval.
Čo dovoz potravín z Ukrajiny: Členské štáty už minulý týždeň posunuli ďalej návrh, aby sa sprísnili pravidlá na bezcolný dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov.
Ak napríklad objem vybraných produktov, ako sú kuracie mäso, cukor alebo vajcia, presiahne určitú hranicu, automaticky sa na ich import zavedie clo. Okrem toho bude môcť ktorákoľvek členská krajina požiadať o ochranu svojho trhu Európsku komisiu. Tá bude môcť prijímať aj okamžité dočasné opatrenia bez toho, aby sa k tomu museli schádzať ministri v Bruseli.
Tieto zmeny sú súčasťou širšieho balíka, ktorý má predĺžiť výnimku na clá pri dovoze ukrajinských výrobkov. Premiér Robert Fico slovenským zástupcom v Bruseli nariadil, aby zaň nehlasovali. Na zablokovanie by však potreboval viac spojencov.
Čo dovoz z iných tretích krajín: Otázkou obmedzenia dovozov agropotravinárskych produktov, ktoré nepodliehajú rovnakým environmentálnym pravidlám ako v EÚ, sa ministri širšie nezaoberali. Táto téma nie je na stole z dvoch dôvodov:
- Nie je celkom jasné, kto a ako by mal dodržiavanie ekologických štandardov mimo EÚ kontrolovať.
- Zavádzanie obmedzení na dovoz by mohlo spustiť odvetné opatrenia. Export z Únie je pritom vyšší než import.
Na Slovenský trh by takéto opatrenie nemalo okamžitý efekt – agroprodukty z tretích krajín okrem Ukrajiny tvorili v roku 2022 ani nie tri percentá dovážaných potravín, ukazujú dáta Eurostatu. No iné európske krajiny z nich importujú oveľa viac, najmä základných komodít. Z tých sa potom v EÚ vyrábajú potraviny, ktoré sa predávajú aj v slovenských obchodoch.
Viac o téme:
- Farmári na traktoroch blokovali dopravu. Ak nesplníte naše požiadavky, vrátime sa a bude nás viac, odkazujú (+ video)
- Agrokomora chcela mať protesty bez politikov. Minister Takáč a poslanec Huliak na ne aj tak prišli
2. Taraba dostal lekciu o ochrane prírody od ministerstiev Smeru aj Hlasu

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) chcel rýchlou aktualizáciou takzvanej Koncepcie vodnej politiky vrátiť do hry možnosť výstavby vodného diela Slatinka aj prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ či vodárenskej nádrže Tichý potok.
Pri Slatinke si pomáhal vymysleným argumentom, že ju treba na chladenie jadrovej elektrárne v Mochovciach. Ešte aj firma, ktorá elektráreň prevádzkuje, povedala, že vody je dosť aj bez Slatinky.
Koncepciu však stihli za pár dní skritizovať ešte aj ministerstvá, ktoré vedú nominanti z koaličného Smeru a Hlasu. Niektoré ich pripomienky sa nedajú nazvať inak ako tvrdá lekcia v ochrane životného prostredia.
Čo kritizujú na Tarabovej aktualizácii jednotlivé ministerstvá a úrady:
- Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že územie navrhovaného vodného diela Slatinka je súčasťou sústavy chránených území Natura 2000 a jeho prípadná realizácia by bola porušením európskej a národnej legislatívy. Ďalej paradoxne vysvetľuje životnému prostrediu, aké stromy a živočíchy sú na území chránené.
- Ministerstvo financií žiada vyčísliť, aké nákladné by boli zmeny, ktoré Taraba navrhuje. Upozorňuje, že materiál síce hovorí o nulovom vplyve na rozpočet verejnej správy, podnikateľské a životné prostredie, no je veľmi nepravdepodobné, že opätovné naštartovanie posudzovacieho procesu a financovanie troch priehrad by nemali žiaden vplyv na tieto oblasti.
- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie požaduje zachovanie prírode blízkych protipovodňových opatrení. Taraba chce namiesto toho stavať betónovú infraštruktúru.
- Úrad vlády nesúhlasí s vyčiarknutím zákona o krajinnom plánovaní, ktorý má predložiť rezort životného prostredia. Jeho prijatie je totiž nevyhnutným predpokladom splnenia míľnika v 5. platbe z plánu obnovy.
- Najvyšší kontrolný úrad žiada materiál stiahnuť ako celok. Pripomína, že financovanie niektorých míľnikov súčasnej koncepcie vodnej politiky je naviazané na plán obnovy a jeho zmenou môže byť ohrozené čerpanie financií z fondov EÚ. Prípadná zmena míľnikov musí byť odkonzultovaná a schválená Európskou komisiou.
Odborníci kritizujú skrátené pripomienkové konanie: Na doteraz platnej koncepcii pritom pracovalo približne 250 odborníkov a odborníčok. Kvôli skrátenému pripomienkovému konaniu k Tarabovej aktualizácii sa k nej mohla odborná aj laická verejnosť vyjadriť len osem kalendárnych dní namiesto desiatich pracovných. Ministerstvo teraz musí pripomienky zapracovať alebo k nim zvolať takzvané rozporové konania.
