Vláda schválila pre lesy veľký ekologický cieľ, no v realite rozbieha masívnu ťažbu pod vedením problémového muža

• Podľa novej vládnej koncepcie sa má prírode blízke hospodárenie rozšíriť až na pol milióna hektárov lesa.
• No v praxi vláda bez diskusie s ochranármi spúšťa masívnu ťažbu na Horehroní s holinami až na tisícke hektárov.
• Ťažbu s množstvom tendrov má navyše riadiť manažér blízky Smeru, ktorý bol v štátnych Lesoch SR v minulosti pri viacerých predražených zákazkách.

Aj lesy určené na ťažbu dreva sa dajú obhospodarovať v súlade s prírodou, ak sa ťažia iba jednotlivé stromy a nie celé plochy porastov. Lesy sú potom oveľa odolnejšie voči vetru, suchám aj škodcom. Bežný návštevník si po takejto ťažbe ani nevšimne, že v nich boli drevorubači.

Preto je pozitívnym prekvapením nový národný lesnícky program, ktorý v stredu schválila vláda na podnet ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Plán počíta s tým, že do roku 2030 sa takéto prírode blízke obhospodarovanie má rozšíriť z dnešných pár percent až na štvrtinu všetkých lesov v krajine.

A to sa presnejší časový plán ich rozširovania vždy bál pomenovať aj bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorý je ako lesník aj ochranár veľkým zástancom takéhoto manažovania lesov.

Tu sa však pozitívne prekvapenie zo strany vlády, ktorá často útočí na ochranárov, končí.

V praxi vláda naďalej ochranárov ignoruje. Minister zo strany Smer iba koncom minulého týždňa oznámil masívne vyťažovanie lykožrútom napadnutých lesov na Horehroní. Kvôli nemu má v oblasti zostať až tisíc hektárov holín. Ťažba bude taká intenzívna, že vláda sa tam chystá vyhlásiť núdzový stav a odviezť sa odtiaľ má až milión kubíkov dreva.

Ochranári však upozorňujú, že masívnou ťažbou sa ataky lykožrúta môžu zintenzívniť a umelým zalesňovaním tam opäť vzniknú iba menej stabilné lesy v porovnaní s možnosťou, že by sa neťažilo plošne. A starosta obce Čierny Balog sa obáva, že masívne odlesňovanie spôsobí aj zosuvy pôdy a povodne.

Tieto ťažby bude navyše riadiť z postu výrobno-technického riaditeľa Lesov SR Peter Morong, ktorý bol za predchádzajúcich vlád Smeru pri viacerých ťažkých kauzách podniku. Tie sa týkali aj objednávok predražených či nekvalitných služieb za milióny eur. Z jedného takéhoto Morongom podpísaného kontraktu profitovala aj bývalá esbéeska Bonul rodiny Bödörovcov, blízkej Smeru.

K strane má blízko aj Morong. V parlamentných voľbách z roku 2020 bol na 143. mieste jej kandidátky.

Papier veľa znesie

Ak by to nová vláda s ochranou lesov naozaj myslela tak vážne, ako si odobrila v novom lesníckom programe, Slovensko by sa mohlo v ochrane prírody výrazne zlepšiť.

Program totiž uvádza, že dnes sa u nás prírode blízke obhospodarovanie uplatňuje iba na pilotných a demonštračných lesných celkoch s celkovou rozlohou asi 90-tisíc hektárov. Teda ani nie na piatich percentách všetkých slovenských lesov.

Ak by sa naplnil vládny plán so štvrtinovým zastúpením takýchto hospodárskych prístupov, bude pod nimi až pol milióna hektárov.

To nie je len päťkrát viac ako teraz, ale aj dvojnásobne viac, ako aktuálne žiada slovenská lesnícka legislatíva.

Navyše nový lesnícky program obsahuje ďalší významný zámer. Vláda chce do roku 2030 premeniť až desatinu lesov s nevhodným drevinovým zložením na odolnejšie zmiešané lesy.

Má ísť najmä o vnášanie buka a jedle do nepôvodných smrečín v podhorskom a horskom stupni. A o vnášanie domácich dubov aj iných cenných listnáčov do drevinovo nevhodných porastov nižších polôh, akými sú mnohé boriny, hrabiny a ceriny.

Ako sa tieto dva ambiciózne spresnené ciele naozaj podarí vláde naplniť, bude však jasné až o pár rokov.

