Ako si zabezpečiť bývanie, prácu a peniaze, ak uvažujete o odchode zo Slovenska

Lenka sa definitívne rozhodla odísť zo Slovenska po septembrových parlamentných voľbách. „Keď som videla, s akým veľkým náskokom vyhrala strana Smer, pochopila som, že naše zdravotníctvo a hospodárstvo v blízkej budúcnosti nečakajú zmeny k lepšiemu,“ hovorí 30-ročná Slovenka, ktorá od začiatku apríla býva v rakúskom Grazi. Odtiaľ má blízko k rodine i do Álp.

Pridala sa k zhruba štvrtine milióna Slovákov, ktorí podľa štatistického úradu žijú v zahraničí, no na Slovensku majú naďalej trvalé bydlisko. Už pred voľbami niektorí uvažovali nad odchodom z krajiny, prípadne podnikali prvé kroky. Denníku N v septembri respondenti opisovali, že im prekáža aj celková atmosféra v spoločnosti: rozpoltenosť, homofóbia, zakonšpirovanosť či rusofília. Výsledky volieb mohli ich pocity iba posilniť.

Rozhodovanie Lenke uľahčilo, že nemá deti a pracuje v IT, takže robí z domu. Hoci frustrácia zo smerovania krajiny ju dotlačila do odchodu, nechce za sebou zavrieť dvere úplne. Na Slovensku si nechala trojizbový byt, ktorý chce prenajímať.

Nasledujúci text nemá byť návodom na odchod, prináša však odpovede na päť základných otázok, na ktoré zrejme pri sťahovaní narazíte. Týkajú sa bývania, práce, prístupu k zdravotnej starostlivosti, zapojenia do sociálneho systému či vedenia účtu v banke v Európskej únii.

Viem si preniesť hypotéku zo Slovenska do zahraničia alebo bude lepšie bývať v podnájme? 

Ak máte na Slovensku bývanie na hypotéku, nepočítajte s tým, že ju budete vedieť ďalej splácať a v banke zmeníte zabezpečenie na novú nehnuteľnosť v zahraničí. Slovenské banky zahraničnú nehnuteľnosť ako zábezpeku neakceptujú.

Budete stáť pred otázkou, či si byt na Slovensku nechať a ďalej ho splácať alebo ho predať hneď. Rozhodnutie závisí od toho, či pripúšťate návrat do krajiny a veríte, že hodnota nehnuteľnosti nebude klesať. Ak si myslíte, že je rozumné ponechať si ho, môžete hypotéku splácať ďalej. S prenájmom môže pomôcť za poplatok realitná kancelária. Lenku z úvodu textu stojí takáto správa 30 eur mesačne.

Ak máte na Slovensku dom či byt bez hypotéky a chcete si ho ponechať, za úvahu stojí americká hypotéka. Dom na Slovensku (napríklad aj rodičovský) môže slúžiť ako zabezpečenie, úver v obvyklej výške do 70 percent jeho hodnoty môže prispieť na kúpu bytu v zahraničí. Jeho výška bude závisieť od vášho príjmu a iných dlhov.

Bývanie v podnájme je rýchlejšou alternatívou, ktorá dáva viac voľnosti pre ďalšie rozhodovanie. Náklady na život sa dajú aspoň orientačne pozrieť tu. V EÚ žije v priemere 31 percent ľudí v podnájme, a tento trh preto býva rozvinutejší než na Slovensku. Počítať treba na začiatku s kauciou vo výške niekoľkonásobku mesačného nájomného.

Napríklad Lenka v rakúskom Grazi našla lacnejšie bývanie v podnájme než doma. Prekvapilo ju však, že nemohla pokračovať v platení pripojenej vody, elektriny a kúrenia a musela si vybaviť nové zmluvy a študovať tarify dodávateľov.

Otvoria mi účet v zahraničnej banke?

Banky zvyknú cudzincovi otvoriť účet vtedy, keď jej preukáže svoj vzťah ku krajine. Môže to byť napríklad pracovná zmluva, list vlastníctva či potvrdenie o štúdiu. Hocikomu ho neotvoria, dôvodom je ochrana pred praním špinavých peňazí.

