Sedem inovácií, ktoré chce Vallov špeciálny klimatický tím za šesť rokov presadiť v Bratislave

Ak by vyšli všetky opatrenia zo stratégie, ktorú pred niekoľkými dňami schválilo bratislavské zastupiteľstvo, citeľne by sa zlepšil najmä komfort ľudí, ktorí ako primárny dopravný prostriedok na pohyb po meste nepoužívajú auto.

Magistrát začína s premenou hlavného mesta tak, aby lepšie zvládalo extrémy spôsobené klimatickou krízou a samo produkovalo menej emisií skleníkových plynov. „Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to súčasnosť, ktorú žijeme v hlavnom meste,“ odôvodňuje nutnosť zmien primátor Matúš Vallo.

Príkladom sú mimoriadne intenzívne prehánky a búrky, ktoré Bratislavu čakajú zrejme aj tento rok. Vlani stačil jeden takýto lejak na to, aby sa život v celom meste spomalil, niekde úplne zasekol. Autá stáli v kolónach.

„Mestá sú v takýchto prípadoch prvá zásahová jednotka, na ktorú sa obyvatelia obracajú,“ podotýka Adam Freed z poradenskej skupiny Bloomberg Associates, ktorá bratislavskému magistrátu asistovala pri vypracovaní akčného plánu pre udržateľnú energetiku a klímu.

Zavádzanie opatrení má na magistráte na starosti nový špecializovaný útvar – klimatická kancelária s tromi zamestnancami.

Prečo je to dôležité: Dobrým príkladom je práve doprava v meste. Počet áut v Bratislave sa za dvadsať rokov zdvojnásobil a podľa odhadov bude ešte niekoľko rokov rásť. Iba samotné preusporiadanie ulíc nezabráni tomu, aby sa to prejavilo v čoraz väčších zápchach. To by sa museli búrať domy alebo rušiť chodníky, čo nepripadá do úvahy.

Opatrenia z akčného plánu majú zabezpečiť aspoň to, že trčanie v zápche bude kratšie, ak sa ľudia rozhodnú cestovať inak než autom.

Zmeny sa však nedotknú len mobility; najviac opatrení sa týka výroby tepla a energií, ktoré spotrebujú mesto, firmy a obyvatelia. Výsledkom navrhovaných opatrení má byť aj pokles tvorby emisií skleníkových plynov do roku 2030 o tretinu v porovnaní s dneškom.

V tomto texte vyberáme sedem inovácií z akčného plánu, s opisom toho, ako má pomôcť bežným ľuďom a mestu, ale aj s rizikami, ktoré sú s ich zavedením spojené.

1. Zníženie účtov za teplo

Opatrenia v tejto skupine sa dotknú najmä mestských podnikov a budov. Bratislava už odštartovala vybudovanie nového kotla na likvidáciu odpadu v mestskej spaľovni. Postupne chce zvyšovať aj množstvo tepla, ktoré sa odtiaľ bude dodávať do centrálneho zásobovania teplom. Vďaka tomu by mohla najväčšia mestská tepláreň Bratislavská teplárenská znížiť aj využívanie plynu.

Rizikom opatrenia je, že tepláreň je v rukách štátneho MH Teplárenského holdingu a magistrát mu nemôže prikázať, ako má teplo vyrábať a odkiaľ ho má nakupovať. Podnik má navyše podpísanú zmluvu o odbere časti tepla z paroplynovej elektrárne PPC Energy, ktorú vlastní francúzska skupina Veolia. Platná je do roku 2031.

„Máme napočítaný potenciál využitia zvyškového tepla, ktorý by mohol pokryť až 35 percent výroby tepla, ale potrebujeme na to urobiť ešte samostatnú štúdiu,“ hovorí Marián Zachar z Klimatickej kancelárie Bratislavy.

Oveľa jednoduchšie pre mesto bude dosiahnuť energetické úspory vo svojich budovách. Náklady na komplexné rekonštrukcie síce ešte nemá presne vyčíslené, no skúsenosti ukazujú, že veľká časť sa dá splatiť z budúcich úspor. Mesto takto plánuje na energiách ušetriť ročne až 35 percent energií.

Bratislava chce dať návody, ako znížiť náklady na energie, aj obyvateľom. Obsahovať by mohli napríklad to, ako získať štátnu dotáciu na výmenu starého neefektívneho kotla. Na rozšírenie tepelných čerpadiel by zase mohli vzniknúť jednotné pravidlá inštalácie vonkajších jednotiek tak, aby boli v súlade s požiadavkami pamiatkarov.

2. Zrýchlenie cestovania po meste

Prístup mesta v oblasti mobility by sa dal stručne zhrnúť takto: neobmedzovať automobilovú dopravu, aby sa zabránilo odporu motoristov, aký bolo vidno v prípade cyklopruhov na Vajanského nábreží. No ani ju špeciálne nerozvíjať.

Keď pôjde o veľké zmeny, týkať sa budú najmä MHD, pešej a cyklodopravy. V prípade áut sa vylepšenia sústredia na to, aby bolo ľahšie odstaviť ich na záchytných parkoviskách.

