- Vlani z Ruska do Únie doviezli obilie na úrovni tretiny celoslovenskej úrody.
- Slovenskí mlynári ruské obilie nechcú.
- V Bruseli sa hovorí o jeho zaradení na sankčný zoznam.
Dovoz ukrajinského obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít stopli posledné tri slovenské vlády aj v rozpore s voľnejšími celoeurópskymi pravidlami. Tieto dodávky totiž tlačia nadol európske ceny obilnín, čo nevyhovuje slovenským farmárom. No na to, či Slovensko nezakáže aj dovoz ruských obilnín, ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča zo Smeru nereaguje, aj keď v poslednom čase je aj ruskej suroviny v EÚ výrazne viac. Na novinárske otázky rezort neodpovedá.

Podľa Eurostatu sa vlani export ruského obilia na trh Únie zvýšil o 150 percent na viac ako 1,5 milióna ton. To je zhruba tretina celoslovenskej žatvy a skoro dve tretiny našej celoročnej spotreby nielen v mlynoch, ale aj v chovoch zvierat.
Proruská štvrtá vláda Smeru však svoj postoj k ruskému obiliu zrejme bude musieť vyjadriť, lebo v EÚ sa začína uvažovať o jeho pridaní do sankčných zoznamov. Doteraz v nich ruské potraviny neboli, pretože by to mohlo zabrzdiť pokles ich cien.
Teraz v Únii začína prevažovať názor, že aj príjmy z vývozu potravín môže Rusko využívať na financovanie vojny proti Ukrajine.
Naši mlynári ruské obilie nemajú
Na potrebe stopnúť ruské obilie nič nemení ani to, že slovenskí mlynári s ním do styku vôbec neprichádzajú.
„Na našom trhu ruské obilie nie je. Nikto nás s ním nikdy neoslovil. A surovinu zo zahraničia by sme ani nikdy nekúpili. V našom mlyne dlhodobo spracúvame slovenské obilie, lebo pri ňom veľmi dobre vieme, ako a kde sa pestuje. Domáce družstvá, ktoré nám surovinu dodávajú, poznáme veľmi dobre, a tak máme od nich na obilie tie najvyššie garancie,“ povedal Denníku E predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov Peter Močko, ktorý zároveň vedie jeden z najväčších domácich mlynov v Pohronskom Ruskove.
Žiadne ponuky z Ruska nemá ani najväčší domáci mlyn v Kolárove, ktorý mal vlani problémy s dovozom ukrajinského obilia. Štát mu ho pozastavil pre prekročenie pesticídnych noriem EÚ, i keď donedávna platná norma prekročená nebola a obilie presiahlo iba limity nedávno sprísnenej normy. „Tento rok nakupujeme iba slovenské obilie,“ hovorí majiteľ Mlyna Kolárovo Tibor Varga.

Obilie z Ruska nedováža ani podnikateľská skupina Jána Sabola, ktorá zo zrnín vyrába liehoviny aj biopalivá a spolu s ďalším domácim veľkopodnikateľom Oszkárom Világim má dokonca v Rusku aj vlastné farmy. „Žiadne ruské obilie na Slovensko neimportujeme,“ hovorí vrcholový manažér skupiny Róbert Spišák.
Ako ruské obilie začína zaplavovať Úniu
Rast vývozov ruského obilia do iných krajín EÚ však je realitou. Smeruje hlavne do Talianska a Španielska, ktoré tradične dovážali veľa ukrajinského obilia.
Najviac sa pritom v poslednom období zvyšujú importy ruskej tvrdej pšenice, ktorá sa využíva hlavne na výrobu cestovín.
Od vlaňajšieho júla do februára sa jej do EÚ doviezlo 420-tisíc ton, sedemnásobne viac ako za rovnaké obdobie predchádzajúcej sezóny.
Viac tvrdej pšenice sa za dané obdobie doviezlo do EÚ iba z Turecka. Rusko teraz kryje 23 percent európskych dovozov tejto plodiny. Sezónu predtým to bolo iba 5 percent.
Za rovnaké obdobie výrazne narástol aj import ruskej raže, a to z 58- na 128-tisíc ton. V dovozoch raže do EÚ je Rusko dokonca najsilnejšie.
Je pravda, že dovozy z Ruska sú ešte stále významne nižšie ako dovozy z Ukrajiny. Z nej sa do EÚ od júla 2023 do februára 2024 doviezlo takmer 13 miliónov ton obilnín, kým z Ruska 1,1 milióna ton. Stále však je to významný objem a hlavne Rusko zo svojich exportných príjmov financuje útočnú vojnu voči Ukrajine, zatiaľ čo tá sa jej musí brániť.
Štatistiky tiež potvrdzujú, že Slovensko trpí skôr celoeurópskym poklesom cien obilia vyvolaným dovozom z Východu, napriek tomu, že na našom území veľa dovozového obilia nekončí. Od júla 2023 do februára to bolo iba šesťtisíc ton.
Dohromady celá EÚ za toto obdobie doviezla 22 miliónov ton obilia, no sama vyviezla do iných častí sveta vyše 30 miliónov ton, čím dosahuje v obchode s obilím stále pozitívne saldo. Exporty z EÚ smerujú hlavne do Afriky a Číny.
Naši farmári by zákaz privítali
Slovenskí farmári by zákaz dovozu ruského obilia do EÚ privítali. Pre Aktuality to už skôr potvrdila aj najväčšia domáca farmárska organizácia Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Jej podpredseda Andrej Gajdoš v RTVS dokonca vyjadril prekvapenie, prečo tento zákaz nebol vydaný už skôr. „Obmedzujeme z Ruska dovozy plynu, no dovozy obilia sú povolené, aj keď ho sami máme nadbytok,“ uviedol Gajdoš.

Po celoeurópskom zákaze dovozu ruských potravín teraz v Bruseli najviac volá Poľsko. Ako napísal Euractiv, v Poľsku pestovateľom robí problémy aj záplava ruského ovocia a zeleniny.
Zákaz osobne presadzuje poľský premiér Donald Tusk, ale prihovára sa zaň aj Česko.
O situácii minulý týždeň diskutovali aj poslanci Európskeho parlamentu. Väčšina politických skupín sa vyslovila za zákaz ruských obilnín. Dovoz produkcie z Ruska považujú za „nemorálny“, pretože pomáha financovať agresiu Ruska proti Ukrajine.
„Zaznamenali sme bezprecedentný nárast množstva ruskej pšenice, ktorú sme doviezli do Európy, a Rusko sa aj takto snaží medzi našich farmárov zasiať nezhody a nenávisť,“ povedala napríklad česká europoslankyňa Veronika Vrecionová
Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson, ktorá sa zúčastnila rozpravy, povedala, že Európska komisia toky tovaru z Ruska a Bieloruska do EÚ dôsledne monitoruje. Opäť však varovala, že zaradenie agrokomodít na zoznam môže viesť znova k vyšším cenám potravín.
Lotyšsko, druhý najväčší dovozca ruských agropotravinárskych produktov do EÚ po Taliansku, minulý mesiac už jednostranne zakázalo dovoz poľnohospodárskych produktov z Ruska aj Bieloruska. Podobný krok zvažuje proti nemu za odplatu aj Rusko.
Na doterajších sankčných zoznamoch EÚ nie sú ani ruské a bieloruské hnojivá. Dôvodom sú opäť obavy o potravinovú bezpečnosť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ivan Haluza




































