Parlament schválil zákon na zrýchlenie strategických investícií. Rizikom je plytvanie

• Skracuje sa príprava najdôležitejších stavieb, výsledkom môže byť aj oslabenie vlastníckych práv a predražené zákazky. 
• Podľa analytikov sú hlavnou príčinou meškania investícií nekvalitne pripravené projekty. 

Štát bude môcť pri príprave a výstavbe strategických investícií postupovať zrýchlene. Poslanci vládnej koalície to schválili v zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.

Zákon prešiel parlamentom v zrýchlenom konaní. V stredu minulý týždeň ho poslanci posunuli do druhého čítania, vo štvrtok o ňom rokovali parlamentné výbory a tento týždeň ho schválili.

Za zmeny hlasovalo 77 poslancov koaličných strán Smer, Hlas a SNS. Proti bola opozičná SaS a hnutie Slovensko. KDH a PS sa zdržali.

„Tento zákon je pre Slovensko naozaj veľmi významný a umožní skrátiť prípravné procesy z osem rokov na štyri,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž po schválení zákona v parlamente.

Zmeny podľa neho zasahujú do viacerých oblastí, z ktorých najvýznamnejšie sú stavebné konania a posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Ak zákon podpíše prezidentka, nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Medzi strategickými investíciami budú vybrané diaľnice a železnice, ale aj iné projekty, o ktorých rozhodne vláda. Podmienkou je, aby boli vo verejnom záujme, neboli v rozpore s územným plánom a so zásadami ochrany prírody.

Zároveň musí ísť o investíciu, ktorá splní aspoň jednu z ďalších podmienok:

• Ide o projekt v hodnote najmenej 50 miliónov eur.
• Má prispieť k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd.
• Ide o stavbu obrannej infraštruktúry alebo stavbu pre bezpečnosť štátu, alebo stavbu zdravotníckych zariadení.
• Priemyselný park s rozlohou nad 30 hektárov.

Podrobnejšie kritériá určí v nariadení vláda. Tá bude napokon strategické projekty aj schvaľovať.

Ten, kto získa osvedčenie o strategickej investícii, bude môcť využívať kratšie lehoty či rýchlejšie rozhodovanie v príprave investícií.

Mimovládky tvrdia, že cenou za to je aj zásah do vlastníckych práv.

Vyvlastňovacie konanie bude veľmi zrýchlené a dotknutý sa proti rozhodnutiu nebude môcť odvolať, kritizovala dávnejšie právnička Ivana Figuli, spolupracujúca s Via Iuris.

Zákonu vyčíta aj to, že štát bude môcť vstupovať na cudzie pozemky a robiť tam napríklad archeologický prieskum alebo iné prípravné práce. Stačí, ak to majiteľom pozemkov oznámi aspoň 15 dní dopredu.

Podobné ustanovenie má Slovensko už dnes v zákone o významných investíciách. To sú také, ktoré majú osvedčenie od vlády na zrýchlené konania preto, lebo vytvárajú najmenej 50 pracovných miest alebo sú drahšie ako 30 miliónov eur. Takéto osvedčenie mal napríklad strategický park pre Jaguar.

Ako sa zmenia analýzy

Vláda sa bude môcť podľa nového zákona aj rozhodnúť, že niektorý z projektov nebude hodnotiť Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ale iný analytický tím.

Ten môže byť teoreticky podriadený tomu istému ministrovi, ktorý investíciu presadzuje. Podmienky, za ktorých bude môcť takto projekt vyčleniť, ešte vláda určí nariadením.

ÚHP dnes zo zákona hodnotí štúdie veľkých projektov. Výsledkom práce jeho analytikov bývajú výrazné úspory alebo upozornenie, že miestny problém sa dá vyriešiť lepšie a ešte aj lacnejšie, než štát plánuje.

To je dôležité aj preto, že ak štát niekde plytvá, v ďalších regiónoch môžu ľudia čakať dlhšie na potrebné investície.

Prečo investície meškajú

ÚHP aj Úrad pre verejné obstarávanie už dávnejšie upozorňovali, že za meškaním dôležitých stavieb je hlavne ich slabá príprava.

