Ekonomický newsfilter: Ficova predstava o ekonomickom rozvoji je z minulého storočia

V J&T BANKE zodpovedne spravujeme majetok rodín už tri desaťročia. V investovaní si budeme rozumieť.

Dobrý deň,

včera sme vládu v Ekonomickom newsfiltri upozornili na to, že treba zvyšovať finančnú gramotnosť, aby ľudia neboli náchylní veriť rôznym podvodníkom.

V ten istý deň však premiér Robert Fico ukázal, že mu negramotní voliči vyhovujú.

V rámci prejavu o podpore hospodárskeho rastu bez zábran rozprával o tom, že im chce siahnuť nielen na dôchodkové úspory, ale aj na bankové vklady.

„Potom je to otázka, ako využiť vklady ľudí, ktoré majú dnes v bankách, a ako využiť zdroje v dôchodkovom sporení, pretože to sú peniaze, ktoré zväčša končia v Spojených štátoch amerických, ale my ich potrebujeme tu doma.“

Fico vo svojej politickej kariére opakovane démonizoval a ničil druhý pilier a s ním aj budúce dôchodky. Teraz hrozí to isté.

Ďalšia možnosť „mobilizácie zdrojov“ – lepšie využiť peniaze z plánu obnovy – je podobne absurdná. Včera sa ukázalo, že je vinou Ficovej vlády aj po štvrtom vysvetľujúcom liste zablokovaný a ohrozený.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1300 slov, na prečítanie potrebujete 5 a pol minúty. Pripravil Ján Kováč.

1. Pár poznámok k Ficovej hospodárskej politike

Premiér včera rozprával o tom, ako Slovensko zaostáva v životnej úrovni za priemerom EÚ a ako to chce napraviť.

Cieľ je správny, ale riešenia, o ktorých hovorí, by fungovali možno tak pred 20 alebo 100 rokmi.

Ficova vízia o hospodárskej politike, ktorú včera prezentoval po „kontrolnom dni“ na ministerstve investícií, si zaslúži aspoň krátky komentár:

Čo nesedí na Ficovej vízii:

Naozaj je zaostávanie výsledkom práce Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora? Nie. Slovensko je vyše dekády krajinou s pomalým hospodárskym rastom. Výrazne lepšie to bolo naposledy za prvej Ficovej vlády, ale aj tá sa iba viezla na reformách vlády Mikuláša Dzurindu a na vstupe do EÚ. Keď dáme bokom pandemické výkyvy, roky 2022 a 2023 neboli oveľa lepšie, ale ani horšie ako obdobie druhej a tretej Ficovej vlády.

Vlády OĽaNO navyše minuli na okamžitú podporu životnej úrovne viac štátnych peňazí ako ktokoľvek pred nimi. Ak sa im dá niečo vyčítať, tak skôr to, že to s rozdávaním počas pandémie a energetickej krízy prehnali.

Naozaj treba mobilizovať európske, domáce aj súkromné zdroje, aby sme rástli rýchlejšie? Určite áno, ale dôležité je aj to, na čo sa tieto zdroje použijú. Na Slovensku sa aj vinou Ficových vlád rozpadajú železnice a cesty, ktoré treba opraviť, a je toho oveľa viac.

Ficov alarmistický tón nepriniesol v minulosti nič dobré. Keď išli urýchľovať investície, niekedy ich spomalili, inokedy narobili veľké chyby. (Napríklad postavili obchvat Bratislavy bez napojenia na D1.) Treba urýchliť čerpanie plánu obnovy, o čom Fico tiež hovoril, ale jeho vláda najväčšie problémy nevyriešila a nové vytvorila. (Detaily rozoberieme v ďalšom bode tohto newsfiltra.)

Treba zobrať ľuďom peniaze z druhého piliera a z bánk? Určite nie. Pre vládu by to malo význam možno vtedy, keby ich chcela ukradnúť, a to sa neodváži. Ak si chce požičať napríklad na výstavbu diaľnic, nepotrebuje na to penzijné fondy, lebo štát si požičiava stále relatívne lacno prostredníctvom dlhopisov.

Ficove reči o tom, že chce využiť aj peniaze ľudí z bankových účtov, sú také nebezpečné, že môžeme dúfať, že si ich iba dobre nepremyslel. Proti siahaniu na súkromné zdroje sa ihneď postavili opozičné KDH aj PS.

Je zlé, keď peniaze z dôchodkov idú do Spojených štátov? Nie, je to správne. Americký akciový trh, do ktorého smeruje veľká časť penzijných úspor, prináša sporiteľom vysoké výnosy. Keby Fico opakovane neničil druhý pilier, mohla z toho ťažiť veľká časť slovenských seniorov. Akciové trhy, a nielen tie americké, prinesú sporiteľom vyššie výnosy ako Fico.

