Najviac sa teraz oplatí kupovať akcie letísk, cestoviek aj tradičných pôšt, hovorí investor Janov

Po nástupe novej vlády sú zahraniční investori na Slovensku oveľa opatrnejší, nastavujú si vyššie rizikové prirážky, lebo citlivo vnímajú spory vlády s Bruselom týkajúce sa Trestného zákona alebo médií, hovorí Jozef Janov, šéf a spolumajiteľ investičného fondu Hartenberg, ktorý majoritne patrí rodine bývalého českého premiéra Andreja Babiša.

„Zo strany politikov je tu extrémna snaha všetko meniť a regulovať bez toho, aby zmeny konzultovali s biznisom,“ hovorí Janov, ktorý bol v minulosti aj investičným riaditeľom úspešnej poľskej vetvy skupiny Penta.

V rozhovore pre Denník E nerozprával len o tom, ako Hartenberg skupuje podiely vo firmách, ale aj o investovaní na burzách do akcií svetových koncernov. V nich má totiž násobne väčší majetok ako v Hartenbergu.

Pre Babišovcov je Hartenberg druhým najpodstatnejším majetkom po ich agrochemickom koncerne Agrofert. Fond to cez investície do kliník asistovanej reprodukcie, realít či e-shopov dotiahol už na aktíva v celkovej výške 1,1 miliardy eur a jeho firmy už zamestnávajú skoro päť a pol tisíca ľudí.

V rozhovore hovorí aj:

• aká je aktuálna nálada v biznise po nedávnych krízach s covidom aj drahými energiami;
• ako na Slovensko nahliadajú investori z Londýna;
• do akých titulov sa teraz najviac oplatí investovať na burze;
• vďaka čomu má Hartenberg o 30 percent vyšší hrubý zisk EBITDA ako pred covidom;
• prečo vstúpil na ukrajinský trh asistovanej reprodukcie práve uprostred vojny
• a prečo práve teraz Babiš posilní Hartenberg o ďalších 100 miliónov eur.

Posledné štyri roky boli v biznise mimoriadne hektické, najskôr pre covid a neskôr pre nebývalé zdražovanie energií, surovín aj bankových úverov. Upokojilo sa to, alebo stále panuje neistota?

Teraz sa situácia stabilizovala. Ale napríklad veľa nemeckých firiem je na tom oveľa horšie, pretože nedokážu byť konkurencieschopné a strácajú trhy. Stredná Európa je na tom celkom dobre. Ale zasa môžu nastať veci, ktoré biznis opäť sťažia. Keď Rusko napadlo Ukrajinu, tak išiel celý trh, samozrejme, dole. Aktuálne je neistá situácia aj okolo Číny a Taiwanu. To sú faktory, ktoré nedokážeme ovplyvniť a môžu mať zásadný vplyv na fungovanie firmy a jej hodnotu. Trhových rizík sa až tak nebojím, pretože sa s nimi dokážeme vyrovnať. Ja sa bojím troch vecí. Vojny, niečoho podobného ako covid a nezmyselných krokov politikov. A tie vidno aj na Slovensku. Zo strany politikov je tu extrémna snaha všetko meniť a regulovať bez toho, aby zmeny konzultovali s biznisom. Takto rozhoduje o nás niekto, kto tomu vôbec nerozumie.

Ako teraz nahliadajú investori na Slovensko? Sú opatrnejší vzhľadom na proruskú orientáciu novej vlády a spory s bruselskou centrálou EÚ okolo Trestného zákona a ohrozovania nezávislosti verejnoprávnych médií?

Investori toto všetko rozhodne vnímajú. Ja som Slovák, mám rád Slovensko, už dlho tu podnikám, tak to beriem takpovediac športovo. Ale zahraniční investori sa už pozerajú na krajinu oveľa prísnejšie. Napríklad teraz sa bavíme s veľkým londýnskym fondom o spoločných investíciách do stredoeurópskej logistiky. Chceme v regióne budovať veľké logistické parky, ale Londýnčania si na slovenské investície už dávajú extra rizikovú prirážku. S nimi už nevieme dať na slovenské parky konkurencieschopné cenové ponuky.

No je tu aj pozitívny príklad politickej zmeny. Úplné inak ako Slovensko sa po vlaňajšej zmene vlády vyvíja Poľsko. Teraz tam čistia všetky štátne firmy od politických nominantov, vracajú sa k výberu odborníkov, a tým vracajú do biznisu trhový prístup. V dôsledku toho na poľskej burze išla väčšina tradičných titulov s cenami akcií hore až o zhruba 20 percent. Napriek tomu, že zisky im nerástli. Investori teraz veria, že nová poľská vláda nebude robiť nezmyselné neekonomické zásahy. Aj poľský zlotý posilnil o skoro 10 percent. Toto všetko je dôkaz toho, že politika hrá aj v biznise dosť významnú úlohu. Poľsko je tým pozitívnym príkladom a Slovensko je teraz, bohužiaľ, negatívny príklad.

Po čom sa pozerá najviac na burze

Okrem toho, že kupujete cez Hartenberg rôzne európske podniky, tak investujete aj ako menší investor do akcií globálnych firiem. Je teraz optimálny čas na kupovanie akcií, a ak áno, akých podnikov?

Toto je zložitá otázka, lebo akýkoľvek titul teraz odporučím, o mesiac to už môže byť inak. Dlhodobo však neexistujú lepšie investície ako tie do akcií firiem. Ak sa bavíme dnes, tak ja sám, ale aj cez náš fond kvalifikovaných investorov, ktorý sme vytvorili popri Hartenbergu, investujeme na burze hlavne do troch sektorov.

Veľmi optimisticky nazeráme v prvom rade na letiská. Ziskovosť letísk v Paríži či vo Frankfurte je o 20 percent vyššia ako pred covidom, cena ich akcií je však, naopak, o 20 či 30 percent nižšia. Logicky by preto mala ísť hore. Podobný vývoj vidíme aj pri cestovných kanceláriách, ktoré tiež nakupujeme. Ľudia chcú stále cestovať a cestovky si počas covidu prešli naozaj veľkým orezávaním nákladov, takže dnes sú oveľa silnejšie. A tretím sektorom, ktorý sa nám teraz veľmi páči, sú pošty. Tradičné staré pošty. Máme malý podiel v belgickej aj holandskej pošte.

Prečo sú pošty zaujímavé? 

Pošty sa obchodujú iba za troj- či štvornásobok EBITDA, ale vyplácajú slušné dividendy a hlavne si našli nový biznis. Klasický biznis s listami im, samozrejme, klesá, no dnes ho už skoro plne kompenzujú cez doručovanie pre e-shopy. A práve tradičné pošty budú podľa mňa konečný víťaz hry o doručovanie, lebo majú na to najsilnejšiu infraštruktúru. Myslíme si, že pošty budú na burze časom tiež dosť vysoko, a preto na ne staviame. Ak sa však nepodarí táto premena pôšt z tradičných listových operátorov na doručovateľov balíkov pre e-shopy, tak máme zlý odhad. Vlani sme však cez náš fond pod Hartenbergom na burze zarobili 40 percent. Ďaleko nad trh. A predvlani, keď celý trh išiel dole až o pätinu, my sme prerobili iba osem percent.

A čo najčastejšie burzové hity, ako sú farmaceutické firmy či technológie? Aj do nich investujete?

