- Vláda zasadne pri Trnave na farme rodiny Andreja Babiša, ktorá patrí k najväčším investorom v slovenskom agrosektore.
- Bývalý český premiér má dobré vzťahy s politikmi Smeru, spoločné majú aj to, že zvyknú útočiť na médiá.
- Vedľa farmy je aj polovojenský objekt, ktorý prevádzkoval podporovateľ putinovského Ruska Jozef Hambálek.
- Farmárov najviac trápia meškajúce dotácie zo zdrojov EÚ.
Najbližšie výjazdové rokovanie vlády v stredu tohto týždňa sa uskutoční na poľnohospodárskom družstve. Farmu v Dolnej Krupej pri Trnave vlastní rodina bývalého českého premiéra Andreja Babiša, ktorá patrí medzi najväčších investorov v slovenskom agrosektore.
Babiš má zároveň dlhodobo dobré vzťahy s politikmi Smeru a podobne sa vyjadrujú na adresu médií, ktoré označujú za neobjektívne a ktoré Babiš skupoval popri rozbiehaní svojej politickej kariéry.
Aj preto je zaujímavé, že vláda plánuje práve na Babišovom družstve rokovať nielen o farmárskych témach, ale aj o ovládnutí RTVS.
O zaradení zmien v médiách na túto výjazdovú schôdzu premiér Robert Fico informoval pri pondelkovej návšteve ministerstva kultúry. Vyhlásil pritom, že RTVS je napriek vysokej dôvere verejnosti neobjektívna, a útočil aj na ľudí z kultúry.
Babišova rodina má na Slovensku farmy na vyše 20-tisíc hektároch, ako aj rozsiahle obilné sklady, výrobne krmív a šalianskeho producenta hnojív Duslo.
Babiš má s politikmi Smeru už dlhšie dobré vzťahy a tesne pred nedávnymi slovenskými prezidentskými voľbami podporil koaličného kandidáta Petra Pellegriniho.
„Zvládne to, vyzerá skvele,“ povedal Babiš Pellegrinimu v ich predvolebnej diskusii.

Farme v Dolnej Krupej šéfuje Babišov manažér Emil Macho, ktorý je predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Tá je najväčším farmárskym spolkom v krajine a vláda ju vníma ako hlavného partnera pri rokovaniach o nastavení pravidiel v sektore.
Podľa informácií Denníka E z vnútra agrokomory si vláda od jej vedenia vypýtala viacero tipov na farmy, ktoré by boli vhodné svojimi väčšími zasadačkami aj širšími parkovacími plochami na jej zasadnutie. Následne si vláda vybrala práve farmu v Dolnej Krupej.
Navyše neďaleko Hambálkovho tábora
Zatiaľ nie je jasné, či výber lokality pre rokovanie vlády nejako súvisí s tým, že pár kilometrov odtiaľ je polovojenský výcvikový tábor obdivovateľa Putinovho Ruska Jozefa Hambálka. Toho len nedávno škrtli z protiruských sankčných zoznamov EÚ po apeloch tejto koalície a osobne Roberta Fica. Vláda to oznamovala tak, že obhajuje záujmy Slovákov v cudzine.

Hambálek je šéfom európskej vetvy proputinovského ruského motorkárskeho gangu Noční vlci. Brusel mu v roku 2022 zmrazil majetok za šírenie ruskej propagandy a za to, že členov európskej odnože trénoval vo vlastnom tábore pri obci Dolná Krupá pre boj na Ukrajine.
Jeho nehnuteľnosti pri vjazde do obce pritom sankciami zasiahnuté neboli. Stihol ich totiž prepísať na svojich rodinných príslušníkov a podľa starších zistení Hospodárskych novín neskôr putovali do rúk iných ľudí.
Tábor tvorí viacero budov vo vojenských farbách, ktoré sú obohnané vysokým ostnatým plotom.
Hambálek sa pozná aj s terajším ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Spoznali sa pri jazdení na motorkách.
Aké nebezpečné je meškanie dotácií
Slovenskí farmári sa už koncom novembra dozvedeli, že priame platby zo spoločného rozpočtu EÚ, ktoré sú pre nich s veľkým odstupom najobjemnejšou dotáciou, im tentoraz budú meškať. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) im vtedy sľuboval, že platby dostanú v úvode tohto roka. Doteraz však všetko doplatené nie je.
Takáč už priznal, že dotácie bude posielať až do júna, a farmárom ešte pred mesiacom stále chýbalo 300 miliónov eur. Až vyše polovice ich celkového objemu. Inokedy gro ich objemu majú na účtoch v decembri.
Slovensku dokonca hrozí prepadnutie priamych platieb. Hraničným termínom na ich čerpanie je totiž práve jún. Ak sa to nestihne, farmárom ich môže vyplatiť vláda z národného rozpočtu. To je však pri napnutých verejných financiách otázne.