Vláda má v programe ešte aj veľa iných zámerov, no tie sú prijaté už bez jasných číselných cieľov, a tak bude kontrola ich plnenia problematická:

• Vláda chce napríklad znižovať stavy premnožených jeleňov, muflónov, danielov aj diviakov, ktoré ohrýzaním ničia nielen mladé porasty, ale spôsobujú aj veľa dopravných nehôd.
• Má sa zvyšovať odolnosť lesov voči zmenám klímy.
• V pláne je zvýšenie tržieb z rozšírenia produkcie cennejších sortimentov dreva. Program uvádza, že v prípade maximálneho využitia potenciálu suroviny by bolo ročné speňaženie dodávok dreva vyššie až o 77 miliónov eur. To je až zhruba štvrtina celoročných tržieb štátneho podniku, ktorý obhospodaruje polovicu slovenských lesov.
• V záujme zvýšenia transparentnosti obchodu s drevom sa má vybudovať komplexný informačný systém poskytujúci údaje o trhu s drevom a výrobkami z neho.
• Vláda chce tiež modernizovať a ekologizovať technológie a techniku lesných podnikov.
• Zvýšiť sa ma protierózna a protipovodňová funkcia lesov.
• A vytvoriť sa má trvalá platforma na zjednotenie rozmanitých záujmov pri využívaní lesa.

Na Horehronie sa ide s pílami bez diskusie

Posledný cieľ však úplne potláča aktuálna aktivita vlády na Horehroní. Ochranári sa sťažujú, že vláda s nimi o tejto rozsiahlej ťažbe vôbec nediskutuje.

Iniciatíva My sme les upozorňuje, že primárnou príčinou vzniknutej situácie je dlhodobý nevhodný manažment a že ohlásená kalamitná ťažba bude krízu tamojších lesov len ďalej prehlbovať. Iniciatíva vymenúva hneď viacero dôvodov:

• Plošnou ťažbou sa lesy odhalia a stromy na okrajoch výrubov budú lykožrútom vystavené ešte viac, lebo ich oslabí slnko aj vietor.
• S vyťaženými stromami lesníci nezničia iba podkôrniky, ale aj iné druhy hmyzu, ktoré sa nimi živia a sú na napadnutých stromoch takisto usídlené.
• Umelým zalesňovaním sa vytvorí zasa iba umelý les, ktorý bude menej stabilný. Bez plošných ťažieb pod tamojšími nepôvodnými smrečinami, ktoré sa tam vysadili iba umelo, vznikne nový, oveľa pestrejší a stabilnejší les.
• Otvorené holiny budú viac ohrozené eróziou, hoci minister Takáč sľubuje, že popri ťažbe sa v oblasti budú zároveň budovať vodozádržné a protipovodňové bariéry.

Takáč rozsiahlu ťažbu odôvodňuje tým, že predchádzajúce vlády z rokov 2020 až 2023 horehronskú kalamitu zanedbali. Z oveľa menšieho rozsahu sa podľa neho dodnes rozšírila tak, že jej celkový vlaňajší prírastok bol už na 430-tisíc kubíkoch a na tento rok hovoria výpočty o ďalšom prírastku až v objeme vyše 530-tisíc kubíkov. Navyše na území Horehronia aj Poľany je potenciálne ohrozených podľa Takáča až celkovo 10 miliónov kubíkov smrekového dreva.

Lesy SR chcú každý mesiac v danej oblasti vyťažiť až stotisíc kubíkov kalamitného dreva.

Viac o Morongových prešľapoch 

Na čele Lesov SR sa prvýkrát objavil za jednofarebnej vlády Smeru z rokov 2012 až 2016.

Iba deň pred parlamentnými voľbami v roku 2016 pritom podpísal z postu generálneho riaditeľa nákup drahých protipožiarnych kamier. Stáli až vyše 20 miliónov eur, aj keď následne v lesoch zachytili iba zopár požiarov a škody z nich boli oveľa nižšie.

Peniaze na protipožiarne kamery v lesoch, ktoré boli z veľkej časti hradené z eurofondov, uvoľňovala pritom Pôdohospodárska platobná agentúra v čase, keď jej šéfoval dnes už obžalovaný a súdený Ľubomír Partika. Ten je jednou z hlavných postáv kauzy Dobytkár.

Nákup kamier vyšetruje polícia aj Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Kontraktom sa zaoberali aj slovenské úrady. Úrad pre verejné obstarávanie našiel desať porušení zákona už pri samotnej súťaži.

Najvyšší kontrolný úrad v roku 2020 tiež skonštatoval, že štátne lesy obstarali kamery netransparentne a bez preukázania hospodárnosti.

Bývalá firma Bödörovcov Bonul bola pritom jedným zo subdodávateľov projektu. Práve ona mala protipožiarny systém v lesoch strážiť, za čo mala ako subdodávateľská firma získať 30 percent zo sumy celej zákazky.

Po tomto nákupe kamier na čele podniku Morong aj skončil a za následnej vlády Smeru spolu so SNS a s Mostom bol už len riaditeľom jedného z jeho odštepných závodov Beňuš. Na tomto poste údajne zasa šikanoval svojho podriadeného Matúša Hríbika za to, že nahlásil zlé zalesňovanie zo strany objednanej externej firmy. Radový lesník zistil, že firma posiela podniku faktúry aj za nevykonané práce, no Morong mu vraj povedal, že „ak chce lesníctvo reformovať, tak môže, ale z úradu práce“.

O prípade informoval úrady aj médiá sám Hríbik.

Za minulých vlád OĽaNO bol Morong úplne mimo štátnych lesov.