Napríklad aj v prvom kvartáli roka 2024 zaznamenali tri veľké technologické firmy prudký rast čistých ziskov aj tržieb. Microsoftu sa zvýšil profit medziročne o pätinu na takmer 22 miliárd dolárov, Mete (Facebook a Instagram) sa zdvojnásobil na 12,4 miliardy a Alphabetu (Google) narástol o 57 percent na takmer 24 miliárd.

O čom by sa malo hovoriť viac: Ficova predstava o ekonomickom raste zahŕňa veľké množstvo dotácií, betónu a železa. To treba tiež, ale nie je to najpodstatnejšie. V tejto vývojovej fáze, keď máme nedostatok pracovnej sily, potrebujeme investovať do vzdelania, zvyšovania produktivity a inovácií.

Aby človek pochopil, že v tom máme problém, nemusí študovať rebríčky PISA, stačí, keď trochu sleduje, čo a ako sa slovenské deti učia v školách.

Úspešné krajiny regiónu, ako je Estónsko, nezbohatli na tom, že viac betónovali.

2. Vláda opäť nevyriešila eurofondy. Čo je každému jasné, má dokazovať audit

Fico hovorí, že chce mobilizovať zdroje na ekonomický rozvoj, ale zatiaľ ich skôr ničí. Peniaze z plánu obnovy zostanú s najväčšou pravdepodobnosťou zablokované aj po zaslaní štvrtého listu, v ktorom sa slovenská vláda snaží obhájiť svoje kontroverzné kroky pred Európskou komisiou.

Eurokomisárka Věra Jourová počas včerajšej návštevy Slovenska povedala, že posledný list nebude stačiť na to, aby bola Komisia spokojná. „Predpokladám, že si budeme písať aj naďalej,“ povedala na tlačovej besede. Hlavným problémom zrejme zostáva obava, že sa po zrušení špeciálnej prokuratúry budú rozkrádať európske peniaze. Jourová vyhlásila, že Komisia nechce zobrať Slovensku financie, no naša vláda musí ukázať garancie, že sa dotácie z plánu obnovy nebudú zneužívať.

Čo vláda nevysvetlila: Jourová vymenovala príklady otázok Komisie: kto bude doťahovať spisy, ktoré mala na stole špeciálna prokuratúra, či sa nestratí špecializácia a profesionálna erudícia prokurátorov, či je niekde zabudovaná garancia, že nebude možné prokurátorov a spisy len tak bez dôvodu presúvať z miesta na miesto. „Naďalej si musíme vyjasňovať tento typ záruk, ktoré chce Komisia vidieť v slovenskom právnom poriadku,“ povedala. Garancie žiada priamo v zákone.

Čo bude nasledovať: 

• Keď príde ďalšia nespokojná odpoveď z Bruselu, slovenská vláda vytiahne novú kartu: pokúsi sa otočiť hru tak, že nebudeme my obhajovať, že sa u nás nezačne kradnúť, ale nech Brusel dokáže opak! Túto stratégiu včera naznačila Alena Sabelová, štátna tajomníčka vicepremiéra Petra Kmeca, ktorý je za plán obnovy zodpovedný.
• Sabelová tvrdí, že otázky na právny štát nebudú ohrozovať štvrtú platbu. „Zastavenie štvrtej platby nemôže byť postavené na dojmoch Komisie. (…) . Buď máme preukázateľné dôkazy, alebo sme v dojmológii. A toto je príliš vážna vec, aby sme uvažovali v rovine, že Komisia je nespokojná. Na to by musel byť audit a v tomto štádiu ešte nie sme,“ povedala.
• Vyzerá to tak, že ďalšie dve výhrady eurokomisie, ktoré sa týkali udržateľnosti verejných financií, vláda vyriešila, hoci veľmi kreatívne: napríklad dieru v dôchodkovom systéme, vytvorenú 13. dôchodkami, majú riešiť obmedzenia v predčasných dôchodkoch. Straty sa vykryjú až po 50 rokoch, teda keď už väčšina dnešného parlamentu nebude nažive.
• Celý zvyšok plánu obnovy je však aj po nekonečných rokovaniach a listoch stále zablokovaný a ohrozený a Sabelová povedala, že rovnaké riziká sa týkajú klasických eurofondov, ktorých čerpanie sa práve v týchto mesiacoch rozbieha.

