Kellnerová o vzbure v Markíze mlčí. V máji PPF podpísala na Slovensku štátnu zákazku za 14 miliónov

Moderátor TV Markíza Michal Kovačič vyvolal rozruch, keď na konci živého vysielania upozornil na snahy manažmentu televízie o zásahy do redakčného obsahu. Vedenie v reakcii na to zastavilo jeho dva diskusné programy.

Český výbor Medzinárodného tlačového inštitútu v otvorenom liste vyzval skupinu PPF, aby na Slovensku zaistila „zachovanie priestoru pre slobodnú žurnalistiku“. Dedička impéria Renáta Kellnerová, ktorá sa v minulosti odvolávala na „spoločenskú zodpovednosť“ PPF, však pri otázkach na vývoj v Markíze mlčí.

Špekuluje sa o tom, že za snahou o zasahovanie do obsahu stoja biznisové záujmy investičnej skupiny.

„Cieľom PPF je hlavne pokoj, aby si udržala slovenský trh,“ opisuje zdroj z prostredia biznisu, ako situácia momentálne rezonuje v podnikateľských kruhoch. „Ich cieľom je – logicky – zarábať peniaze, nechcú mať žiadne problémy s politikmi,“ vysvetľuje.

PPF má totiž na Slovensku veľa investícií závislých od spolupráce so štátom. Poslednú kľúčovú zmluvu za necelých 14 miliónov eur bez DPH uzavrela firma z Kellnerovho impéria so štátnou firmou na začiatku tohto mesiaca.

Kontrakt na dodanie ústrednej časti mýtneho systému podpísala Národná dopravná spoločnosť s firmou CzechToll, kde PPF drží polovičný podiel. Kellnerova skupina je aj spolumajiteľom firmy SkyToll, ktorá teraz mýto na Slovensku vyberá. Krajina je pre investičnú skupinu dôležitá aj v oblasti strojárstva a telekomunikácií.

Žiadne bezhlavé zásahy

TV Markíza sa dostala do vlastníctva PPF ešte za života Petra Kellnera v roku 2020 prevzatím skupiny CME, pod ktorou je aj česká televízia Nova. Súčasne prevádzkuje aj streamovaciu platformu Voyo.

„Nákupom spoločnosti CME, respektíve ich mediálnych aktivít v piatich európskych krajinách, sledujeme predovšetkým cieľ doplniť náš telekomunikačný biznis v strednej a východnej Európe,“ vysvetlil vtedy Kellner svoju motiváciu ku kúpe.

„Chceme využiť synergiu medzi tvorbou mediálneho obsahu a jeho distribúciou. Naším motívom je teda predovšetkým rozvíjanie telekomunikačného a mediálneho biznisu. CME je dobre fungujúcou spoločnosťou a po jej prevzatí neplánujeme žiadne bezhlavé zásahy do jej fungovania,“ sľuboval vtedy Kellner.

Markíza v poslednom období čelí podobne ako ďalšie slovenské médiá bojkotu a kritike zo strany vládnych politikov na čele s premiérom Robertom Ficom. Ten sa pred dvoma týždňami stal terčom atentátu a po útoku stále zostáva v nemocnici.

Práve Fico po parlamentných voľbách zaradil Markízu, Denník N, SME a Aktuality medzi „nepriateľské médiá“. Avizoval, že nebude odpovedať na ich otázky. Smer navyše vlani v lete oznámil, že sa jeho politici nebudú zúčastňovať na predvolebných debatách v televízii Markíza.

Spory medzi vedením redakcie a veľkou časťou redaktorov televízie potom nastali po výmene na poste riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky, na ktorý nastúpil Michal Kratochvíl – český novinár predtým pôsobiaci v TV Nova.

Ako opísal Denník N, Kratochvíl podľa ľudí z televízie presadzuje menší dôraz na politické správy a redaktorov nabáda, aby sa vyhýbali konfrontáciám s vládnymi politikmi.

