Vyššie dane, chudobnejšie dovolenky, menšie zvýšenie platu. O čo môžeme prísť, keď stratíme eurofondy

• Zastavenie eurofondov a peňazí z plánu obnovy je pre obavy o právny štát čoraz reálnejšie. Európska komisia to ostrým tónom naznačila v poslednom liste slovenskej vláde.
• Spoločne s dvoma ekonómami odpovedáme na to, ako by to bezprostredne zasiahlo bežných ľudí.

Slovensku vážne hrozí, že mu Európska komisia stopne 3,5 miliardy z plánu obnovy a ďalšie miliardy z klasických eurofondov. Ide o podstatnú časť toho, s čím štát hospodári.

Alebo inak, predstavte si, že by firmy zamestnancom z ničoho nič nevyplatili 12. plat v roku, ale len jeho zlomok. Zodpovedá to približne tomu, o čo teraz môže prísť štát – čiže aj jeho obyvatelia.

Pri malej ekonomike, akou je Slovensko, majú eurofondy veľký vplyv na to, či ľudia bohatnú alebo chudobnejú.

V tomto texte prinášame odpovede na otázky, ktoré bežným ľuďom napadnú, keď počujú o hrozbe zablokovania európskych peňazí. Odpovede sme zostavili s pomocou profesora ekonómie na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martina Kahanca a ekonóma Prognostického ústavu SAV Vladimíra Baláža.

1. Čo sa stane ako prvé?

Malo by to dramatický dosah. Miliardové investície napríklad do nemocníc by sa zastavili alebo by na ne museli ísť peniaze zo štátneho rozpočtu. Pretože druhá možnosť je vzhľadom na zlý stav verejných financií málo pravdepodobná, zabrzdilo by to rast ekonomiky aj životnej úrovne. Peniaze z plánu obnovy, o ktoré môžeme prísť, majú v budúcom roku zabezpečiť až polovicu trojpercentného hospodárskeho rastu, odhadlo ministerstvo financií.

Celkovo fondy EÚ tvoria 2 až 5 percent ročných príjmov štátu.

Slovensku by sa navyše zhoršil rating, od ktorého závisí, za koľko si požičiava krajina peniaze na svoj chod. Pre zvýšené úroky by ostalo menej na dôchodky či rodinnú podporu.

„Potenciálne asi najväčší dosah by mal pokles dôvery a očakávaní v spoločnosti,“ hovorí profesor Martin Kahanec.

Spotrebitelia odložia nákupy, prehodnotia investície do bývania, zdravia či vzdelávacích kurzov. Rozmyslia si dovolenku alebo športový zážitok. Niektorí si zbalia kufre, iní prehodnotia návrat na Slovensko. To všetko doľahne na výrobcov, poskytovateľov služieb, živnostníkov či vzdelávacie a umelecké inštitúcie a športové kluby.

Od európskych peňazí sú najviac závislé chudobné regióny mimo Bratislavy. „Tam paradoxne žije aj najviac voličov súčasnej koalície. Dúfam teda, že pragmatizmus zvíťazí nad politikárčením,“ hovorí ekonóm Baláž.

2. Ako sa to najskôr prejaví v mojej peňaženke a môže sa mi znížiť plat?

Veľkosť hrubej mzdy závisí predovšetkým od stavu trhu práce. Pracovnej sily je dnes málo, takže zamestnávatelia budú musieť tak či onak mzdy zvyšovať, myslí si Vladimír Baláž z SAV.

Štát by však na zaplátanie diery vo verejných financiách musel zvýšiť dane, čo by sa už prejavilo na výplatných páskach alebo ziskoch firiem. V dôsledku toho by aj čistá mzda zamestnancov rástla buď pomalšie, alebo vôbec.

„Efekty by mohli byť väčšie, keby zastavenie eurofondov naplno rozbehlo domino efekt pádu dôvery a zhoršenia očakávaní spotrebiteľov, výrobcov a investorov,“ varuje Kahanec.

Stopnutie európskych zdrojov by spomalilo hospodársky rast, čo by mohlo viesť k zvýšenej nezamestnanosti najmä v menej rozvinutých regiónoch.

Pomalý rast príjmov sa prejaví aj tak, že ľudia sa na dovolenke napríklad v Česku alebo v Chorvátsku budú cítiť ako chudobní príbuzní ešte viac ako doteraz.