My na technológie nemáme potrebný know-how. Nepoznáme to odvetvie až tak dobre. Historicky sme skúsili dve americké firmy na polovodiče, ale bolo to ako na hojdačke. Jeden kvartál to narástlo o 20 percent a ďalší, naopak, spadlo o 30 percent. Aj keď hospodárske výsledky mali tie firmy stále dobré. Stačilo, že niekto spochybnil ich čipy, že budúcnosť je niekde inde, a už to išlo dole. Vyhýbame sa tomu. Jediné, na čom sme zarobili, bol Facebook resp. Meta. Jej akcie sme začali nakupovať, keď boli niekde okolo 140 dolárov a predávali sme ich pri 400 aj 500 dolároch. Nejakú časť sme si ešte nechali, veľmi tomu veríme.

Podobné portfólio, ako spravujete vo fonde Hartenbergu, máte aj vy sám pri svojom individuálnom obchodovaní na burze?

V zásade áno. Vo fonde máme asi 12 firiem. Ja mám titulov viac, pretože si môžem dovoliť aj odvážnejšie investície. Sú to predsa iba moje peniaze, tak s nimi môžem viac zariskovať.  

V akej miere váš súčasný majetok pochádza z individuálneho obchodovania na svetových burzách a v akej z fondu Hartenbeg, v ktorom zhodnocujete aj peniaze rodiny Andreja Babiša?

V akciách mám násobne viacej peňazí. Ale do akcií investujem už od študentských čias. Prvú akciu Jena Optik som kúpil ešte na vysokej škole v roku 2001. Dal som do toho 400 mariek a to boli pre mňa vtedy veľké peniaze. Prvý milión českých korún som na burze zarobil okolo roku 2007.

Vy by ste teda vôbec nemuseli spravovať Hartenberg a zložito riadiť jeho firmy. Žiť by ste mohli oveľa jednoduchšie iba z obchodov na burze.

V zásade áno. Burza je o čítaní finančných výkazov, reportov, prezentácií, no po analýze je to už len práca na pár klikov a človek tam nemusí riešiť žiadne ľudské vzťahy a konkurenciu, ako pri spravovaní celých firiem. Ale zasa mne by kontakt s podnikmi aj ich ľuďmi chýbal. Mňa baví kupovať cez Hartenberg dobré firmy, a potom z nich robiť ešte lepšie spoločnosti. Keby som nemal Hartenberg, asi sa „ušportujem“ na smrť.

Akým športom sa venujete?

Hrám hokej aj tenis, behám, chodím do posilňovne a v zime ma bavia skialpy. Športu sa venujem aspoň hodinu a pol denne. Chcem sa dožiť aktívnej staroby, a pohyb je podľa štúdií tým najlepším liekom.

Hartenbergom krízy neotriasli

Ktoré biznisy Hartenberg posledné krízy najviac oslabili a naopak, kde vám krízy najviac pomohli?

Vo všeobecnosti platí, že dobré firmy s dobrým manažmentom prežili aj posledné ťažšie roky bez väčších strát. Ani našim firmám sa nič strašné nestalo. Covid bol síce ťažký, ale celkovo za celý Hartenberg máme teraz hrubý zisk EBITDA o 30 percent vyšší ako pred covidom. Celkovo 85 miliónov eur. To nie je vôbec zlé. Je to výsledok toho, že sme nové investície nestopli ani počas pandémie a rovnako sme pokračovali aj v akvizíciách ďalších podnikov. Takto sme automaticky rástli. Veľa zohralo v náš prospech aj to, že sme dosť konzervatívny investor. V portfóliu máme hlavne zdravotníctvo, nehnuteľnosti či retail. Teda všetko dosť stabilné odvetvia.

Jediný zásadnejší prepad sme mali v našich opravovniach lietadiel, ktoré máme v Poľsku, Slovinsku aj Srbsku. Počas covidového prepadu leteckého biznisu sme totiž nemohli lietadlá opravovať. Ale aj to sme prekonali vďaka tomu, že u nás lietadlá aspoň parkovali. Stali sme sa obrovským parkoviskom pre lietadlá, lebo o tie sa aj počas odstavenia treba starať. V istých intervaloch treba ich motory naštartovať a robiť im údržbu. Nemôžu dlhodobo len tak ležať.