Pribúdajúci počet áut na cestách sa nakoniec aj tak postará o väčšie zápchy. „Keď sa ľudia sťažujú na zápchy v Bratislave, tak je to ešte nič v porovnaní s tým, ako vyzerajú zápchy v iných mestách,“ vysvetľuje námestník primátora Jakub Mrva zodpovedný za životné prostredie a klimatickú zmenu. „Dostávame sa teda do stavu, že pohodlnejšie, rýchlejšie a asi aj lacnejšie je cestovať mestskou hromadnou dopravou.“

Akčný plán počíta s vybudovaním alebo so zrekonštruovaním desiatich kilometrov električkových tratí a dopravné prostriedky MHD majú dostať na cestách ešte väčšiu prednosť, než je to teraz.

Väčšiu úlohu než v minulosti by mala zohrávať aj železničná doprava. Tu to však nepôjde bez spolupráce so štátnymi železnicami. Od nich v prvom rade závisí, ako rýchlo sa pohne napríklad dlhoočakávaná rekonštrukcia hlavnej železničnej stanice.

Lokalitou, v ktorej by vlaky mohli obsluhovať oveľa väčší počet cestujúcich ako dnes, je Železná studnička, pri ktorej má vyrásť nový campus spoločnosti Eset.

Dva nové terminály integrovanej dopravy by mali vzniknúť v novej štvrti Bory a vo Vrakuni na hranici s Ružinovom.

3. Stovky nových nabíjačiek pre elektromobily

Vodiči elektromobilov sú jedinou skupinou motoristov, ktorých čakajú významnejšie pozitívne zmeny. Magistrát chce, aby pre nich bolo jednoduchšie zaparkovať vďaka vybudovaniu 400 nových verejných nabíjacích staníc. Na financovanie tohto opatrenia majú ísť prostriedky z plánu obnovy – ak ho Európska komisia Slovensku nestopne pre obavy o dodržiavanie pravidiel právneho štátu.

Kde presne nabíjačky pribudnú, ukáže až aktualizovaný dopravný model, ktorý by mal odpovedať aj na viacero ďalších nejasností. Napríklad, kde by mali po novom vzniknúť nízkoemisné zóny známe z iných európskych metropol. V nich majú zakázané jazdiť autá, ktoré spôsobujú väčšie emisie a znečistenie, čo je prípad najmä starších vozidiel, dieslov, športiakov či SUV.

4. Požičovňa zdieľaných elektromobilov

Novou službou pre tých, ktorí auto nevlastnia, ale z času na čas by sa im zišlo, má byť služba zdieľaných áut – car sharing. Tie by mali byť od začiatku elektrické. Podobnú službu v malom rozsahu v hlavnom meste prevádzkujú súkromné požičovne. Známejší projekt up! city, v ktorom bolo partnerom aj mesto, skončil v dôsledku koronakrízy.

Magistrát zatiaľ nevie povedať, koľko zdieľaných elektroáut pribudne v meste v rámci novej služby. Prevádzkovateľa plánuje vybrať v súťaži.

Paradoxne, ani zavedením všetkých spomínaných opatrení v doprave emisie z nej oproti dnešku podľa prepočtov magistrátu neklesnú. No ani sa dramaticky nezvýšia, k čomu by došlo, ak by sa nerealizovali.

Doprava, najmä osobná automobilová, je po teplárenstve druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v rámci mesta. Jej podiel je okolo 25 percent.

5. Najväčší solárny park v meste 

Strechy mestských budov by mali spoločne tvoriť veľký solárny park. Fotovoltické panely by mali spoločne vyprodukovať až 20 percent ročnej spotreby elektriny pre mesto a jeho podniky.

Takúto investíciu si však mesto nebude môcť dovoliť bez finančnej podpory zvonka. Predstavitelia klimatického tímu hovoria, že sa spoliehajú aj na zdroje z takzvaného modernizačného fondu a klasických eurofondov.

Mesto chce podporiť aj inštaláciu panelov na budovách firiem a obyvateľov. Bude si však musieť poradiť so slabým miestom takéhoto plánu – kapacitou distribučnej siete.

Len na pripojenie vlastných fotovoltických panelov, ktoré by mali ročne dodať 226-tisíc megawatthodín elektriny, by mesto potrebovalo vyše 80 megawattov voľnej kapacity. Na celom západnom Slovensku je v súčasnosti k dispozícii jeden megawatt. Ľudia z Klimatickej kancelárie Bratislavy hovoria, že s distribučnými kontaktmi diskutujú o riešeniach. „Dodatočnú kapacitu nebudeme potrebovať naraz, ale postupne.“

6. Spoločná výroba aj spotreba solárnej energie

S rozširovaním fotovoltiky na strechách je spojené ďalšie opatrenie – vznik mestského energetického spoločenstva. To by umožnilo jednotlivým organizáciám a mestským firmám podeliť sa o vyrobenú elektrinu medzi sebou.

Energetické spoločenstvá sa pritom do slovenskej legislatívy dostali len relatívne nedávno a doteraz v praxi žiadne nefunguje. V Prešove však minulý rok získalo osvedčenie prvé spoločenstvo bytových domov. A aj magistrát hovorí, že po rozbehnutí vlastného spoločenstva by ho chcelo buď otvoriť obyvateľom, alebo podporiť vznik podobných občianskych iniciatív.

7. Viac tieňa aj pitnej vody zadarmo

Posledná z vybraných zmien je na prvý pohľad kozmetická. Mesto plánuje vybudovať 80 nových fontánok s pitnou vodou, dnes je ich približne 20.

V kombinácii s ďalším vysádzaním stromov, najmä ak pôjde o vyrastené kusy, však vďaka tomu môžu vzniknúť nové centrá spoločenského života, kde sa budú ľudia počas leta prirodzene združovať.