Bývalý šéf horských záchranárov podozrivo nakupoval cez elektronické trhovisko. Dnes radí nominantovi Eštoka

• Horská záchranná služba počas vlád Smeru nakupovala nevýhodne a v rozpore s pravidlami.
• Krátko po kontrole, ktorá potvrdila mnohé porušenia zákona, odišiel z úradu šéf záchranárov Jozef Janiga. Tento rok sa vrátil v novej pozícii.

Do Horskej záchrannej služby (HZS) sa po dvoch rokoch vrátil Jozef Janiga, ktorý bol jej dlhoročným riaditeľom. Od januára je poradcom nového šéfa.

Janiga viedol HZS, ktorá patrí pod ministerstvo vnútra, od jej založenia v roku 2003. Odišiel za vlády OĽaNO koncom roka 2021, čo mohlo súvisieť s kauzou nevýhodných nákupov, ktoré sa diali za jeho pôsobenia. Vtedajší minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) ho síce chválil za modernizáciu zariadení, výstroja či budov, ale teraz hovorí, že spomínané nákupy „čiastočne“ vnímal ako príčinu Janigovho odchodu.

Predražené nákupy napríklad lyží, skútrov či oblečenia a porušovanie zákona potvrdila za Mikulca séria ministerských kontrol na základe viacerých podnetov.

„Veľmi krátko po týchto kontrolách sa pán Janiga rozhodol, takže tam nebol ani čas nejakým spôsobom na neho vplývať, aby odišiel,“ komentoval Mikulec pre Denník E.

Janiga v decembri 2021 napísal, že odchádza „po dôkladnom zvážení všetkých okolností“, aby prenechal miesto mladším.

V telefonickom rozhovore pre Denník E rezolútne odmietol, že by odchádzal pre spomínané nákupy. „Nie je to pravda, je to blud,“ povedal a dodal, že mal dôvody, o ktorých osobne hovoril ministrovi.

Tesne pred odchodom podpísal Janiga dodatok k zmluve o stavbe domu HZS v Jasnej, ktorý zvýšil pôvodnú sumu o takmer 300-tisíc eur. Dodávateľ stavebných prác tento nárast zdôvodnil vyššími nákladmi na montáž pod vplyvom pandémie. Podľa našich informácií sa však o prípad zaujímala NAKA.

Po dvoch rokoch šetrenia prišli čistky

Po posledných voľbách aj v Horskej záchrannej službe došlo k odvolávaniu na základe politického rozhodnutia. Začiatkom tohto roka sa stal novým riaditeľom Martin Matúšek.

Ministerstvo vnútra nám potvrdilo, že Janiga sa stal od januára jeho poradcom; podľa dohody by mal v tomto roku pracovať 40 hodín mesačne.

„Dôvodom spolupráce vedenia HZS s jej bývalým riaditeľom je využitie jeho takmer 20-ročných skúseností s riadením horských záchranárov,“ uviedol tlačový odbor rezortu. S Janigom rátajú pri príprave noviel zákonov o HZS a o ochrane prírody a krajiny.

Podľa exministra Mikulca jeho nominanti, odvolaní po príchode Matúša Šutaja Eštoka na čelo rezortu, upravili a sprehľadnili procesy, takže HZS nakupovala viaceré typy pracovných materiálov výrazne lacnejšie.

Jednoduché porovnanie cien, za ktoré sa nakupovali napr. alpinistické lyže či lyžiarky, jeho slová potvrdzujú. Aj súhrnné výdavky záchranárov na materiál a pracovné odevy sa v rokoch 2021 a 2022 znížili o viac než polovicu, v roku 2023 však opäť narástli.

Ročné výdavky HZS sa pritom dlhodobo zvyšovali cez rozpočtové opatrenia, takže záchranári dostali od štátu 1,5- až 2,5-násobok oproti schválenému plánu.

Násobne viac išlo na nakupovaný materiál, v roku 2020 to bolo 1,7 milióna namiesto 320-tisíc eur. Najväčší rozdiel vo výdavkoch na pracovné odevy v porovnaní s plánom bol v roku 2017, a to 890-tisíc namiesto 160-tisíc eur.

Čo ukázali kontroly

Podľa správy o nákupoch sa HZS od januára 2016 do februára 2021 dopustila viacerých porušení zákona – napríklad umelo delila zákazky.

„Účelové rozdelenie zákazky predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona o verejnom obstarávaní, keďže pri nižšej predpokladanej hodnote zákazky je predpoklad, že sa o publikácii zákazky dozvie užší okruh hospodárskych subjektov, čo môže v konečnom dôsledku nepriaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž,“ uvádza sa v správe.

Takýto postup identifikovali ministerskí kontrolóri každý rok počas monitorovaného obdobia. Zákazky, pri ktorých konštatovali „komplexné porušenia zákona o verejnom obstarávaní“, boli v súhrnnej hodnote takmer 4 milióny eur.

Spolu išlo v danom období o 242 zákaziek. Každý rok a celkovo v 50 prípadoch kontrolóri identifikovali aj „diskriminačné a neopodstatnené požiadavky“, najmä dodanie „plne funkčnej vzorky“ ihneď, prípadne nakupovaného tovaru krátko po uzavretí rámcovej zmluvy.

Celú sadu do 24 hodín

Išlo pritom o detailne špecifikované tovary vo vysokých počtoch kusov vrátane skútrov, lyží, oblečenia či iných typov výstroja. Dodávateľ sady outdoorovej a skialpinistickej obuvi mal napríklad predložiť „komplet veľkostný sortiment v celých číslach pre každý typ“ do 24 hodín od účinnosti zmluvy.

