Reťazce na zdražovaní potravín neryžovali ani vlani a teraz už očakávajú zlacňovanie. Kritika Smeru je naďalej mylná

• Smer sa už dlhšie pohráva s myšlienkou mimoriadneho zdanenia obchodných reťazcov, ktoré podľa neho neprimerane zarábajú na zdražovaní potravín.
• Ani vlani sa to však nepotvrdilo. Najväčšie siete predajní, za ktorými sú prevažne zahraničné koncerny, zdvihli svoje ceny menej ako celý trh.
• Tento rok by už mali ceny niektorých potravín medziročne klesnúť.   

Opakujúca sa kritika politikov koalície, že veľké obchodné reťazce zneužívajú zdražovanie potravín na klamanie spotrebiteľov, robia si tu „Klondike“ a že ich treba viac zdaniť, sa nezhoduje ani s najnovšími finančnými výsledkami obchodníkov.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), v ktorej sú Tesco, Lidl, Kaufland, Billa, Metro aj Terno, zverejnila dáta, podľa ktorých potraviny na Slovensku v priemere zdraželi až o 17,5 percenta, ale v predajniach jej členov len o 13,5 percenta.

„Aj vlani boli naše členské obchodné siete opakovane vystavované podozreniam z nadmerného navyšovania cien. Nové údaje za rok 2023 jasne potvrdzujú opak. Navyše je zrejmé, že svojou cenovou politikou obchodníci vysokú infláciu brzdili,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii SAMO jeho predseda Martin Krajčovič s tým, že vlaňajšie celkové tržby jeho členov vzrástli o vyše 12 percent.

Zasahovanie politikov môže dobrý vývoj iba pokaziť

Nárast cien potravín sa od minulého roka postupne spomaľuje a aliancia očakáva, že v tomto roku už minimálne pri niektorých druhoch potravín ceny začnú medziročne klesať. Týkať by sa to malo podľa Krajčoviča hlavne mliečnych výrobkov či vajec a je možné, že aj mäsových produktov.

Aliancia chce preto vládu odradiť od prísnejšej regulácie obchodných reťazcov.

„Politici by vôbec nemali prijímať nesystémové či voči obchodu reštriktívne opatrenia. V opačnom prípade by následkom mohol byť skokový nárast cien, zníženie odberu produkcie od domácich producentov a aj prehodnotenie investícií zo strany obchodníkov,“ povedal Krajčovič.

Reťazce by totiž zvýšené dane aj tak premietali do cien a dovážali by viac lacnejších potravín z cudziny.

Podľa Krajčoviča riešením na znižovanie cien potravín nie je zaťažovanie reťazcov nejakým novým odvodom, ale celkové zlepšovanie podnikateľského prostredia, väčšia podpora domácich producentov potravín a prípadne aj adresná pomoc ľuďom s nízkymi príjmami.

Združenie veľkých obchodníkov chce, aby s nimi vláda rokovala o rozvoji biznisu s potravinami konštruktívne a výlučne na základe dát a nie emócií.

Už predvlani Smer strieľal úplne mimo

Komplexný obraz o tom, či veľkí obchodníci zarobili na inflácii, ukážu o pár mesiacov ich hospodárske výsledky za rok 2023. Z výsledkov za rok 2022 je však zrejmé, že politici Smeru a Hlasu zavádzali. Vyplynulo z nich, že na zdražovaní nezarobili predajcovia, ale skôr niektorí potravinári a úplne najviac farmári.

Domáci agrosektor predvlani totiž medziročne zvýšil svoj zisk z 200 na skoro 370 miliónov eur. Bol to jeho najvyšší zisk v histórii.

No zisk všetkých domácich obchodníkov s potravinami zostal na nezmenených zhruba 290 miliónoch eur.

Tunajším sieťam nemeckého Lidlu a Kauflandu a aj rakúskej Bille zisk podrástol predvlani len v takej miere, ako to bolo u nich bežné aj v skorších rokoch. Ich zisky zároveň rástli menej ako tržby.

Najziskovejšiemu hráčovi branže – slovenskému Lidlu – predvlani narástol zisk napríklad o osem percent na 159 miliónov eur. No tržby mu rástli ešte výraznejšie. Až o 14 percent na bezmála 1,9 miliardy.

Slovenská sieť britského Tesca dokonca predvlani zaznamenala pokles zisku o skoro štvrtinu na 57 miliónov eur. Aj jemu pritom tržby rástli o desatinu na 1,64 miliardy eur.

Už predvlani sa obchodníci bránili pred útokmi politikov aj vývojom svojich cien. Zatiaľ čo členom SAMO nákupné ceny od dodávateľov v priemere stúpli o takmer 17,5 percenta, ich predajné ceny na pultoch išli hore len o 16,2 percenta.

Neskôr reťazce podržal po svojej analýze aj Protimonopolný úrad SR. Aj on skonštatoval, že infláciu tlmili a nie zvýrazňovali.

Globálne zdražovanie potravín v dôsledku postcovidového oživenia ekonomiky a vojny na Ukrajine sa síce rozbiehalo už v roku 2021, no najintenzívnejšie bolo v roku 2022. Vtedy medziročná inflácia pri potravinách siahala až k 30 percentám.

Čo sa ešte deje v domácom obchode s potravinami

• V dôsledku celkového rastu životných nákladov domáce reťazce aktuálne pociťujú aj výraznejší pokles dopytu. Ten súvisí aj s tým, že Slováci vynakladajú na potraviny viac zo svojich príjmov ako ľudia z iných krajín Únie. Kým priemerná európska domácnosť minie na potraviny 17,3 percenta príjmu, slovenská až 26,3 percenta.
• Obchodníci však na tento rok dúfajú, že v kombinácii s rastom reálnych miezd by mohla začať zasa rásť aj spotreba.
• Zároveň predpokladajú, že v predaji budú naďalej dominovať lacnejšie privátne značky a opäť sa zvýši záujem o rôzne vernostné a zľavové zákaznícke programy.
• V obchode pokračuje aj dynamické zvyšovanie platov, pretože aj supermarkety pociťujú nedostatok voľných pracovníkov. Členovia SAMO pritom zvyšujú platy výraznejšie ako celý trh. Kým priemerná nominálna mesačná mzda v maloobchode na Slovensku vlani narástla o 11,7 percenta, u predajcov SAMO sa zvýšila o 13,9 percenta.
• Slováci v ostatných rokoch upúšťajú od trendu dlhodobej prípravy na sviatky a nákupy sa sústreďujú do obdobia tesne pred nimi. Podľa SAMO sa to potvrdilo aj pred poslednými Vianocami.