Po jeho nástupe do funkcie odišiel z pozície jedného z vedúcich vydania Televíznych novín Martin Halanda. Podľa neho totiž nový šéf Kratochvíl „opakovane žiadal, aby sa redakcia menej venovala politickým témam a nerozoberala ich až tak do hĺbky“.

Deník N Kratochvíla kontaktoval s prosbou o jeho reakciu na kritiku a súčasnú situáciu. Ten však po predstavení sa zo strany novinárky telefón ihneď položil.

Mlčanie PPF

V súvislosti s dianím v Markíze sa redakcia pokúsila kontaktovať priamo dedičku impéria Renátu Kellnerovú. Tá po smrti manžela Petra Kellnera avizovala, že PPF sa hlási k „spoločenskej zodpovednosti presahujúcej horizont biznisu“.

Na zodpovednosť poukazovala aj v prvej výročnej správe po Kellnerovej tragickej smrti. „Vždy sme si s manželom uvedomovali, akú veľkú spoločenskú zodpovednosť so sebou nesie správa takého veľkého majetku, aký dnes PPF predstavuje,“ napísala vtedy Kellnerová.

K súčasnej dramatickej situácii reakciu neposkytla. Jej hovorca Tomáš Perman iba odkázal, že „komentár prináleží skôr CME a Markíze samotnej“. Ani ústredná postava PPF pre medzinárodné vzťahy s vládnymi predstaviteľmi Jan Růžička telefón nezdvíhal. Nereagoval ani na zaslané správy.

Odpovede na otázky, ako vedenie PPF vníma súčasnú situáciu v Markíze, či môže vylúčiť zásahy vedenia televízie do obsahu spravodajstva alebo motiváciu PPF vychádzať v ústrety aktuálnej slovenskej vláde pre svoje biznisové záujmy, neposkytol ani hovorca skupiny Leoš Rosek. Odkázal iba na hovorcu Markízy.

Ani ten však na otázky neodpovedal a zaslal iba všeobecné vyjadrenie.

„Televízia Markíza, člen skupiny CME, ako oprávnený vysielateľ a držiteľ príslušných autorizácií, nesie redakčnú zodpovednosť za účinnú kontrolu nad obsahom vysielania,“ napísal hovorca Lukáš Kočíšek.

„Vzhľadom na skutočnosti, ku ktorým došlo pri vysielaní poslednej relácie Na telo v nedeľu 26. mája, v ktorej moderátor zneužil vysielací čas na prezentovanie osobných názorov v rozpore so zákonom o mediálnych službách a s etickým kódexom novinára, preto pristupujeme k okamžitému prerušeniu vysielania relácií Na telo a Na telo PLUS.“

Neefektívny a nehospodárny

Skupina PPF je na Slovensku biznisovo rozdelená hneď niekoľkými smermi. Jedným z nich je výber mýtneho. Ten zaisťuje spoločnosť SkyToll, v ktorej PPF vlastní cez firmu ITIS Holding polovičný podiel. Druhú časť drží generálny riaditeľ firmy Matej Okáli.

SkyToll získal kontrakt so štátom na vybudovanie a prevádzku súčasného systému za prvej vlády premiéra Fica v roku 2010 – napriek tomu, že ponúkol najvyššiu cenu. Ostatní uchádzači boli totiž zo súťaže vylúčení.

Cena platená štátom za výber mýta potom bola predmetom dlhodobej kritiky.

Najvyšší kontrolný úrad potom v roku 2019 na základe kontroly upozornil na „neefektívny a nehospodárne nastavený systém“ a aj na vážne riziká do budúcnosti.

Správa súčasne varovala pred rizikami súvisiacimi s výberom nového dodávateľa. Upozornila aj na skutočnosť, že hoci štátna Národná diaľničná spoločnosť za mýtny systém zaplatila, ten zostáva vo vlastníctve firmy SkyToll.

