Denník N

Počiatek mal termín, obchvat za 2 miliardy eur nepodpísal

Tento piatok stanovila druhá vláda Roberta Fica ministrovi dopravy ako termín na uzatvorenie jej najväčšieho kontraktu. Práce na ňom budú pokračovať aj po voľbách.

Autostráda okolo Bratislavy aj s jej napojením na Dunajskú Stredu za 1,89 miliardy eur je už schválená vládou, ale stále jej chýba podpis ministra dopravy Jána Počiatka.

Platí to napriek uzneseniu vlády spred dvoch týždňov, podľa ktorého mala byť diaľnica najneskôr deň pred voľbami na papieri takmer hotová vec.

„Vláda ukladá ministrovi dopravy uzavrieť koncesnú zmluvu vo verejnom obstarávaní koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov diaľnice D4 Jarovce – Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz – Holice s víťazným uchádzačom o koncesiu do 4. marca 2016,“ píše sa vo vládnom uznesení.

„Zmluva bude podpísaná po tom, ako sa sfinalizujú všetky dokumenty potrebné na jej podpis. V zmysle ustanovení koncesnej zmluvy si rezort dopravy vyžiadal dodatočné informácie o nezávislom dozore a zároveň sa stále upresňuje harmonogram prác, ktoré bude možné robiť medzi podpisom zmluvy a finančným uzatvorením,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Finančné uzatvorenie znamená, že aj keď minister zmluvu po volebnom termíne podpíše, nie je to úplný koniec práce, ktorý čaká tím ministerstva dopravy na ceste k 59 kilometrom diaľnice, ktorú budeme 30 rokov splácať, ako to býva pri takýchto PPP projektoch.

Konzorcium okolo španielskej firmy Cintra, ktoré vzišlo z tendra ako víťaz s najnižšou cenou, má úvery sľúbené, financovanie potrebuje doladiť posledné detaily aj preto, že úroky môžu ešte kolísať. Teoreticky by ešte do obchvatu mohla zasiahnuť budúca vláda, len nie je jasné, ako veľmi.

Či pomôže, uvidíme

Na ministerstve sa týmto finančným uzatvorením budú zaoberať aj vyše desať týždňov po voľbách. Má byť hotové a vnesené do podpísanej zmluvy najneskôr do konca mája, píše sa v uznesení.

Na výsledku by sa už však nič meniť nemalo aj napriek tomu, že sa okolo dvojmiliardového obchvatu strhla kritická debata.

Odborníci od ministra financií Petra Kažimíra hovorili, že si nie sú istí, či je dvojmiliardový obchvat to najefektívnejšie riešenie dopravných problémov Bratislavy.

Prečo? Nikto riadne neanalyzoval, či by napríklad nestačilo urobiť len pár kilometrov novej cesty a skombinovať ich s inými prvkami, trebárs potiahnuť železnicu viac do mesta, spoplatniť parkovanie, vybudovať záchytné parkoviská alebo vymyslieť inú kombináciu, ktorá by mohla pomôcť aj lacnejšie a možno aj výraznejšie než obria stavba. Narýchlo sa posudzovalo, či má význam stavať iba časť cesty od Prievozu smerom na juh bez obchvatu; vyšlo, že to nie je dobrý nápad.

Ministerstvo dopravy hovorí, že na posúdenie všetkých možných alternatív by bolo treba koncepciu, ktorá sa nerodí len tak zo dňa na deň, a že obchvat tak či tak potrebujeme.

Inštitút INEKO zasa upozorňoval, že obchvat nemusí citeľne odbremeniť bratislavské cesty od dopravy, ktorá na nich hrá hlavnú úlohu: vnútromestskej. Preriediť by sa mal pomocou obchvatu hlavne počet kamiónov, ktoré tvoria niečo vyše desatiny bratislavských kolón.

Cintra Španielov hromadne neprinesie

Obchvat je dobrá správa pre stavebné firmy. Aj keď víťaz je zo Španielska, neznamená to automaticky, že sem privezie stavbárov z domova. Logicky hľadá subdodávateľov medzi domácimi stavbármi.

„Váhostav môže potvrdiť, že ako jedna z najväčších stavebných firiem na Slovensku je pripravená po vzájomnej dohode s investormi rôznych stavieb poskytnúť svoje kapacity,“ odpísali z firmy Juraja Širokého. Nebude jediná, ktorá nepohrdne rokovaniami so španielskym víťazom. Tento typ rokovaní je bežný pre všetkých relevantných hráčov.

Podobne spolu firmy rokovali aj v rámci prípravy porovnateľných PPP projektov z éry Ľubomíra Vážneho. Vtedy dva najväčšie z nich nakoniec vláda Ivety Radičovej zrušila. Tretí, ktorý sa predsa len staval, od Nitry na Tekovské Nemce vrátane obchvatu Banskej Bystrice, nakoniec pomáhali stavať aj kapacity z Česka. Bol to však skôr výnimočný prípad.

„Tam to bolo spôsobené aj tým, že domáci stavbári si v čase, keď sa to rozbiehalo, boli istí, že sa budú podieľať na najväčšom z PPP projektov (75 km diaľnice D1) ako na svojom vlastnom, takže nechceli ísť do subdodávok, a to sa im vypomstilo, keď tento balík padol,“ povedal v rozhovore pre Denník N Ján Kovalčík z inštitútu INEKO.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie