Za vecnými otázkami Komisie vidí Kmec kampaň do eurovolieb, o časť peňazí sme už zrejme prišli

Kým opozícia varuje a žiada vládu, aby rokovala s Európskou komisiou, nech Slovensku neprepadnú peniaze z plánu obnovy, koalícia za tým vidí kampaň pred júnovými eurovoľbami.

Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas) sa v piatok obšírnejšie vyjadril k listu Komisie z 28. marca.

Už vo štvrtok pre Denník N potvrdil, že list prišiel a že naň s generálnou prokuratúrou pripravujú odpoveď. Vyžiadali si na ňu aj viac času, odpoveď majú zaslať do budúceho piatka.

Európska komisia žiada o vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a prečo ich odstavili od káuz. Slovensku takisto pripomína, že sa samo zaviazalo špeciálnu prokuratúru zachovať ako záruku, že postráži, aby sa nerozkrádali peniaze z plánu obnovy.

Ak Slovensko nebude vedieť preukázať, že vie zabrániť rozkrádaniu európskych peňazí a že dokáže čerpanie kontrolovať, hrozí, že miliardy z plánu obnovy na Slovensko neprídu. List sa týka aj politicky citlivých káuz. Brusel sa zaujíma o záruky, že prokurátorom po zániku špeciálnej prokuratúry naozaj ostanú sľúbené prípady.

Kmec v piatok povedal, že pôvodne mala Komisia otázok viac, teraz si už vysvetľujú len 15 z nich. Denník N informoval aj o liste od komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa z 29. februára. V mesiaci medzi týmito dvoma listami bola komunikácia medzi Bratislavou a Bruselom výrazná, Európska komisia píše o odpovediach zo Slovenska z 18., 19. a 21. marca a o tom, že boli „nepostačujúce“.

Posledný list z 28. marca podpísala Bernadette Frederick, ktorá vedie Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti.

Kmec: Je to nonsens

Riziko, že by Slovensko mohlo prísť o 6,4 miliardy z plánu obnovy, je podľa vicepremiéra Petra Kmeca z Hlasu nonsens. Označil to za strašenie opozície. „Prebieha veľmi intenzívna komunikácia. Niektoré veci sa vyčistili, ktoré sa ukazovali ako problematické,“ povedal Kmec.

Slovensko dostalo zatiaľ vyplatených vyše dve miliardy, ešte štyri by mohlo získať.

Problémom podľa Kmeca nie je zrušenie prokuratúry, Komisia rieši len technické „detaily“, napríklad to, ako sa prerozdeľujú spisy.

„Chcem zdôrazniť, že žiadne oficiálne rozhodnutie o zastavení finančných prostriedkov z EÚ nebolo prijaté. Naša komunikácia s Európskou komisiou stále pokračuje,” povedal Kmec.

Obavu zo straty peňazí nemá ani minister životného prostredia Tomáš Taraba, nominant SNS. Komisiu podľa neho žiadali, aby mohli listy zverejniť, no tvrdí, že tá to odmietla, pretože ide o dôvernú komunikáciu.

„Radi sa chytíme niečoho, čo nám vyčítajú, čo máme zmeniť, ale nič vecné tam nie je,“ povedal Taraba a pokračoval v spochybňovaní Komisie. Tvrdil napríklad, že v jednom z listov napísala, aby sa nerušil Špecializovaný trestný súd a oni ich museli opraviť, že ide o prokuratúru. Taraba nehovorí, o aký konkrétny list má ísť, ani o tom, kedy ho poslali.

Pre predstavu, aké otázky sa Komisia pýta, takto znie jedna z nich: „Ak je to relevantné, vysvetlite, prečo prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry neboli presunutí na oddelenia, ktoré sa zaoberajú trestnými činmi v oblasti ochrany finančných záujmov a závažnými trestnými činmi vo všeobecnosti?”

O presunoch prokurátorov rozhodoval Maroš Žilinka. Napríklad šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica poslal na oddelenie legislatívy na generálnej prokuratúre.

Lipšicových kolegov Michala Šúreka, ktorý napríklad dosiahol odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za korupciu, Ondreja Repu, ktorý sa venoval aj karuselovým podvodom, a Ladislava Masára, ktorý mal pod sebou aj prípad expolicajta Jána Kaľavského z vojny v polícii, dal Žilinka na referát väzenstva. To znamená, že už nebudú vôbec pracovať na nových kauzách.