Vy máte v Hartenbergu aj viaceré e-shopy, pričom práve firmy z tohto sektora po veľkom covidovom boome teraz veľmi trpia a mnohé aj krachujú. Ako ste na tom vy s internetovým predajcom dámskej spodnej bielizne Astratex, predajcom športových potrieb Sportega, e-shopom na výrobky z ovčej vlny Ovečkáreň a aj predajcom detských vetruodolných odevov Unuo?

Aj naše e-shopy covid najskôr vystrelil hore a potom klesli, ale žiadny krach nám nehrozil. Dokonca ani pokles tržieb sme významnejšie nepocítili. Iba v Sportege nám išiel zisk dole, pretože sme príliš optimisticky objednali veľa zásob a potom sme ich museli vypredávať s výraznými zľavami. Zaujímavé je, že ľudia reagovali iba na zľavy od 20 percent vyššie. Keď máte maržu okolo 30 percent, tak sa potom dostanete krátkodobo do straty. Ostatné naše e-shopy zostali v zisku a kontinuálne rastú.  Tento rok už budú mať naše firmy v e-commerce tržby aj zisk o zhruba pätinu vyššie ako na vrchole počas covidu. Je to aj preto, že skončili niektorí predajcovia s kamennými obchodmi a tento trend pokračuje. Konkurencia sa dosť zúžila.

Krízy otvorili nové príležitosti

Po ťažkých časoch sa mnoho firiem oslabí, a tak následne zvykne byť na trhu viac ponúk na ich odkúpenie práve pre finančne silnejších investorov, ako je aj Hartenberg. Cítite to tak? Rokujete o viacerých akvizíciách ako inokedy?

Aktuálne je na trhu naozaj extrémne veľa ponúk. Priamo počas najhorších kríz totiž nikto predávať nechcel, pretože za oslabený podnik by veľa nedostal. Ale minulý rok dovolil biznisu nové nadýchnutie, a tak si majitelia pýtajú za firmy už znova vyššie ceny. Zároveň často zakladatelia nechcú hneď predať celú firmu. Hľadajú si iba nového spoluinvestora. Takýchto ponúk nám chodí veľmi veľa. Podnikatelia chcú zostať v biznise aj naďalej, ale zároveň aspoň časť svojho majetku už chcú speňažiť. Nám v Hartenbergu to tiež vyhovuje, keď nám pôvodný zakladateľ aj naďalej pomáha s riadením firmy.

O koľkých akvizíciách teraz rokujete?

O jednom e-shope v Poľsku, dvoch v Česku a jednom v Holandsku. Ďalej máme rozrokované štyri nákupy pozemkov v realitách. Ešte s jedným projektom v úplne novom odvetví je to dokopy deväť „dealov“. Ak by sa nám podarilo dotiahnuť polovicu z nich, budem spokojný.

V ktorých vašich biznisoch chcete v budúcnosti akvizične najviac rásť a v ktorých budete, naopak, pribrzďovať či ich dokonca predáte?

My chceme naďalej rásť skoro vo všetkých našich biznisoch. V klinikách, e-commerce aj realitách. Odísť chceme iba z leteckých opravovní. To je veľmi ťažký a nízkomaržový biznis. Trápime sa s tým už päť rokov. Dnes vidíme, že letectvo po covide zasa rastie, a tak by mohli byť naše opravovne pre iných strategických investorov zaujímavé.

Nechceli ste sa s leteckými opravovňami, naopak, posunúť aj do sektora obranného priemyslu potom, ako jeho význam výrazne pozdvihli útoky Ruska na Ukrajinu?

Nie. Vstup do zbrojného priemyslu by bol totiž veľmi náročný až nemožný. Kto chce opravovať vojenské lietadlá, potrebuje úplne iné certifikáty a pracuje v úplne inom režime ako my, ktorí opravujeme civilné lietadlá.

