EkonomikaKřetínský definitívne vstupuje do oceliarstva a spolu s Tkáčom opäť výborne zarobili v energetike

Komentáre
Daniel Křetínský a Patrik Tkáč Foto - EPH a Facebook Patrika Tkáča
Daniel Křetínský a Patrik Tkáč Foto – EPH a Facebook Patrika Tkáča

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

  • Český miliardár Daniel Křetínský vstupuje do oceliarskej divízie nemeckej firmy Thyssenkrupp.
  • Jeho Energetický průmyslový holding, ktorý vlastní aj so slovenským podnikateľom Patrikom Tkáčom, vlani zarobil o miliardu eur viac ako v roku 2022.
  • Prispela k tomu aj účtovná operácia, ktorou sa precenila opcia na druhý podiel v Slovenských elektrárňach, ktorý EPH čoskoro preberie.  
  • Naopak, kedysi najziskovejšej slovenskej firme Eustream sa vlani nedarilo.

Nemecká skupina ThyssenKrupp predá 20-percentný podiel vo svojom oceliarskom podniku investičnej skupine českého miliardára Daniela Křetínskeho. O obchode sa začalo hovoriť už v septembri minulého roka, no definitívne sa uzavrel až teraz.

Firmy rokujú aj o predaji ďalších 30 percent, takže na konci by mali mať v spoločnom podniku polovičné podiely. Hodnotu transakcie ani jedna strana nezverejnila, ale podľa maklérskej spoločnosti Baader, ktorú cituje agentúra Reuters, by mohol Thyssenkrupp získať až 400 miliónov eur. Jeho oceliarska divízia je najväčším výrobcom ocele v Nemecku.

Pre Slovensko je to dôležité vzhľadom na obrovský vplyv Křetínského v energetike. Spolu s Patrikom Tkáčom z finančnej skupiny J&T vlastnia cez Energetický průmyslový holding (EPH) podiely v Slovenských elektrárňach či spoločnosti Eustream. Holdingu sa vlani darilo, čistý zisk navýšil o miliardu eur, o čo sa z veľkej časti postarala práve slovenská energetika.

Prečo je kúpa Thyssenkrupp významná

Daniel Křetínský novou akvizíciou pokračuje vo svojej stratégii, ktorá je postavená na investíciách do problémových odvetví. V čase, keď boli nízke ceny elektriny a veľké koncerny sa zbavovali uhoľných a plynových elektrární, Křetínský ich postupne skupoval. Aj „špinavšie“ zdroje sa však počas energetickej krízy ukázali ako potrebné a EÚ namiesto plánovaného zatvárania ich životnosť predlžovala. Vďaka tomu dosiahol podnikateľ vysoké zisky z predaja elektriny, ktorá bola najmä v posledných rokoch mimoriadne drahá.

Tento model môže teraz uplatniť aj v oceliarstve. Fabrika Thyssenkruppu je síce najväčším výrobcom ocele v Nemecku, no pred dvoma týždňami oznámila rušenie pracovných miest a zníženie kapacity vo svojich hutách v Duisburgu. Dopyt totiž slabne a na trh sa dostáva lacnejšia oceľ z Ázie. K problémom prispievajú aj vysoké ceny energií a klimatická politika EÚ.

Křetínský označil kúpu podielu v Thyssenkruppe za dôležitý príspevok k dekarbonizácii oceliarskeho priemyslu a dodal, že „celý európsky oceliarsky sektor prejde podobnou transformáciou ako energetický sektor“, píše Reuters. Nemecká oceliareň si dala záväzok prejsť do roku 2045 na klimaticky neutrálnu výrobu, a to s pomocou niekoľkomiliardových vládnych dotácií.

Thyssenkrupp si od predaja sľubuje prístup k lacnejšej elektrine, čím získa významnú konkurenčnú výhodu, pretože výroba ocele je energeticky veľmi náročná. Křetínskeho EPH ju môže výhodne poskytnúť, keďže patrí medzi najväčšie energetické skupiny v Európe. V krajine plánuje aj výstavbu čistejších solárnych a veterných elektrární. EPH sľubuje, že do roku 2025 bude takmer bez uhoľných aktív a najneskôr do roku 2030 sa uhlia zbaví úplne.