Viac o téme: Tarabov nápad stavať priehrady kritizujú iné ministerstvá aj úrad vlády, NKÚ žiada stiahnuť celý materiál
Všetko ďalšie z uplynulých siedmich dní, o čom by ste mali vedieť
3. Nemecko dovolí ťažkému priemyslu ukladať uhlík pod zem
Nemecko je jednou z prvých krajín v Európskej únii, ktorá plánuje systematicky podporovať kontroverznú metódu ukladania uhlíka do zeme technológiou CCS.
O čo ide: Systémy CCS zachytávajú oxid uhličitý už v komínoch fabrík alebo spaľovní a ukladajú ho pod zem.
V čom je problém: Technológia sa vo veľkom stále neosvedčila. Európska komisia spustila v roku 2009 program na podporu ôsmich projektov na zachytávanie uhlíka v hodnote 1 miliardy eur. Ani jeden z projektov vtedy neuspel. Zástancovia CCS však tvrdia, že odvtedy sa systémy zlepšili.
Druhá výhrada smeruje k tomu, že ak budú fosílne firmy tvrdiť, že oxid uhličitý je možné uložiť, prestanú sa snažiť v prvom rade ho menej vypúšťať.
Čo budú robiť Nemci: Nemecko plánuje exportovať uhlík do Nórska, chce ho skladovať aj pod morom, pričom otvorí prieskum potenciálnych úložísk v Severnom a Baltskom mori.
Skladovanie uhlíka na pevnine zostane zakázané, ak spolkové krajiny vyslovene nepožiadajú o výnimku.
Nemecko chce byť klimaticky neutrálne o päť rokov skôr než zvyšok EÚ, teda v roku 2045. To je podľa ministra hospodárstva Roberta Habecka bez zachytávania uhlíka nemožné.
Viac o téme:
- Germany to Allow Carbon Storage to Pave Way for Lower Emissions (Bloomberg)
- Germany to support CCS for industry, allow offshore carbon storage with upcoming strategy (Clean Energy Wire)
4. Envirorezort vyhlásil medzinárodný tender na likvidáciu nebezpečného odpadu z Chemka Strážske
Ministerstvo životného prostredia pokračuje v projekte postupnej likvidácie envirozáťaže v bývalej najväčšej chemičke na Zemplíne, ktorý pripravili ešte exministri Ján Budaj a Milan Chrenko.
Vo vestníku EÚ zverejnilo zákazku na zneškodnenie prvých 17 kontajnerov s nebezpečnými PCB látkami. Užšia súťaž je vyhlásená pre neobmedzený počet dodávateľov a toxické látky by mali byť zneškodnené do dvanástich mesiacov od uzavretia zmluvy s dodávateľom.
V ďalšej fáze by sa malo zlikvidovať ďalších 5-tisíc sudov. Bývalá úradnícka vláda počítala s tým, že v tomto a budúcom roku pôjde na odstraňovanie envirozáťaže šesť miliónov eur.
Viac o téme: Testovali sme, koľko PCB je v krvi ľudí z okolia Chemka Strážske. V ohrození sú desaťtisíce dospelých aj detí
5. Online predajca módy Zalando prestane používať zavádzajúce etikety o udržateľnosti
Po „dialógu“ s Európskou komisiou predajca textilu Zalando oznámil, že od polovice apríla nebude používať na svojich etiketách symboly ako stromy alebo listy a od polovice apríla prepracuje tvrdenia o udržateľnosti na svojich webových stránkach.
Najväčší internetový predajca módy v Európe používal ekologické nálepky, aj keď spĺňali iba jedno z mnohých kritérií udržateľnosti.
Viac o téme: Zalando to overhaul sustainability claims, European Commission says (Reuters)
6. Napadnutie nákladnej lode v Červenom mori spôsobilo ekologickú katastrofu
Z nákladnej lode poškodenej jemenskými rebelmi unikla ropa, ktorá vytvorila v úžine Báb al-Mandab medzi Jemenom a africkým pobrežím takmer 30-kilometrovú škvrnu. Na palube lode je navyše 41-tisíc ton hnojív, ktoré by mohli uniknúť do Červeného mora. Regionálne veliteľstvo americkej armády hovorí o ekologickej katastrofe.
Viac o téme: Z nákladnej lode poškodenej jemenskými rebelmi unikla ropa, škvrna je dlhá takmer 30 kilometrov
7. Letecké sedačky vyrábajú z kaktusovej kože a odpadových materiálov
Nemecká spoločnosť Recaro Aircraft Seating minulý týždeň na leteckom veľtrhu v Singapure predviedla sedačky ekonomickej triedy, ktoré vyrába z kaktusovej kože a nevyužívaných rybárskych sietí. Sedačky obsahujú 80 percent recyklovaných materiálov vrátane peny zo starých matracov. Opierky rúk sú z dreva a korkovej zmesi. Sériovo vyrábať by sa mali od tohto, najneskôr budúceho roku.
Viac o téme: The Next Plane Seats Are Made From Cactus Skin and Fishing Nets (Bloomberg)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Tomáš Grečko
Alžbeta Kyselicová
Bianka Mária Bálintová
















