Kliniky ich posunuli aj na Ukrajinu

Aké máte nové plány vo svojom najširšom biznise s umelým oplodnením FutureLife, v rámci ktorého ovládate kliniky naprieč celou Európou?

Dnes sme s FutureLife v Európe v 13 krajinách, no tento rok by sme mohli pridať ďalšie dva európske štáty. Každý rok pridávame zopár nových krajín. Aj vlani sme prikúpili prvú kliniku vo Švédsku, hneď viacero kliník v Španielsku a jednu aj na Ukrajine. Hlavne Španielsko je pre nás veľká výzva, lebo tamojší trh spolu s českým trhom sú v oblasti umelého oplodnenia najsilnejšie v celej Európe. Aktuálne už sme s FutureLife dvojka európskeho trhu asistovanej reprodukcie. Pred nami je už len španielska skupina IVI.

Výzvou však iste bol aj vstup na Ukrajinu. Ako sa vám tam podniká a nebáli ste sa tam vstúpiť práve počas už rozbehnutej vojny?

To je moja prvá transakcia, kde som nevidel na vlastné oči kupovanú kliniku. Jednoducho je tam vojna. I keď táto klinika je aspoň v Ľvive pri poľských hraniciach. Naši ľudia tam išli finalizovať transakciu, ale aj tak iba v sprievode eskorty. Kúpili sme to preto, lebo nás presvedčil spolumajiteľ našej fínskej kliniky. Majiteľ ukrajinskej kliniky potreboval počas vojny nový kapitál, firma mu rástla, a tak sme mu pomohli. Dnes tú kliniku vlastníme pol na pol s pôvodným ukrajinským zakladateľom. Som prekvapený z toho, že jej biznis už opäť rastie. Medziročne o 30 percent. Naše banky nám to však stále nechcú financovať. Takže konkrétne túto akvizíciu sme museli uhradiť plne zo svojich vlastných zdrojov. Veríme, že vojna sa skončí a o pár rokov bude Ukrajina riadnou súčasťou EÚ alebo aspoň asociovanou súčasťou. To im všetci prajeme.

Kliniky máte aj v Estónsku, ktoré je k Rusku z krajín NATO najbližšie. Neobávate sa tam o svoj biznis s tým, že Rusko by mohlo napadnúť aj pobaltské štáty?

Dúfame, že na krajinu NATO Rusi nezaútočia. Estónci podporujú Ukrajinu všetci do jedného, takže veríme, že sa tam nič nestane.

Hartenberg je prioritne česká firma. Stretli ste sa ako jej predstaviteľ pri obchodných rokovaniach v cudzine s uznaním, že práve Česko teraz organizuje veľký medzinárodný nákup munície pre Ukrajinu, alebo to svetový biznis nerieši?

V medzinárodnom biznise to nikto nerieši. Skôr to uznanie sveta cítime pri našich českých klinikách. Keď jednu z nich navštívil britský spoluvlastník našej londýnskej kliniky, dve hodiny po nej iba chodil a pozeral sa s úžasom. Povedal, že takú kliniku v Anglicku nevidel. Bolo to predtým, ako nám predal časť podielov v spomínanej londýnskej klinike, ktorá je najväčšia v celej Británii. A celé partnerstvo sme dohodli pri obede už po predjedle.

V minulosti ste sa chceli s FutureLife posunúť aj do USA, čím by sa Hartenberg prvýkrát dostal aj mimo Európy. Ako napreduje táto snaha?

O Ameriku sa snažíme už dva roky a kolegovia tam aj často lietajú, ale ceny sú tam úplne nezmyselné. V Európe kliniky asistovanej reprodukcie kupujeme za osem- najviac desaťnásobok EBITDA, ale Američania chcú sedemnásťnásobok a viac. Trh tam síce stále rastie o dvojciferné čísla ročne, no tie požiadavky sú prestrelené. Ceny za cyklus asistovanej reprodukcie sú v Amerike päť- až desaťnásobne vyššie ako v Európe. To je však neudržateľné. Je len otázkou času, že tam bude väčšia konkurencia.