3. Môže to urýchliť bankrot krajiny, a ak áno, o koľko?

Bankrot neprichádza z noci na ráno. „Aj Grékom trvalo roky, kým sa k nemu prepracovali,“ pripomína Baláž.

Slovensko však potrebuje rýchlo ozdraviť verejné financie. Premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický ohlásili konsolidáciu v budúcom roku vo výške 1,4 miliardy eur (1,1 percenta HDP). A potom v podobnej výške aj v ďalších rokoch. Premiér s ministrom sa hlásia k novým európskym pravidlám, ktoré nás do toho budú tlačiť.

Vláda zatiaľ ohlásila novú daň na sladené nealko nápoje a zdanenie elektronických cigariet. Očakávaný výnos v budúcom roku je asi 100 miliónov eur. Takisto už nepočíta s dotovaním cien energií, čo sú ďalšie stovky miliónov eur.

Čo by sa stalo bez konsolidácie verejných financií? „Jedno volebné obdobie by sme možno vydržali. To najhoršie by si potom zlízla ďalšia vláda,“ hovorí ekonóm SAV.

4. Mohlo by sa opäť vo veľkom zdražovať, a ak áno, o koľko?

V prvej chvíli skôr naopak. Zastavenie eurofondov by pribrzdilo ekonomický rast a tým aj rast cien.

Vláda si však už nemôže dovoliť dotovať tak ako doteraz ceny energií, takže tie budú ceny  zvyšovať. Je tiež pod tlakom, aby zvyšovala dane, napríklad DPH, čo by ceny zvýšilo okamžite.

Stopnutie európskych zdrojov môže mať ten efekt, že vláda pristúpi k zvyšovaniu DPH skôr alebo razantnejšie.

5. Hrozí, že prídem o peniaze na bankovom účte?

Banky na Slovensku sú v dobrej kondícii a hospodária so ziskom. Bez väčšej ujmy prežili aj pandémiu covidu, vtedy dokonca úspory ľudí v bankách narástli.

6. Je teraz dobrý čas brať si hypotéku?

Kto chce zostať na Slovensku a potrebuje bývať, nech si hypotéku vezme. „Berú si ju aj Maďari a za vyššie úroky ako Slováci,“ vraví Baláž.

Kahanec však radí tým, ktorí nutne hypotéku nepotrebujú, aby počkali, kým sa ukáže, ako vážne to súčasná vláda myslí s udržateľnosťou verejných financií a budúcnosťou tejto krajiny.

Slovensko sa totiž už pár mesiacov v úročení hypoték uberá inou cestou ako zvyšok eurozóny. Kým v eurozóne nové hypotéky od konca jesene postupne lacnejú, u nás nie.

Vo februári boli na Slovensku piate najdrahšie v eurozóne. Oproti jej priemeru boli ich sadzby vyššie o 0,7 percentného bodu.

Dôvodom sú stúpajúce úroky, ktoré štát platí za pôžičky od investorov.

7. Mám sa báť o peniaze z druhého dôchodkového piliera a čo mám s nimi robiť?

Ficova vláda znížila od januára tohto roku príspevok do druhého piliera na štyri percentá. Bez toho by sa budúci rok zvýšil na trvalých šesť percent.

Keďže vláda potrebuje výrazne ozdraviť verejné financie, riziko, že siahne na druhý pilier, existuje bez ohľadu na to, či nám Brusel stopne plán obnovy alebo nie.

Každé ďalšie zníženie príspevku do druhého piliera by vláde prinieslo asi 200 miliónov eur ročne, čo môže byť veľké lákadlo.

Baláž predpokladá, že pokušenie úplne znárodniť druhý pilier, nielen znížiť nové príspevky doň, určite narastie. V minulosti k tomu pristúpili Poliaci aj Maďari a to boli v lepšej situácii ako my teraz. Na zrušenie druhého piliera by však vládna koalícia potrebovala ústavnú väčšinu, ktorú nemá.

V druhom pilieri si dnes sporí asi 1,8 milióna ľudí, čo je 70 percent pracujúcich. „Pragmatická vláda by ich asi nechcela naštvať, možno však vláda druhý pilier opäť otvorí,“ hovorí Baláž.

Ľudia by sa však nemali spoliehať na štátny dôchodok a na penziu z druhého piliera. Ak im to situácia dovolí, mali by si na dôchodok sporiť sami a podľa možností pravidelne napríklad v treťom pilieri alebo ETF fondoch.