Rodina obžalovaného Zoroslava Kollára ďalej rozpredáva majetok. Jej známu bryndziareň prebrali Rakúšania

• Po Vinei, Zetore či nákupnom centre Styla už rodina bývalého konkurzného právnika nemá ani Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine.
• Kúpili ju rakúske rodiny Aichingerovcov a Mayerovcov, ktoré už dlhšie pôsobia v domácom mliekarenstve aj v chove kráv a oviec.
• Noví vlastníci chcú výrobu výrazne rozšíriť.
• Kollárovcom z väčších firiem zostali už len trenčianskoteplické kúpele.   

Bývalý konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý je obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdu a právoplatne ho odsúdili za dva prípady podplácania, začal presúvať svoj majetok ešte pred jeho prvým policajným zadržaním z jesene roku 2020. V krátkom slede vtedy predal viaceré firmy vrátane českého výrobcu traktorov Zetor. Ďalšie podniky aj nehnuteľnosti zasa previedol na syna, exmanželku aj sestru.

Mohlo to navodzovať dojem, že sa už vtedy obával, že o majetok môže prísť. Kollár však presuny aktív vysvetľoval tým, že s pribúdajúcim vekom ich chce radšej speňažiť.

Výpredaje majetku Kollárovcov však pokračujú aj po nástupe štvrtej vlády Smeru, ktorá mnohé veľké korupčné kauzy z prostredia súdov aj polície označuje za zmanipulované.

Nového vlastníka má od začiatku februára aj Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine, ktorá patrí k najväčším domácim spracovateľom ovčieho mlieka. Už ju nevlastní firma Maxim 2001 v rukách Kollárovho syna Martina, jeho bývalej manželky Klaudie a sestry Agnesy Tomanovej.

Stredoslovenský podnik kúpila iná slovenská mliekareň – Milsy z Bánoviec nad Bebravou v rukách rakúskych mliekarenských rodín Aichingerovcov a Mayerovcov, ktorá tu podniká už od prelomu milénia.

Rakúšania majú s novou posilou veľké plány. Chcú ju rozširovať tak, aby časom dokázala dodávať na trh až okolo 120 ton bryndze mesačne. Teda zhruba trojnásobok toho, čo dodáva dnes. A vo Zvolenskej Slatine chcú zachovať a ďalej rozvíjať aj doplnkovú výrobu prírodných ovčích syrov.

Kollárovcom po tomto obchode z väčších firiem zostali už len Kúpele Trenčianske Teplice, ktoré ovládajú cez v Lichtenštajnsku založenú nadáciu Pantreha Leo Foundation.

Ako sa zrodilo prevzatie bryndziarne Rakúšanmi

Rodina vplyvného právnika začala bryndziareň predávať už pred vyše rokom. Ponúkala ju nielen Milsy ale aj iným záujemcom, no napokon sa dohodla s Aichingerovcami a Mayerovcami.

Tí sa o podnik zo Zvolenskej Slatiny zaujímali hlavne z toho dôvodu, že s Milsy na Slovensku vyrábajú aj jogurty, tvarohy či smotanové nátierky, no prioritou sú pre nich práve rôzne tradičné syrové špeciality. Milsy z kravského mlieka vyrába parenice, oštiepky, korbáčiky aj nite, no nová posila k tomu pridá bryndzu aj ovčie syry.

„O bryndzu sme mali už dlho záujem, a tak nás ponuka na kúpu bryndziarne zo Zvolenskej Slatiny veľmi oslovila,“ uviedol pre Denník E obchodný a marketingový riaditeľ Milsy Bohuslav Šiko.

Noví vlastníci majú s ovčím mliekom veľké plány.

V minulých rokoch výkonnosť ich novej posily klesala z pôvodných 80 ton bryndze mesačne na terajších zhruba 30 až 40 ton. No pod Milsy sa má výroba postupne dostať až na zhruba 120 ton mesačne.

Spolu s tým majú ísť, samozrejme, hore aj tržby. Z terajších zhruba päť na minimálne desať miliónov eur. Bryndziareň chcú Rakúšania postupne dostať aj zo strát. Za posledných päť rokov prerobila vyše 770-tisíc eur. A rásť môže v podniku aj zamestnanosť. Dnes má necelých 50 pracovníkov.