Podobnejšie: Eurokomisárka Jourová v Bratislave: Budeme si písať aj naďalej. Ani my si neželáme, aby Slovensko prišlo o miliardy (Veronika Folentová a Marianna Onuferová)

3. Proxenta vyzerá menej rizikovo, ale nie vďaka lepšiemu biznisu

Zadlžená investičná skupina Proxenta sa stala aspoň na pohľad menej rizikovou firmou. V stredu ukázala výsledky za minulý rok, podľa ktorých majú jej firmy dohromady plusové vlastné imanie. Z predchádzajúcich výsledkov za rok 2022 to vyzeralo oveľa horšie – osem kľúčových firiem skupiny vykazovalo záporné vlastné imanie, čo znamená zvýšené riziko bankrotu.

Mohlo by to upokojiť investorov, ktorí Proxente požičali peniaze prostredníctvom dlhopisov. Problém je, že toto zlepšenie nie je výsledkom vyšších ziskov, ale účtovných operácií v rámci skupiny.

Ako si Proxenta zlepšila obraz 

• Proxenta vlani kapitalizovala svoje pohľadávky voči dcérskej firme Proxcor, ktorá na Kube vyrába cukrovinky. Inými slovami, pohľadávka skupiny sa zmenila na akcionársky podiel, čo malo za následok aj zvýšenie vlastného imania.
• Skupina navyše ponúka svojim investorom, aby vymenili dlhopisy za jej akcie, čiže by už neboli veriteľmi, ale spoluvlastníkmi. Pre investorov to však znamená vyššie riziko, lebo po prípadnom páde niektorého projektu Proxenty by nedostali výnos z jeho konkurzného rozpredaja. Nákup akcií takto vlani v Proxente dokonca prevýšil predaj dlhopisov. Kubánske podniky, ktorých akcie Proxenta ponúka, navyše nesú vyššie podnikateľské riziká.

Čo ešte sľubuje Proxenta investorom:

• Skupina očakáva v tomto roku nárast prevádzkových príjmov. 33 miliónov eur má prísť z predaja bytového projektu Kesselbauer v bratislavskom Starom Meste pri prezidentskej záhrade.
• Milióny eur by mali prísť aj z Kuby, hoci nepôjde o profit z potravinárskej výroby, ale z kurzových ziskov.
• Galantský výrobca proteínových a cereálnych tyčiniek Healthy Food Supplements zvýšil tržby z 2,2 na 5,1 milióna a dosiahol mierny zisk.
• Keby potrebovala na krytie záväzkov rýchly kapitál, jej realitné projekty majú trhovú hodnotu zhruba 89 miliónov eur, kým dlhové zaťaženie dosahuje 51 miliónov. Dôveryhodnosť potvrdzujú aj banky, ktoré jej schválili nové úvery vo výške 37 miliónov eur.

Proxenta sa označuje za tretiu najväčšiu domácu investičnú skupinu za Pentou a J&T. Na tejto pozícii nahradila Arcu, ktorá skrachovala pred štyrmi rokmi. V porovnaní s Arcou pôsobí Proxenta menej rizikovo vďaka dlhšej splatnosti dlhopisov.

Investorom však za ne platila výnos až na úrovni 8,5 percenta, čo bolo o dva percentné body viac ako väčšie skupiny.

To zase ukazuje zvýšené riziko. Snaha o zníženie závislosti od dlhopisov naznačuje, že si Proxenta svoju rizikovosť uvedomuje. Či sa akcionári a veritelia dočkajú aj trvalej stabilizácie dlhu a vysokých ziskov, sa dozvieme o pár mesiacov.

Podrobnejšie: Proxenta sa už snaží investorom meniť dlhopisy za akcie jej ešte iba rozbiehaných kubánskych biznisov (Ivan Haluza)

Ďalšie texty za vaše predplatné:

TikTok je ako cigarety. Po Američanoch ho chce vyhnať aj EÚ. Poslednou kvapkou je nová „lite“ aplikácia – Pavol Štrba o tom, že Európska komisia začala proti čínskej aplikácii konanie, ktorého výsledkom môžu byť pokuty a v krajnom prípade aj odchod z európskeho trhu.

Milióny z eurofondov na nové projekty dlhodobo nezamestnaným nepomôžu – Zuzana Kollárová o tom, aké úspešné sú programy úradov práce, ktoré ľuďom pomáhajú nájsť si zamestnanie

Obezita sa rozširuje spolu so západným štýlom stravovania, najnovšie aj v Ázii a v Polynézii, hovorí odborníčka z SAV – rozhovor Daniely Krajanovej s Adelou Penesovou aj o tom, ako by mala vláda zdaniť spotrebu nezdravých potravín

Graf dňa: Zníženie úrokov v USA sa vzďaľuje, hoci ekonomika sa prudko spomalila – Radoslav Tomek o nových obavách z inflácie