Kontrolný úrad prepočítal, že za deväť rokov fungovania mýtneho systému pripadla takmer polovica vybraných poplatkov samotnému SkyTollu.

„Platby mýta za deväť rokov dosiahli výšku viac než 1,576 miliardy eur. Z tejto sumy odišlo za uvedené roky na účet spoločnosti SkyToll až 48 percent, to je teda 760 miliónov eur,“ upozornil úrad s tým, že táto suma bola už v roku 2018 vyššia o 44 miliónov eur než stanovená cena za komplexné služby výberu mýta za roky 2010 až 2022.

Spolumajiteľ a riaditeľ firmy Okáli sa v tom čase ohradzoval proti kritike tým, že len plní požiadavky štátu. „Pretože politici nastavujú parametre celého mýtneho systému a rozhodujú o tom, aký efektívny je v konečnom dôsledku,“ povedal pre časopis Trend.

„Boli to absurdné situácie, keď dopravcovia štrajkovali proti spoločnosti SkyToll, ktorá však len prevádzkuje mýtny systém nastavený parametrami, ktoré predpísala vláda. My len poskytujeme maximálnu možnú súčinnosť tej-ktorej vláde.“

Dve firmy, jeden majiteľ

Zmluva so štátom mala tejto spoločnosti skončiť na konci roka 2022. Lenže pre námietky proti novej súťaži sa podpísanie zmluvy naťahovalo. Na konci spomenutého roka však štátna spoločnosť NDS so SkyToll podpísala dodatok k zmluve, ktorý umožnil opakované predlžovanie poskytovanej služby o dvanásť mesiacov, a to až do konca roku 2027.

Firma tak aj po konci zmluvného obdobia stále bez súťaže dodáva mýtny systém – a bude ho poskytovať ešte ďalší rok. Dovtedy, kým sa na prevzatie pripraví novo vybraná spoločnosť CzechToll. Z výberu mýta v každom prípade profituje a naďalej bude profitovať PPF a Matej Okáli.

Ako sme už spomenuli, patrí im aktuálny dodávateľ Skytoll aj budúci CzechToll.

SkyToll len vlani zvýšil zisk o dvanásť percent na takmer 24 miliónov, tržby stúpli o viac než pätinu a presiahli 88 miliónov eur. Hrubá marža, vyjadrujúca koľko percent z tržieb zostane po zaplatení nákladov, dosiahla 56 percent.

Slovensko je pre PPF dôležité aj kvôli jej spoločnosti Škoda Transportation. Tá totiž podpisuje lukratívne a kľúčové zákazky na dodávky elektrických vlakov pre tamojšie železnice.

V roku 2021 získala jeden zo svojich najväčších kontraktov na Slovensku, ktorého hodnota dosiahla 160 miliónov eur. Spoločne s trnavskou ŽOS dodala Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) dokopy 25 nízkopodlažných elektrických jednotiek.

Slovensko je pre PPF významné aj vďaka mobilnému operátorovi O2, hoci väčšinový podiel v tamojšej pobočke vo výške 51 percent skupina vlani predala arabskej spoločnosti e&.

Operátorom teraz pritom končí pôvodná licencia na poskytovanie mobilných služieb, ako upozornil Denník N. „Štát teraz vyhlasuje nové výberové konanie na frekvenčné pásmo 900 a 2100 MHz.

Ten, kto bude úspešný, bude môcť tieto služby naďalej poskytovať,“ vysvetlil dôležitosť tohto kroku bývalý šéf slovenského telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kľúčové frekvencie sa rozdelia na ďalších dvadsať rokov.

Okrem tejto sféry poskytuje PPF prostredníctvom Home Credit Slovakia na Slovensku aj spotrebiteľské pôžičky. Firma v tomto roku prevzala klientov francúzskej banky BNP Paribas pod značkou Cetelem.