„Táto požiadavka nie je diskriminačná len pre dodávateľov, ktorí daný produkt nemajú v danom momente na sklade, ale je obzvlášť zložité ju splniť aj pre dodávateľov, ktorí ju majú na sklade, no musia ju kontrolovanému ihneď doručiť. Sú jednoznačne zvýhodnení dodávatelia sídliaci v blízkosti sídla kontrolovaného,“ uvádza správa pri väčšine zistení.

Špecifické detaily mohli záujemcov odradiť, takže sa o zákazky ani neuchádzali.

Došlo však aj k situácii, keď ponuku firmy vybral systém cez elektronické trhovisko, ale o pár dní s ňou HZS rámcovú zmluvu zrušila a krátko nato ju uzavrela s jedným z „tradičných“ dodávateľov.

Oslovili sme zástupcov troch firiem s takouto skúsenosťou. Ani jeden nechcel zverejniť svoje meno, obávajú sa negatívnych dôsledkov pri ďalších pokusoch o biznis so štátom. Všetci sú presvedčení, že víťazi boli vopred určení.

„V EKS (elektronický kontraktačný systém) sa uchádzam o rôzne zákazky už niekoľko rokov a bežne vidím, že sú z popisu ako pripravené pre niekoho. Často sa ani nehlásia ostatní, lebo im je jasné, že nemajú šancu,“ povedal jeden z oslovených podnikateľov.

Ďalší z oslovených predajcov sám posielal podnet na ministerstvo a poukazoval na ceny rovnaké či vyššie než v maloobchode napriek vyšším množstvám nakupovaného tovaru, napríklad letný spacák záchranári nakupovali za približne 200 eur/ks s DPH.

Oprava: Pôvodne bola v texte namiesto 200 eur suma 5100 eur. Za chybný údaj, ktorý sme prevzali z webového portálu ministerstva vnútra, sa ospravedlňujeme.

Sťažoval sa aj na „zatajovanie verejných obstarávaní a ponuky presne šité na mieru konkrétnej firme, prípadne stanovenie termínov dodania, ktoré nesplní záujemca, ktorý o tom nie je vopred informovaný“.

Biznis pre úzky okruh firiem

Ministerská kontrola na základe jeho podnetu potvrdila, že viaceré zmluvy s tromi preferovanými eseročkami boli vysúťažené nesprávne.

V podnete pritom poukázal aj na viaceré zákazky „na pokyn riaditeľa“ a „na základe prieskumu trhu“, ktoré získali tieto firmy.

Upozornil aj na prípad, keď ponuku na EKS dali len dve z nich a ďalej do aukcie nezasahovali, „čo vzbudzuje dojem kartelovej dohody“.

Predajca dokonca tvrdil, že ide o osoby, ktoré majú prepojenia na Janigu: „Sú verejné známe aj zo sociálnych sietí a z ich osobných profilov, zo spoločných dovoleniek a spoločných outdoor aktivít,“ písal v podnete.

Pri analýze ich vzťahov sme zistili, že konateľ jedného z častých dodávateľov v minulosti spoluvlastnil eseročku, s ktorou podľa popisu na sociálnej sieti Janiga spolupracuje ako horský vodca.

Obe firmy aj v období preverovanom ministerskými kontrolórmi navzájom propagovali svoje služby.

Kto je zodpovedný za nákupy na elektronickom trhovisku   

Janiga v rozhovore pre Denník E povedal, že si nepamätá detaily z kontroly, ale odvolal sa na písomnú reakciu, ktorú kontrolórom adresoval ešte v pozícii riaditeľa HZS.

Ich hodnotenia v dokumente označil za subjektívne a trval na tom, že zákon porušený nebol. Argumentoval, že termíny dodania tovaru či doručenia vzoriek umožňuje aj elektronické trhovisko a všetky procesy upravuje správca EKS.

Tvrdil, že išlo o nákupy, pri ktorých „verejný obstarávateľ zákazky nemá možnosť akokoľvek ovplyvniť predkladanie ponúk uchádzačov ani aukciu ani proces, resp. správanie uchádzačov,“ napísal v odpovedi z roku 2021.

„Mená všetkých zapojených uchádzačov, ktorí predložili ponuku, sú zverejnené až po uzatvorení a vygenerovaní zmluvy s úspešným uchádzačom,“ dodal, a preto bolo podľa neho „kolúzne správanie mimo kompetencie“ HZS ako obstarávateľa.

Podľa Petra Demčáka, podpredsedu Protimonopolného úradu (PMÚ), je však aj pri EKS stanovenie podmienok tendra „silne v rukách“ obstarávateľa.

„Muselo by v tomto konkrétnom prípade ísť o veľmi špecifickú situáciu, keď by sa obstarávateľ dokázal vyviniť z diskriminačného nastavenia súťaže.“

Demčák zároveň upozornil, že podľa staršej analýzy PMÚ sa jednoznačne preukázalo, že na EKS mohlo pri podlimitných zákazkách „dochádzať k úspešnému koordinovaniu správania určitých podnikateľov v tendroch“.

Potvrdený prípad kartelu v rámci EKS sa týkal dodávateľov nábytku, zdravotníckeho vybavenia, odevov a obuvi.

„EKS ani dnes nie je absolútne odolný voči potenciálnej koordinácii, aj keď boli prijaté konkrétne zmeny systému na zabránenie kartelovým dohodám,“ povedal.