Slovenské elektrárne rekordne zarobili. Extra nízke ceny pre domácnosti chcú spolu s vládou predĺžiť o ďalšie tri roky

• Najväčší slovenský výrobca elektriny dosiahol vlani rekordný zisk 559 miliónov eur aj vďaka zvýšenej výrobe v jadrových a vodných elektrárňach. 
• S vládou pripravuje zakonzervovanie nízkych cien elektriny pre domácnosti až do roku 2027. 

Slovenské elektrárne dosiahli za minulý rok historicky najvyšší čistý zisk vo výške 559 miliónov eur. Rok predtým skončili v rekordnej strate viac než 250 miliónov a ani predtým nepatrili v ziskovosti medzi slovenskú špičku, lebo ceny elektriny boli nízke a firma investovala obrovské sumy do dostavby jadrovej elektrárne Mochovce.

Za dobré výsledky v minulom roku firma vďačí rekordne vysokej výrobe z jadra. V oboch atómových elektrárňach v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach sa vyrobilo po osem terawatthodín elektriny. K sieti sa od 31. januára 2023 pripojil aj tretí blok Mochoviec. Pomohol aj mimoriadne daždivý rok, z vodných elektrární sa vyrobilo najviac od roku 2010, pričom rok 2022 bol najsuchší.

„Osvedčila sa obchodná stratégia, v rámci ktorej predávame elektrinu na tri roky dopredu,“ povedal generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček.

Krátkodobo na tejto stratégii firma tratila v roku 2022. Vtedy boli ceny síce rekordné, ale elektrárne z toho veľa nemali, lebo väčšinu svojej produkcie predali už predtým za nižšie ceny. Naopak, teraz z postupného predaja profitujú.

S vidinou vysokých príjmov chcel štát v roku 2022 elektrárne dodatočne zdaniť. Napokon sa dohodli, že firma poskytne domácnostiam výhodnú elektrinu na niekoľko rokov vopred a vláda ju za to žiadnou ďalšou daňou nezaťaží.

Vďaka tomu domácnosti a ďalší zraniteľní odberatelia platia už druhý rok za silovú zložku elektriny rovnakú cenu 61 eur za megawatthodinu. Slovensko je jednou z mála alebo aj jedinou krajinou Európskej únie, v ktorej sa obyvateľom ceny elektriny takmer vôbec nezvýšili.

V nasledujúcich troch rokoch sa mala cena postupne zvyšovať, teraz to však vyzerá, že by mohla zostať na úrovni 61 eur až do roku 2027. Vláda s elektrárňami o tom ešte rokuje a presvedčiť musia aj Európsku komisiu.

Firma je stále nezdravo zadlžená

Vďaka enormnému zisku Slovenské elektrárne znížili svoju zadlženosť o 139 miliónov eur, podnik je však stále nezdravo zadlžený na úrovni vyše štyroch miliárd eur. „Všetky prostriedky, ktoré vygenerujeme, budú použité na splácanie dlhu; akcionári chápu, že dividendy sa nebudú vyplácať,“ povedal Strýček.

Hovoril aj o zvýšených nákladoch, ktoré firma vynaložila napríklad na zásobenie sa jadrovým palivom. Jeho cena v prepočte na megawatthodinu sa zvýšila trojnásobne – z 5,5 eura na 16 eur, povedal Strýček.

Na firmu negatívne vplývajú odchody zamestnancov do dôchodku (za posledné štyri roky z firmy celkovo odišlo 1400 ľudí), ale aj inflácia, ktorá zvýšila náklady na údržbu aj mzdy.

Strýček očakáva, že v roku 2024 firma dosiahne ešte lepšie výsledky a v roku 2025 by sa mohlo zavážať palivo do štvrtého bloku Mochoviec.

Posledných päť rokov firma do určitej miery obmedzila investície, keďže všetky peniaze išli do dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec. To chcú teraz elektrárne zmeniť, svoje prostriedky chcú vynaložiť na predĺženie životnosti jadrových elektrární, ktoré chcú prevádzkovať až 80 rokov.

Spoločnosť v posledných mesiacoch odstavila svoje posledné dve uhoľné elektrárne Vojany a Nováky. Elektrinu bude vyrábať už len z obnoviteľných zdrojov, jadra a vody.

O cenách elektriny rozhodne aj Únia

Výhodnejšiu cenu elektriny pre domácnosti na roky 2023 a 2024 s firmou dohodli ešte Richard Sulík s Igorom Matovičom. Karel Hirman potom vyrokoval predĺženie dohody do roku 2027, ale cena mala postupne narastať.

V roku 2025 by mala silová zložka ísť zo súčasných 61,2 eura za megawatthodinu na 66,7 eura, čo by bol nárast o deväť percent. Zároveň by jej malo byť asi o desatinu menej. Ak teda domácnosti neušetria, neujde sa z nej každému.

V roku 2026 by išla už na 72,7 eura a o rok nato sa má cenovka posunúť na 79,3 eura. Tieto úrovne sa dohodovali vlani, keď elektrina na burze stála okolo 140 eur/MWh. Súčasťou dodatku bola aj dohoda, že ceny sa neuplatnia, ak by elektrina na burze medzičasom výrazne klesla.

To sa sčasti aj deje, elektrina na burze od začiatku roka kolíše medzi 70 až 90 eurami.

Súčasná ministerka Denisa Saková nechce pre domácnosti žiadny nárast, najbližšie tri roky má elektrina zostať za 61 eur. „Tú cenu, ktorá je napísaná v memorande, chceme pretaviť do rôznych foriem pomoci aj na nasledujúce roky. Rokujeme so Slovenskými elektrárňami, aby sme nemuseli toto zvýšenie podľa memoranda uskutočniť,“ povedala minulý týždeň Saková.

Pripúšťa to aj Strýček. „Nevidím najmenší dôvod, prečo by sme memorandum nemali dodržať, a v tomto duchu rokujeme. Medzi nami a ministerstvom nie sú nezhody, o cene diskutujeme vzhľadom na to, že aj na trhoch poklesli ceny. My sme to dohodovali v čase, keď sme elektrinu predávali za vysoké ceny,“ povedal riaditeľ elektrární.

Dodatok však musí schváliť Európska komisia. „Memorandum by malo platiť do roku 2027, momentálne rokujeme s Komisiou o tom, akým spôsobom ho uplatíme, lebo Komisia nám vyčíta, že nespĺňa všetky pravidlá deregulovaného trhu s elektrinou,”“ povedala ministerka Saková. Dodala, že Úniu sa snažia presvedčiť, aby Slovensko mohlo memorandum naďalej uplatňovať.

Strýček potvrdzuje, že s ministerstvom hľadajú formu, akou elektrinu domácnostiam dodajú, lebo v Európe už nie je energetická kríza ako v čase, keď sa pôvodné memorandum podpisovalo. „Tento spôsob už je pre európsku legislatívu neprípustný, musíme preto získať požehnanie Bruselu. Myslím, že sme na dobrej ceste, ale o detailoch nebudem rozprávať. Neočakávam, že to bude vyriešené v týždňoch, skôr mesiacoch,“ uzavrel Strýček.

Súčasťou dohody je, že štát neuvalí na elektrárne žiadne špeciálne dane ani poplatky, čo je dôležitá záruka pre banky, ktorým firma spláca takmer štvormiliardový dlh.