Oceliarska divízia Thyssenkrupp dosahuje ročné tržby okolo 13 miliárd eur, čo tvorí približne tretinu tržieb celého koncernu. Zároveň je to zhruba tretina celkových tržieb samotného EPH, ktorý má elektrárne a teplárne od Británie až po východnú Európu.

Nemecké oceliarne preberá Křetínský prostredníctvom firmy EP Corporate Group (EPCG), v ktorej má väčšinový podiel. Zvyšných skoro 11 percent vlastní skupina manažérov EPH.

Rekordný zisk vďaka Slovenským elektrárňam

Křetínskemu sa naďalej výborne darí aj v energetike. Skupina EPH, v ktorej má spolu s manažérmi 56-percentný podiel, mala síce vlani nižšie tržby aj prevádzkový zisk ako v roku 2022, no ten bol poznačený extrémnymi cenami elektriny a plynu. Podstatné preto je, že oproti roku 2021 sa firme darilo oveľa lepšie.

Zaujímavé je aj to, že napriek nižšiemu prevádzkovému výsledku vlani čistý zisk EPH poskočil o takmer miliardu eur.

O vysoký zisk sa postarala účtovná operácia, ktorá súvisí s nárastom hodnoty Slovenských elektrární. Môže byť za tým dokončenie tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a celkovo lepšie ekonomické vyhliadky. Hovorca EPH Daniel Častvaj pre české Hospodárske noviny vysvetlil, že za štvrtinovým nárastom zisku je precenenie opcie na druhú časť podielu v elektrárňach, ktorú o pár rokov získa EPH.

Túto druhú časť naďalej oficiálne vlastní talianska skupina Enel, ktorá Slovenské elektrárne predala EPH pred zhruba 10 rokmi. Vtedy sa však dohodli, že prevod podniku bude postupný. Najskôr EPH prevzal prvý, 33-percentný podiel. Druhý, rovnako veľký balík mal nadobudnúť po dokončení dvoch rozostavaných blokov Mochoviec. Štvrtý blok je naďalej vo výstavbe, takže zvyšný podiel v elektrárňach, na ktorý sa vzťahuje spomínaná opcia, naďalej vlastní Enel. Poslednú tretinu v Slovenských elektrárňach vlastní štát.

Eustream prvýkrát v strate

Tkáč s Křetínskym majú 49-percentný podiel aj v ďalšej dôležitej slovenskej firme a tou je prepravca plynu Eustream. Väčšinový podiel vlastní štát, ktorý roky na tranzite plynu zarábal cez dividendy. Posledný účtovný rok, ktorý sa Eustreamu začína v auguste, však ukázal prvú stratu v histórii firmy.

„V súvislosti s prebiehajúcim vojenským konfliktom na Ukrajine došlo v hospodárskom roku k zníženiu tokov zemného plynu cez prepravnú sieť spoločnosti a zároveň k významnej volatilite cien energií na trhoch, ktoré mali negatívny vplyv na finančnú výkonnosť spoločnosti,“ uvádza Eustream vo výročnej správe.

EPH vo svojej účtovnej závierke zase spomína, že Eustream prepravil iba 16 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo bolo medziročne o 39 percent menej. Pred krízou prepravoval až 60 miliárd. Prevádzkový zisk klesol na 139 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles o 57 percent.

Negatívnou správou pre firmu je, že koncom tohto roka sa preprava plynu cez Ukrajinu úplne preruší, pretože vyprší zmluva medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Ani jedna strana nepredpokladá jej predĺženie.

Naopak, pozitívom môže byť slovensko-poľské prepojenie, ktoré bolo dokončené v roku 2022 a dokáže zabezpečiť toky plynu z rôznych smerov vrátane LNG z Poľska.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk