Graf dňa: Ceny plynu na trhu klesajú, domácnostiam však v roku 2025 môže zdražieť asi o štvrtinu

• Priemerná cena plynu na burze dosahuje za posledného pol roka 38 eur za megawatthodinu, je to zhruba o štvrtinu viac, ako dnes platia slovenské domácnosti.
• Európa by mala mať plynu dostatok aj v prípade, že sa skončí jeho tranzit z Ruska cez Ukrajinu.

Domácnosti, malé podniky a ďalší zraniteľní odberatelia tento rok drahšie energie ešte nepociťujú, v budúcom roku si však už zrejme priplatia prinajmenšom za plyn. Hoci na svetových burzách v posledných mesiacoch výrazne zlacnel, stále je drahší než súčasná dotovaná cena pre slovenské domácnosti.

Regulovaná cena plynu sa počíta z priemeru burzových cien za 12-mesačné referenčné obdobie od októbra. Vláda Roberta Fica však po svojom nástupe rozhodla, že v tomto roku sa vzorec neuplatní a ceny pre zraniteľných odberateľov zostanú zmrazené na úrovni 30 eur za megawatthodinu. Zlacňovanie plynu na európskych burzách medzitým pokračuje, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že ho štát už plošne dotovať nebude.

Priemerná cena plynu s dodávkou v roku 2025 za posledných šesť mesiacov síce klesla na 38 eur za megawatthodinu (MWh), no stále je to o 27 percent viac, než s pomocou štátnej dotácie platia domácnosti a malé firmy teraz, ukazuje Graf dňa z dát lipskej burzy EEX.

Do konca referenčného obdobia zostáva ešte pol roka, ak sa však nestane niečo mimoriadne, čo by ceny opäť vytlačilo vysoko, mali by sa pohybovať v okolí aktuálnej úrovne 32 eur, hovorí analytik JPX Ján Pišta. K trhovej cene sa však pripočítajú ešte poplatky za prepravu plynu, distribúciu a DPH.

V tomto roku priemerná koncová cena pre regulovaných odberateľov predstavuje 60 eur. Pišta odhaduje, že ak by sa vývoj na burze príliš nemenil, koncová cena vrátane všetkých poplatkov by v roku 2025 bola asi o 20 až 30 percent vyššia než teraz.

"Nie je dôvod, aby boli ceny výrazne vyššie, ako sú teraz," hovorí Pišta. "Kým nezačne výrazne rásť spotreba v priemysle, pri výrobe elektriny alebo v dôsledku studenej zimy, existujúce zdroje postačia."

Slovensko, ale aj celá Únia sa po vypuknutí vojny na Ukrajine snažili zaobstarať si čo najviac plynu z iných zdrojov ako z Ruska. Ceny na trhu sa vtedy vyšplhali na viac ako 300 eur za MWh. Vďaka diverzifikácii zdrojov sú dnes európske zásobníky naplnené na 60 percent, slovenské dokonca na takmer 70 percent, čo je na obdobie po zime nezvyčajne veľa. Súčasné zásoby by podľa Pištu vykryli aj situáciu, keby sa zastavil tranzit plynu z Ukrajiny.

Spotreba v priemysle zatiaľ rastie iba mierne a obnoviteľné zdroje vytláčajú menej účinné paroplynové elektrárne z energetického mixu, takže ani tu Pišta nečaká prudký nárast spotreby. Navyše meteorológovia očakávajú skôr mierne počasie, ani budúca zima by nemala byť extrémne chladná.

Zima bude bez problémov

„Ak teda nedôjde k nejakému závažnému dlhodobému výpadku v dodávkach potrubného plynu hlavne z Nórska alebo k výpadku v dodávkach LNG, pri vysokom stave zásob by sme nemali mať problémy ani s budúcou zimou,“ konštatuje Pišta. „To by malo znamenať nižšie ceny počas celého roka, čiže aj nižší priemer na výpočet regulovaných cien.“

V časoch pred krízou stál plyn okolo 20 eur za MWh. Ešte v roku 2022 platila priemerná domácnosť za dodávku 26 eur a s ďalšími poplatkami 51 eur. V roku 2023 už vláda začala plyn dotovať, keď dovolila nárast ceny iba o 16 percent. V priemere si tak domácnosti mesačne priplatili šesť eur.

V tomto roku už vďaka štedrým dotáciám neplatia nič navyše. Vláda sa rozhodla zreálnenie cien energií oddialiť a Slovensko ako jedna z mála krajín EÚ ich ešte stále vo veľkom dotuje. V tomto roku to vyjde rozpočet na 1,25 miliardy eur, minister financií Ladislav Kamenický však už avizoval, že plošné dotácie sa v roku 2025 skončia.

„Dotácie by bolo vhodné nasmerovať adresnejšie hlavne tam, kde aj nárast koncovej ceny o 20 percent spôsobí finančné problémy,“ hovorí Pišta. Ide podľa neho hlavne o staršie domy, kde sa kúri plynom, pri ostatných odberateľoch zdraženie pravdepodobne nebude v absolútnych číslach také dramatické.