Vláda za tým vidí kampaň pred eurovoľbami

Vicepremiér Kmec viackrát na tlačovej besede žiadal, aby sa téma plánu obnovy odpolitizovala, ale on sám spolu s ministrom Tarabom obviňovali Komisiu, že listami vstupuje do kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. „PS prehralo parlamentné aj prezidentské voľby, teraz sa snažia robiť kampaň pred eurovoľbami. Je to zbytočná politizácia toho, čo sa deje okolo plánu obnovy,“ povedal Kmec. Voľby do Európskeho parlamentu budú na Slovensku 8. júna.

“Vo všeobecnosti platí, že Európska komisia nekomentuje uniknuté dokumenty a zároveň nekomentuje ani prebiehajúce hodnotenia o žiadosti o platbu, kým nebudú dokončené,“ reaguje Európska komisia na otázku, ako hodnotí, že ministri vidia za jej listom kampaň k eurovoľbám.

Minister Taraba išiel ešte ďalej. „List písal stranícky partner Progresívneho Slovenska, pán eurokomisár (Didier Reynders, pozn. red.) je z frakcie ako PS. Sme pred eurovoľbami a je to prirodzené,“ povedal Taraba.

Eurokomisár pre spravodlivosť Reynders poslal slovenskej vláde list koncom februára, no pod tým z 28. marca, kde Komisia položila 15 otázok, je podpísaná Bernadette Frederick ako riaditeľka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti.

Vo štvrtok sa situáciou na Slovensku zaoberal Európsky parlament, ktorý rokoval o stave právneho štátu.

Reynders Ficovej vláde odkázal, že aj keď má v parlamente väčšinu, nezbavuje ju to povinnosti rešpektovať právny štát. Zdôraznil, že Komisia pozorne sleduje vývoj na Slovensku a je pripravená reagovať.

Do diskusie sa okrem slovenských europoslancov zapojil aj europoslanec Lukasz Kohut z poľskej skupiny socialistov v EP. „Sme znepokojení tým, čo sa deje na Slovensku, proruskou politikou, odmietaním podpory Ukrajine, to je neprijateľné. Nechoďte Orbánovou cestou,“ povedal.

Kmec na jeho vystúpenie povedal, že poľskému europoslancovi „tam napísali nejaký prejav“. Vyzval opozíciu, aby prišla do Národnej rady a tam riešila slovenské problémy, nie v Bruseli.  „Je to smiešne a tragické.“

O prvé stovky miliónov eur sme už možno prišli

Aj bez toho, aby sa vláda musela s Európskou komisiou dohadovať o otázkach právneho štátu, sú niektoré z najväčších investícií z plánu obnovy ohrozené.

Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču (Demokrati) môžeme dokonca hovoriť, že stovky miliónov eur už sú stratené. Dôvod je ten, že na ich vyčerpanie by sa vláda potrebovala s Európskou komisiou dohodnúť na niektorých „revíziách“ – teda presmerovaní peňazí na iné než pôvodne dohodnuté projekty.

Európska komisia však podľa jeho informácií o zmenách odmieta rokovať, kým sa nevyriešia otázky s právnym štátom. „Keďže to má byť všetko vyriešené už v roku 2026, tak je zrejmé, že plán obnovy je fatálne ohrozený,“ tvrdí Kiča.

Jedným z najohrozenejších je balík 300 miliónov eur na dekarbonizáciu priemyslu, ktorý bol nachystaný na modernizáciu košických oceliarní U. S. Steel. Tie sú najväčším producentom skleníkových plynov v krajine.

Minister Taraba už priznal, že Európska komisia počíta s tým, že U. S. Steel nebude vedieť peniaze využiť. “Bolo uznané, že v súčasnosti ani U. S. Steel, ani Slovenská republika nevieme v tejto záležitosti postúpiť,” oznámil.

Namiesto toho sa teda s podpredsedom vlády Kmecom dohodli, že vyzvú slovenské spoločnosti, aby sa začali hlásiť so svojimi zámermi. „Aby sme následne vedeli urobiť nejaký veľký okrúhly stôl.“ Potom sa má rozhodnúť, na aké projekty sa uvoľnených 300 miliónov eur použije.

To však nemusí byť také jednoduché, a to z dvoch dôvodov – nedostatok vhodných projektov a čas.

Peniaze na dekarbonizáciu sa nemôžu použiť na hocijakú ekologizáciu priemyslu, musí ísť o podstatné zníženie emisií skleníkových plynov. Žiadna iná fabrika na Slovensku ich nevypúšťa do ovzdušia toľko ako U. S. Steel.

Ani podľa štúdie Ako dekarbonizovať Slovensko do roku 2030, ktorú spracovali vládni analytici pred dvoma rokmi, neexistujú realistické možnosti na dosiahnutie podobnej úspory emisií. Taraba však hovorí, že sú „náhradné“ projekty.