„Rýchlosť verejného obstarávania neovplyvňuje len samotný proces, a teda zákon o verejnom obstarávaní, ale predovšetkým kvalita prípravy, včasnosť plánovania a odborné kapacity verejného obstarávateľa,“ povedal hovorca ÚVO Jozef Gabík.

„Aj keby Slovensku teraz spadla miliarda eur na diaľnice alebo železnice, tak by sme mali problém ju vyčerpať,“ hovoril už pred viac než rokom šéf ÚHP Martin Haluš. „Nemáme pripravené projekty. To platí aj vo všetkých ostatných oblastiach, nielen v doprave.“ Pripomeňme, že hodnotenie ÚHP trvá zo zákona 30 dní.

Zmeniť sa majú aj pomery na Úrade pre verejné obstarávanie. Parlament bude hlasovať aj o novele zákona o verejnom obstarávaní od ministerstva investícií. Navrhuje sa v nej napríklad, aby námietku proti neférovým podmienkam tendra mohli podať firmy len do 10 dní od ich zverejnenia. Dnes majú na preštudovanie kritérií a vypracovanie námietky niekoľko týždňov.

ÚVO má v procese verejného obstarávania kľúčovú úlohu, pretože rozhoduje v sporoch o súťažiach. Ak sa napríklad podnikateľ cíti neprávom vylúčený z niektorej súťaže, môže na ÚVO podávať námietky alebo následné odvolania.

Preto je dôležité, aby bol tento úrad vrátane jeho personálneho obsadenia nezávislý, a to aj od vlády.

Ak súťaž nie je spravodlivá a s riadnou konkurenciou, štát môže práce či stavby zbytočne preplácať.

Na čele ÚVO dnes stojí Peter Kubovič, ktorý vzišiel z verejného konkurzu, na ktorý dohliadali aj mimovládky. Kubovič má dvoch podpredsedov, oboch menuje vláda na jeho návrh.

Po novom by mal mať tento úrad podľa Rážovho zákona o strategických investíciách naďalej dvoch podpredsedov, ale jeden z nich by sa premenoval na podpredsedu pre strategické investície a spadal by pod jeho nový „útvar dohľadu pre strategickú agendu“.

Tohto podpredsedu už nebude nominovať predseda ÚVO. Menovať a odvolávať ho bude vláda na návrh vedúceho úradu vlády. Tým je dnes Juraj Gedra.

Čo sa za pochodu menilo

Rážov zákon o strategických investíciách sa menil ešte aj priamo v parlamente.

Pôvodne ministerstvo dopravy navrhovalo limit pre strategické investície 100 miliónov eur. Nápad s polovičným limitom prišiel od koaličných poslancov v parlamentnom výbore pre hospodárstvo. Takto by sa na strategickú investíciu mohli kvalifikovať napríklad aj niektoré projekty Slovenskej správy ciest, ktorá má na starosti cesty prvej triedy.

Cez parlamentné zmeny zároveň pribudla možnosť, aby vláda za strategické označila aj priemyselné parky s rozlohou nad 30 hektárov, keďže nemusia dosiahnuť 50-miliónovú hodnotu. Žiadať o štatút strategickej investície budú môcť oproti pôvodnému návrhu nielen čisto štátni alebo komunálni investori, ale aj takí, v ktorých má verejný sektor aspoň polovičný podiel.

Pribudla aj možnosť, aby sa na strategickú investíciu kvalifikovali aj subjekty „verejno-súkromného partnerstva“. Ide o takzvané PPP projekty, ktoré si štát objednáva a neskôr ich postupne spláca. Takýmto postupom sa na Slovensku stavala vo väčšom napríklad rýchlostná cesta od Nitry do Tekovských Nemiec a obchvat Banskej Bystrice.

Väčšími zmenami prešiel Rážov zákon ešte v rámci pripomienkového konania. V jeho pôvodnej verzii sa napríklad objavila aj možnosť, že sa hodnotenia ÚHP úplne škrtnú, hoci Ráž už vtedy hovoril, že cieľom je vytvoriť možnosť nahradenia ich analýz hodnotením iného tímu.

Ráž ustúpil aj v tom, že zúžil definíciu, čo všetko bude môcť vláda označiť za strategickú investíciu. Zo zákona vypadli aj ustanovenia, ktoré mali oslabiť kompetencie samosprávy v oblasti územného plánovania.