FutureLife mal vlani pri celkových tržbách 280 miliónov eur hrubý zisk EBITDA 55 miliónov eur. Ste s takouto ziskovosťou plne spokojný alebo zvykne byť tento biznis aj podstatne výnosnejší?

S takouto maržou sme spokojní. V USA je vyššia, ale tam je to naozaj prestrelené a ich ceny pôjdu časom dole.

Aká je vaša súčasná úspešnosť vo FutureLife pri otehotnení umelým oplodnením?

Pri klasickom cykle s vlastným genetickým materiálom od samotných partnerov má prvý pokus 46-percentnú úspešnosť. Pri troch pokusoch sa kumulatívne dostávame na 85 percent. S darovanými vajíčkami je naša úspešnosť už pri prvom pokuse až 60 percent.

Ostatné biznisy Hartenbergu

Ako sa darí vašim slovenským firmám na imunitné výživové doplnky z hlivy ustricovej Imunoglukan a Pleuran? Vlani ich sumárny zisk vyskočil z bežných 2,5 milióna eur až na skoro 5 miliónov eur? Čo to spôsobilo?

Za posledné roky sme s Imunoglukanom otvorili veľa nových trhov. Vo Vietname sme sa napríklad už stali jednotkou v imunitných prípravkoch a slušne sa nám rozbieha aj Kanada. Veľa investujeme do pediatrických klinických štúdií. Detskí lekári o našom prípravku vedia, že je naozaj účinný. To mu veľmi pomáha v raste na trhu. A keď niečo rodičia kupujú deťom, neskôr to začnú užívať aj sami. Najnovšie pracujeme dokonca na onkologickej štúdii, kde skúmame, ako Imunoglukan podporuje imunitu u onkologických pacientov. K rastu nám pomohla aj nová akvizícia v Česku. Kúpili sme tam subdodávateľa Imunoglukanu. Ide o firmu Mediap zo Slušovíc so zhruba 30 pracovníkmi. Robia pre nás kapsulové formy.

Aktívne ste už dlhšie aj v realitách. Čo nové v nich chystáte?

V realitách sa zameriavame hlavne na byty. S troma spoluinvestormi dnes staviame dohromady tritisíc bytov v Česku, na Slovensku aj v Slovinsku. Byty sú celkom stabilný sektor. Nedá sa v nich zarobiť nad 20 percent ročne, ale takých 10 či 15 percent ročne je reálnych a to nám stačí. V portfóliu totiž chceme mať aj takéto konzervatívnejšie odvetvia. Väčší problém s bytmi je aktuálne iba na Slovensku. Pred zhruba troma rokmi tu bol trh s nimi totiž úplne prehriaty. V centre Bratislavy sa predávali vtedy pri cene osem- až desaťtisíc eur za meter štvorcový, čo bolo ešte viac ako v Prahe. Teraz na Slovensku prišlo vytriezvenie a vlani sa tu predalo historicky najmenej bytov a ceny sú zasa nižšie. Na Slovensku sme teraz s bytmi opatrní. Pri rozhodovaní o tom, ktorý slovenský pozemok kúpime, si nastavujeme finálne ceny bytov iba zhruba na úrovni štyri a pol tisíca eur za meter štvorcový. Od toho sa potom odvíja cena pozemku.

Cez firmy Flamengo a Storge ste silní aj v českom a slovenskom predaji kvetov. Je to stále zaujímavý biznis?

Sme s ním spokojní. Cez covid sme dokonca prikupovali viacero menších konkurentov, ktorí svoje prevádzky zatvárali. Dnes sme v kvetoch jednotka na Slovensku so 70 predajňami a v Bratislave máme aj veľkosklad. V kvetoch sme tiež skúšali aj predaj online, ale to nefunguje. Kúpa kvetov je emotívna záležitosť, ľudia si chcú vybrať sami.