„Reálnu spätnú väzbu, čo vedia a nevedia stihnúť, dostaneme z trhu. Veľa firiem bolo prezentovať svoje projekty na ministerstve,“ povedal.

A potom je tu ešte časový faktor. „Máme tu veľmi silný stres, časový tlak, pretože túto výzvu musíme zrealizovať do polovice roku 2026,“ priznal aj podpredseda vlády Kmec.

Bývalý štátny tajomník Kiča hovorí, že nájsť projekty, na ktoré by sa dali peniaze použiť, a zrealizovať ich do dvoch rokov, je už nereálne. „V takej sume sa nedá nájsť toľko emisií, aby sa dokázal naplniť míľnik, ktorý spočíva v úspore skleníkových plynov.“

Podniky ako Duslo či Slovnaft, ktoré by teoreticky vedeli ušetriť významnejšie množstvo emisií, už naznačili, že by to zrejme tiež nestihli. „Čas na dokončenie akéhokoľvek projektu je príliš krátky, pretože predtým musí absolvovať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, treba naň získať stavebné povolenia a tak ďalej,“ povedal Petr Bláha, generálny riaditeľ Dusla Šaľa.

Kiča si preto myslí, že výzva, aby sa spoločnosti hlásili so svojimi projektmi, je len snahou odlákať pozornosť od faktu, že tieto peniaze sú už s najväčšou pravdepodobnosťou stratené. „Je to zavádzanie podnikateľov, ktorí sa o to majú uchádzať.“

Aj keby sa podľa neho spory okolo právneho štátu vyriešili rýchlo, časová strata je už príliš veľká.

Štvrtá platba čaká podľa Kmeca na dôchodky

Slovensko zatiaľ z plánu obnovy dostalo tri platby, všetky ešte za predchádzajúcej vlády. Celkovo išlo o dve miliardy eur. Hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu je stále zastavené, potvrdil vicepremiér Kmec.

O štvrtú platbu Slovensko požiadalo ešte začiatkom februára tohto roka, odvtedy žiadne peniaze na Slovensko neprišli. Žiadalo v nej 924 miliónov eur.

Kmec sa tvári pokojne a hovorí, že pri štvrtej platbe sa čaká na „dotiahnutie zákonov“, ktoré majú zabezpečiť stabilitu dôchodkového systému aj po prijatí 13. dôchodkov. Sľubuje, že kompenzácie v dôchodkovom systéme prijmú na nasledujúcej parlamentnej schôdzi. Keď sa to stane, budú podľa neho splnené všetky otázky k štvrtej žiadosti.

„Nevidím hrozbu, že by tok peňazí zo štvrtej žiadosti mal byť zastavený,“ povedal vicepremiér pre plán obnovy.

Na informácie na Facebooku reagovala aj sekcia plánu obnovy. „Momentálne nie je na stole, ani len neformálne, strata celej alokácie Plánu obnovy a odolnosti,“ napísali. Tvrdia, že o scenári prepadnutia 6 miliárd eur z plánu obnovy sa s Komisiou nikdy nediskutovalo.

Opozícia: Choďte rokovať

O ohrození európskych peňazí hovoria aj opozičné strany. Progresívne Slovensko upozorňuje, že vláda Roberta Fica svojím konaním ohrozuje investície po celom Slovensku. „Nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, obnova rodinných domov, výstavba a oprava železničných tratí a nespočet ďalších projektov,” vymenúva predseda PS Michal Šimečka.

Dlhoročná diplomatka a poradkyňa premiérov pre európsku politiku Ľubica Karvašová, ktorá v eurovoľbách kandiduje za PS, radí Ficovi, aby vycestoval a rokoval s Komisiou. „Dohody sa totiž uzatvárajú za rokovacím stolom po ťažkom hľadaní kompromisov.“

SaS tvrdí, že problémom nie sú len peniaze z plánu obnovy, ale aj eurofondy. To, že bol zverejnený tento konkrétny list, podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej z SaS neznamená, že je jediný. Pripomína, že Komisia nevyčíta Slovensku nedodržané míľniky či reformy, ale to, že koalícia pretlačila novelu Trestného zákona.

Hnutie Igora Matoviča zasa avizuje, že bude žiadať, aby bol do programu nasledujúcej schôdze zaradený bod, aby Peter Kmec a Richard Raši (obaja Hlas) predložili správu o tom, aké kroky poskytli k zabezpečeniu toho, aby Slovensko neprišlo o financie z EÚ.