Na viac bryndze, ktorá tvorí až zhruba 90 percent celej výroby bryndziarne, budú rakúske rodiny potrebovať aj viac ovčieho mlieka. Podľa Šika chcú domácim chovateľom pomáhať s postupným rozširovaním chovov.

No Rakúšania majú na Slovensku už dlhšie aj vlastné veľké chovy. Spolu s Milsy prevzali Aichingerovci iba sami aj viacero fariem okolo podniku Poľno Vtáčnik z Lehoty pod Vtáčnikom. Ten je jedným z najväčších chovateľov zvierat v krajine. Má až 4-tisíc kusov dobytka a 7 500 oviec. Obhospodaruje sedem a pol tisíca hektárov pôdy, má 180 zamestnancov a jeho tržby sú viac než 15 miliónov eur.

Veľkou firmou je tiež Milsy. Za ostatných päť rokov jej tržby vystúpili z necelých 30 na skoro 45 miliónov eur a firma je už posledné roky aj v neustálych ziskoch. I keď v poslednom finančne uzavretom roku 2022 jej profit klesol z vyše 610- na 134-tisíc eur.

Výrobu vo Zvolenskej Slatine zachovajú

Pri preberaní menšej firmy väčšou vždy hrozí koncentrácia výroby na jedno miesto, aby bola produkcia efektívnejšia.

Rakúšania už takýto krok raz na Slovensku urobili. Pôvodne tu odkúpili na prelome milénia nielen Milsy, ale aj Prievidzskú mliekareň, no v záujme efektivity sa prievidzská výroba presunula do Bánoviec.

Presun výroby ovčích produktov zo Zvolenskej Slatiny do Bánoviec však podľa Šika určite nenastane. „Bryndziareň má bohatú históriu a my ju nikam presúvať nebudeme,“ uisťuje manažér s tým, že v Milsy sa z ovčieho mlieka začnú vyrábať iba jogurty, ktoré nová posila aj tak vôbec nevyrábala.

Podnik sa pritom hrdí tým, že je celosvetovo vôbec najstaršou fungujúcou bryndziarňou. Rodina Molecovcov ho založila už v roku 1797, pričom odvtedy v ňom nepretržite beží výroba bryndze. Má teda už viac ako 225 rokov.

V domácej výrobe bryndze drží nová posila Milsy post štvorky či päťky.

Najsilnejším hráčom brandže je liptovská mliekareň francúzskej syrárskej skupiny Savencia. Dvojkou je Agrofarma Červený Kameň a trojkou Kluknavská mliekareň skupiny Slovenské farmárske družstvo právnika Daniela Krátkého a bankára Jána Noska.

Na nových vlastníkov bryndziareň vo Zvolenskej Slatine prešla aj s jednou výraznou eurofondovou výstužou. Tesne pred odchodom tretej vlády Smeru – na jar roku 2020 získala od Pôdohospodárskej platobnej agentúry 1,6-miliónovú podporu z agrárnych fondov. Za ostatných 13 rokov to bola jej zďaleka najvyššia štátna podpora. Podľa manažéra Šiku však napokon k načerpaniu podpory zo strany bývalého vlastníka neprišlo.

Viac o Kollárovi a stenčovaní jeho biznisu

Pred jeho obvineniami z jesene roku 2020 sa v podnikateľských kruhoch a aj v nezáväzných debatách jeho meno a prezývka „Zoro“ vyslovovali často len veľmi potichu a nikto s ním nechcel byť v spore.

Aj bez jeho spájania s mafiánskou skupinou piťovcov, na ktoré upozornili dávnejšie uniknuté policajné zoznamy, a tiež bez jeho údajného vplyvu na sudcov je Zoroslav Kollár v biznise vnímaný ako mimoriadne tvrdý i schopný právnik.

Zmier sa s ním nehľadá ľahko. Dôsledne si ide za svojimi cieľmi.

Sám sa už síce advokátskej praxi dlhé roky nevenuje, no k majetku sa dostal práve cez svoju bývalú prácu konkurzného správcu. Pri nej sa naučil, ako sa dá dostať k podnikom cez pohľadávky a cez následné zložité právne spory. Najskôr to údajne robil na objednávku pre iných, neskôr však začal preberať podniky aj sám pre seba.