Už v polovici marca Machova agrokomora požiadala, aby vláda roľníkom kompenzovala ich náklady z iných zdrojov. Farmári si totiž pre meškajúce dotácie museli brať nové úvery, napríklad na zaplatenie hnojív či osív.
V polovici marca komora odhadla sumu potrebných kompenzácií na 10 miliónov eur. Vláda doteraz tieto peniaze sektoru neposkytla.

V agrosektore tiež panujú obavy z novej vlny krachov. Staršie finančné rezervy dochádzajú hlavne menším farmárom. Väčšie farmy by tak z krízy dokonca mohli vyťažiť. Skrachované menšie podniky totiž môžu preberať.
Zodpovední sú všetci
Agrominister Takáč viní za meškanie svojich troch predchodcov z obdobia vlády OĽaNO a úradníckeho kabinetu.
Traja predchádzajúci agroministri – lesník Ján Mičovský, bankár Samuel Vlčan a veterinár Jozef Bíreš – podľa Takáča nastavili farmárom v novom programovom období 2023 až 2027 príliš zložité podmienky.
Takáč, ktorý prevzal úrad koncom októbra, hovorí, že vyplácanie skomplikovala najmä nová povinnosť farmárov predkladať aj presné evidencie všetkých vlastných a prenajatých pozemkov, ktoré obhospodarujú. Pri veľkej tuzemskej rozdrobenosti vlastníckych práv k pozemkom to nie je vôbec jednoduché.
Minister zdôrazňuje, že vyplácanie skomplikovali aj nové ekologické schémy, v ktorých farmár získava časť priamych platieb iba vtedy, ak robí na svojom hospodárstve aj mimoriadne opatrenia na zjemnenie dosahu klimatickej zmeny.
Nové nároky na žiadosti o dotácie Takáč úplne nespochybnil, no uviedol, že jeho predchodcovia išli ešte ďaleko nad rámec požiadaviek Bruselu.
Poskytovanie agrárnych dotácií na Slovensku sa však pod osobitný dohľad EÚ dostalo aj po veľkej korupčnej kauze vlád Smeru – Dobytkár. Platobná agentúra musela upraviť svoje fungovanie tak, aby podvodom zabraňovala efektívnejšie.
Určite jej nepomáha ani to, že Takáč v nej od svojho nástupu vymenoval už tretieho šéfa.
Systém na kontrolu oprávnenosti čerpania dotácií pre štát dlhé roky spravuje IT-firma AxaSoft, ktorú od leta roku 2019 vlastní krachujúca investičná skupina Arca. V uplynulých týždňoch systém často chyboval. Terénni kontrolóri pracujúci na poliach nedokázali do systému zapisovať výsledky previerok, takže bratislavská centrála platobnej agentúry farmárom nemohla posielať dotácie.
IT firma pre Denník E skôr poprela, že by chybovosť systému súvisela s finančnými problémami materskej Arcy. Skôr je to vraj o zložitosti nového systému dotovania.
Takáč pritom zdôrazňuje, že sa podmienky na vyplácanie priamych platieb bude snažiť v ďalších rokovaniach s Európskou komisiou opäť zjednodušiť. Sľúbil, že všetky ďalšie priame platby budú odoslané už do konca decembra.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ivan Haluza






