V EÚ majú banky povinnosť poskytovať aj základný bankový produkt a ten nesmú odoprieť žiadateľovi len preto, lebo v krajine nežije. Každý obyvateľ EÚ má právo mať v inej krajine základný bankový účet, ktorý obsahuje internet banking, platobnú kartu, vklady, výbery a platby. K takémuto účtu nie je sporenie ani kontokorent a môže byť v krajine len jeden. Banky ho nezvyknú aktívne ponúkať, hoci v ponuke musí byť, neotvoria ho ani digitálne na diaľku, treba oň požiadať fyzicky na pobočke.

Ak máte v zahraničí prechodný pobyt, môžete používať aj účet v slovenskej banke, najmä ak ide o krajinu EÚ alebo SEPA priestoru. V rámci neho musia mať rovnaké poplatky za zahraničné a domáce eurové platby. Neplatí to však pre platby inou menou ako euro. Pozor na to, že niektoré banky účtujú pre krajiny s inou menou aj poplatky na konverziu, čo by využívanie účtu predražilo. Alternatívou sú cezhraničné digitálne banky ako Revolut či N26, ktoré majú vedenie účtu zadarmo.

Čo potrebujem na to, aby som sa zamestnal/a?

Najjednoduchšou cestou je získať novú pozíciu ešte pred sťahovaním, napríklad v rámci rovnakej firmy na zahraničnej pobočke, prípadne mať našetrené financie aspoň na tri mesiace a najskôr sa do nového mesta presťahovať. Logisticky náročnejšie je hľadať si prácu na diaľku. Na druhej strane, v závislosti od odvetvia alebo firmy sa dnes dajú absolvovať pohovory online, rovnako ako podpis zmluvy. Niektoré spoločnosti majú aj „relocation“ agenta, ktorý vám vie uľahčiť presťahovanie. Pracovné ponuky v európskych krajinách sa dajú nájsť na tomto portáli.

Ešte pred maratónom posielania životopisov sa zíde napríklad overiť si diplom, získať výpis z registra trestov, dať si uznať odbornú kvalifikáciu či skontrolovať uznanie pravosti dokumentov na úradoch cudzej krajiny. Ako postupovať pri osvedčení dokladov vydaných na Slovensku, opisuje ministerstvo zahraničných vecí. Väčšinu základných dokumentov (originál alebo overené kópie) však krajiny v EÚ navzájom akceptujú. Mimo EÚ si treba podmienky skontrolovať na stránkach príslušných úradov.

U potenciálneho zamestnávateľa si treba zistiť, aké dokumenty budete potrebovať. Môžu vyžadovať povolenie na pobyt, bankový účet založený v danej krajine, zmluvu o nájme.

Napríklad v Nemecku musíte najprv absolvovať proces registrácie pobytu, takzvaný Anmeldung. Až na základe tohto úradného povolenia dostanete účet v banke, zmluvu na telefón či internet a svoje daňové číslo, bez ktorého vás nezamestnajú. Preto ak v Nemecku hľadáte prenájom, musíte sa pýtať, či sa na danej adrese môžete zaregistrovať.

Platí však, že ako občan EÚ máte vo všeobecnosti právo pracovať bez pracovného povolenia kdekoľvek v EÚ. V Únii sa pracovné povolenia nikdy nevyžadujú v prípade samostatne zárobkovo činných osôb. V rámci eurozóny by mal zas postačovať účet v slovenskej banke a zamestnávateľ vás nemôže nútiť, aby ste si otvorili nový účet.

V niektorých krajinách je možné získať finančnú podporu na pomoc pri hľadaní práce, napríklad nízko úročené úvery pre nezamestnaných, ktorí začínajú s podnikaním. Existuje tiež inštitút prenesenia dávok v nezamestnanosti do inej krajiny, v ktorej si chcete hľadať zamestnanie.

Pri príchode do krajiny si treba zistiť, či ste povinný sa iba ohlásiť alebo zaregistrovať na príslušnom miestnom úrade do troch mesiacov. Po troch mesiacoch sa v novej krajine už môže požadovať registrácia. V krajinách EÚ však platí, že pri hľadaní práce sa prvých šesť mesiacov nemusíte prihlasovať na pobyt.

Na tejto stránke môžete nájsť európskeho poradcu v oblasti zamestnanosti.