Kollár sa pohyboval napríklad aj okolo konkurzov na bratislavský Hydrostav, Adriu Škrob či Preglejku Žarnovica a cítiť ho bolo aj pri pokusoch o konkurz chemičky Istrochem či mäsopriemyslu Kabát.

Sám sa dostal k bryndziarni, k už spomenutým kúpeľom aj viacerým iným firmám.

V rokoch 2019 a 2020 v jeho podnikaní dochádza k zásadným zmenám. Z vinárstva sa stiahol už roky predtým, keď vína Vitis i Karpatské brandy predal seredskému Hubertu J. E. a nealko nápoj Vinea zasa Kofole. No veľký vietor v jeho aktívach nastal až potom, čo sa po zadržaní podvodníka Mariana Kočnera, ktorý je obvinený aj z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, objavili aj podozrenia zo systematického korumpovania súdov a polície.

Viaceré aktíva potom Kollár predal alebo previedol na svojich blízkych:

• v roku 2019 predal svoje najväčšie aktívum – podiel v strojárskom holdingu HTC Holding aj s vplyvom na českého výrobcu traktorov Zetor a slovenskú ložiskáreň Kinex. Kúpil si ho od neho jeho spoločník Blaškovič.
• Od roku 2019 už nie je medzi vlastníkmi bratislavského predajného centra pre bývanie Styla.
• Na syna Martina podnikateľ prepísal aj svoj zrekonštruovaný kaštieľ v Tonkovciach. Bývalé šľachtické sídlo zhruba tridsať kilometrov od Bratislavy právnik kúpil už v roku 2003. Spolu s kaštieľom previedol na syna aj ďalšie budovy i pozemky v chotári obce Nový Život.
• Len v júli 2020 previedol na svoju rodinu aj firmu Begram, ktorou dlho zastrešoval najviac svojich aktivít. Predvlani už Begram dokonca zo slovenského obchodného registra úplne vypadol potom, čo Kollárovci jeho sídlo presunuli do inej, nespresnenej krajiny.

Predaje i prevody majetku môžu navodzovať dojem, že právnik sa už skôr obával, že o firmy môže prísť.

Samotný Kollár firemný výpredaj osvetlil tým, že jeho život sa po fáze počiatočného vzdelávania a ďalšieho rozširovania majetku posúva do záverečnej tretiny, v ktorej si chce život viac užívať. „Mojím cieľom je postarať sa o blízkych a splniť si ešte veci, ktoré som nestihol. Preto sa od päťdesiatky zbavujem aktív, ktoré odo mňa vyžadujú každodennú pozornosť,“ uviedol v rozhovore pre denník Sme z roku 2020.

Kollár dlhšie podnikal aj s blízkym podnikateľom strany Smer Norbertom Bödörom, ktorý je obžalovaný pre údajné zneužívanie prideľovania agrárnych eurofondov na vypytovanie úplatkov a aj z ovplyvňovania polície.

Spolu vlastnili pezinské vinárstvo a spolu investovali cez pôžičky aj do pretekárskeho okruhu Slovakia Ring v Orechovej Potôni, nákupného centra Styla aj kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach.

Vie sa aj o nákladnom Kollárovom živote. Kúpil si napríklad Bugatti Veyron za viac ako milión eur a precestoval vyše 230 z celkovo 250 krajín sveta. Pre Plus 7 dní uviedol, že na cestách si „doprial“ aj viac ako nezvyčajné adrenalínové zážitky. V Saudskej Arábii napríklad videl na vlastné oči popravu muža, ktorému kat za vraždu zoťal hlavu.

Dnes už sú kúpele v Trenčianskych Tepliciach poslednou väčšou firmou Kollárovcov. I keď dosť výnosnou. Vlani pri vyše 19-miliónových tržbách zarobili skoro 1,7 milióna eur, najviac za ostatné roky. Covid ich totiž načas zosunul aj do strát.

Kollár je obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdu a právoplatne bol odsúdený už v dvoch korupčných prípadoch, i keď vyviazol len s peňažným trestom 70-tisíc eur.

Priznal sa, že v roku 2020 dal úplatok vtedajšiemu riaditeľovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi – teda vysokému štátnemu funkcionárovi – za to, aby ho už Slovenská informačná služba neodpočúvala a nesledovala.

Priznal sa aj k tomu, že spolupracoval na krytí výroby nelegálnych cigariet spolu s Tomášom Rajeckým, ktorý je spájaný s podsvetím.