Okrem tých biznisov, ktoré už máte, po akých sa ešte obzeráte?

Pozeráme sa teraz na jednu poľskú firmu zo segmentu, v ktorom zatiaľ nie sme. Táto transakcia je už vo finále. Je to veľmi pekná firma. Vo svojej brandži je v Poľsku dvojkou a rastie medziročne o 30 percent.

Individuálne mimo Hartenbergu ste kúpili aj českú sieť fitness centier Next.Move. Prečo Babiš do tejto firmy nechcel investovať?

To je pre neho malá firma. Máme štyri kluby v Prahe a teraz rozvíjame globálnu aplikáciu na cvičenie s trénermi. Je to povahou stále mladá firma, dalo by sa povedať, že start-up.

Babiš sa o biznis stále viac nestará

Menia sa nejako v čase vaše a Babišove spoluvlastnícke podiely v Hartenbergu a aké sú vaše terajšie majetkové pozície?

Nie, to sa nemení. Ja stále z Hartenbergu vlastním dva a pol percenta a potom z výnosu každej firmy máme ako team desať percent, ak prekročíme istú mieru výnosnosti.

Chystá sa Babiš vložiť do rozšírenia aktivít Hartenbergu ďalšie stámilióny eur, ako to bolo pri jeho založení?

Len pred mesiacom sme sa dohodli, že k pôvodne vloženým 200 miliónom eur pridá ďalších 100 miliónov. Práve preto, že teraz je na trhu veľmi veľa nových zaujímavých príležitostí. Nové peniaze chceme preinvestovať zhruba do roka.

Zmenilo Babišove pozície vo fonde to, že už nie je v českej vláde, a tak by mohol mať na biznis viac času? Zaujíma sa o svoje podnikanie zasa viac?

Ani nie. On sa stále viac zaujíma o politiku. Z 95 percent je to už politik a nič sa na tom nemení. Koncentruje sa na ďalšie české voľby. Ja to vidím tak, že pokiaľ budeme mať s Hartenbergom dobré výsledky, on a ani nikto z jeho ľudí nám do toho viac zasahovať nebudú.   

V minulosti ste v Hartenbergu zvažovali aj pribratie ďalších spoluinvestorov. Môže sa to v budúcnosti aj naozaj naplniť?

Toto je u nás stále živá téma. Teda či niekoho pustíme do existujúceho fondu alebo vytvoríme nový fond. Zatiaľ to však funguje celkom dobre, keď sme iba dvaja, tak prečo by sme to menili? Kam však púšťame iných investorov, tak to sú jednotlivé projekty. Dohodli sme sa, že do všetkých našich nových projektov môžu noví investori vstúpiť až do úrovne 40 percent.

Ako by mohol Hartenberg vyzerať o 10 či 15 rokov? Aký bude veľký a aké budú jeho prioritné sektory?

Úprimne poviem, že neviem. Trh sa mení rýchlo, takže čokoľvek dnes naplánujete nad horizont najbližších dvoch či troch rokov, môže byť úplne inak. Nevedeli sme, že bude covid. A nevedeli sme, že Rusko napadne Ukrajinu.

Vy ste niekedy pracovali aj pre investičnú skupinu Penta a mali ste tam ako investičný riaditeľ pre Poľsko viacero úspechov. Nelákali vás do Penty späť, keď sa tam pred troma rokmi po kauze Gorila robila veľká reorganizácia a dnes stojí v jej výkonnom čele z pôvodných spolumajiteľov už iba Marek Dospiva?

Nie. Odkedy som z Penty pred desiatimi rokmi odišiel, nemali sme skoro žiadny kontakt. Ja by som už nemenil to, čo mám. V Hartenbergu sa viem plne realizovať, máme skvelý tím s obrovským potenciálom do budúcna. A tiež si môžem paralelne robiť menšie vlastné projekty. Ideálna kombinácia.