Potrebujem nové zdravotné poistenie v zahraničí?

Zdravotne poistený môžete byť len v jednej krajine. Kde to má byť, závisí od toho, kde pracujete a kde máte trvalé bydlisko.

Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj zdravotné odvody. Zdravotnú poisťovňu vám určí váš zamestnávateľ alebo si ju vyberiete vy.

Ak v zahraničí chcete pracovať dlhšie a zároveň sa do tejto krajiny sťahujete, zmene poisťovne sa nevyhnete. Najprv však musíte uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou v zahraničí.

Ďalšou vašou povinnosťou je odhlásenie sa z poisťovne na Slovensku. Ak to neurobíte, v slovenskej poisťovni vám bude narastať dlh z neodvedeného zdravotného poistenia.

Ak odchádzate do zahraničia na dlhodobý pracovný pobyt (šesť a viac mesiacov), ale trvalé bydlisko máte naďalej na Slovensku, zdravotné odvody na Slovensku platiť nemusíte. Musíte to však slovenskej zdravotnej poisťovni oznámiť (a aj preukázať) do ôsmich dní odo dňa odchodu.

Ak pracujete v inej krajine EÚ a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, musíte požiadať vo svojej zahraničnej poisťovni o formulár S1. Odovzdáte ho slovenskej poisťovni. Tá vám vydá preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Platiť vám ju bude na základe formulára vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí.

Ako funguje starobný dôchodok zo zahraničia?

Ak chcete dostávať dôchodok zo zahraničia, musí mať Slovensko s krajinou, v ktorej ste pracovali, uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Pravidlá EÚ zaisťujú, že príspevky, ktoré ste odvádzali v členských štátoch dokonca pred vstupom do EÚ, budú zohľadnené pri výpočte dôchodku.

Ak Slovensko nemá s krajinou uzavretú zmluvu, môžete si sami uplatniť nárok na dôchodok priamo v druhej krajine. Ak ste pracovali vo viacerých krajinách EÚ, je možné, že ste nadobudli nárok na dôchodok v každej z nich.

O dôchodok budete musieť požiadať úrad dôchodkového zabezpečenia v krajine vášho pobytu alebo v krajine, v ktorej ste naposledy pracovali.

Každá krajina má iné pravidlá. V krajine, v ktorej v súčasnosti žijete (alebo ste naposledy pracovali), môžete dostávať dôchodok len po dosiahnutí dôchodkového veku platného v tejto krajine.

Aby ste mali nárok na starobný dôchodok na Slovensku, museli ste si platiť 15 rokov dôchodkové poistenie a zároveň musíte mať dôchodkový vek.

Ak ste si napríklad 25 rokov platili na dôchodok v Taliansku a na Slovensku ste odrobili len tri roky, tieto tri roky vám talianska dôchodková poisťovňa započíta.

Ak ste pracovali v zahraničí len pár mesiacov, nemáte nárok na penziu. Odrobené mesiace sa vám však aj v takomto prípade do dôchodku počítajú k ostatným obdobiam. Započítava vám ich štát, ktorý vám priznáva dôchodok.

Ak ste získali nárok na dôchodok aj v iných krajinách, príslušné časti vášho dôchodku vám tieto krajiny začnú vyplácať až po dosiahnutí dôchodkového veku platného v týchto krajinách.

Dôležité je, aby ste si odkladali doklady potvrdzujúce, že ste v zahraničí skutočne pracovali, ide hlavne o číslo sociálneho poistenia a pracovnú zmluvu.

Vo svojom elektronickom účte v Sociálnej poisťovni v časti Príprava na dôchodok nájdete, aké obdobia na dôchodok vám poisťovňa neeviduje a nebudú sa vám počítať do odpracovaných rokov.

Každý štát, ktorý vám priznal starobný dôchodok, ho začne vyplácať na váš osobný účet v krajine EÚ. Ak žijete mimo EÚ, je pravdepodobné, že si budete musieť otvoriť osobný účet v krajine EÚ, ktorá vám vypláca starobný dôchodok.

„Slovákom žijúcim v zahraničí“ je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR a je štátnym občanom SR, alebo nie je štátnym občanom SR, ale uchováva si národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.