Vojna ošklbala ruskú zlatú hus Gazprom a zaplatia to ruskí daňovníci

Stávka na „vymrazenie Európy“ sa skončila najväčšou stratou Gazpromu od roku 1998. Oháňanie sa novými trhmi v Číne sa javí ako blafovanie. Moskva ide situáciu zachraňovať zvyšovaním daní o 30 miliárd dolárov.

Autor je hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC

„Počas vrcholiacich mrazov celé mestá v Európe pomrznú,“ vyhlásil v októbri 2022 CEO ruského plynárenského gigantu Gazprom Alexej Miller. Šírenie strachu malo umocniť apokalyptické video, ktoré kolovalo internetom.

V rovnakom období nielen slovenské domácnosti dostávali do schránok oznámenia o prudkom – niekoľkonásobnom – zvýšení preddavkov na cenu za plyn, ktorý na európskej komoditnej burze vyskočil do bezprecedentných výšok.

Stávka na vzburu mrznúcich Európanov nevyšla

Čistý hospodársky výsledok ruského plynového gigantu za kalendárny rok 2023 bol takmer mínus sedem miliárd dolárov. Túto správu neradno podceňovať. Je ukážkou toho, že úsilie odstrihnúť Rusko od tržieb za vývoz plynu malo opodstatnenie.

Už bezprostredne po začiatku invázie na Ukrajinu sa z úst niektorých pozorovateľov ozvalo odvážne hodnotenie, že biznis model Gazpromu je mŕtvy.

Môže byť jeden stratový rok len výnimkou alebo skutočným zlyhaním podnikateľského plánu? Aký dôležitý je plynárenský koncern pre ruskú ekonomiku, no najmä pre jej štátny rozpočet?

Podnik väčší ako slovenské HDP

V roku pred inváziou dosiahli tržby Gazpromu vyše 138 miliárd dolárov. To je pre porovnanie viac než HDP Slovenska za vlaňajší rok, čiže v dolároch skoro 136 miliárd.

Vo svojich zlatých časoch tvoril tento jeden podnik celú desatinu ruskej ekonomiky a štvrtinu rozpočtových príjmov. V období pred inváziou bol aj najväčším platiteľom daní v krajine a k celkovému HDP prispieval takmer piatimi percentami.

V prvom roku vojny, počas ktorého ešte dodával veľké objemy do EÚ za dočasne nafúknuté ceny, poslal do štátneho rozpočtu spolu celkom 5 381 miliárd rubľov, teda ekvivalent 55 miliárd dolárov. A to nielen cez dividendy a daň z príjmu, ale aj daň z nehnuteľností, clá a najmä spotrebné dane. Na celkových rozpočtových príjmoch sa tak podieľal desatinou.

K celkovým príjmom z ropy a plynu v predvojnovom období prispieval pred inváziou takmer štvrtinou.

Okrem centrálneho štátneho rozpočtu sa Gazprom podieľa celou jednou pätinou aj na príjmoch mestského rozpočtu v Petrohrade.

A potom prišla stávka na „vymrazenie“ dominantného odberateľa.

Nič sa nedeje?

Po prehľade finančných ukazovateľov by sa mohlo zdať, že pre takýto gigant jeden zlý rok nič neznamená. Vlani sa celkové tržby prepadli medziročne o vyše štvrtinu zo 126 miliárd dolárov v roku 2022 na 91.

Hrubý zisk, pri ktorom finančníci vynechávajú vynaložené úroky, dane a odpisy (EBIDTA), sa medziročne scvrkol o takmer štyri pätiny z 30,3 na 6,6 miliardy dolárov. Výsledkom tohto prepadu v tržbách aj ziskovosti bola čistá strata mínus 6,9 miliardy dolárov. Bola to prvá ročná strata od konca deväťdesiatych rokov, sprevádzaných ruským defaultom, čiže neschopnosťou splácať svoje záväzky v cudzej mene. Treba pripomenúť, že v najlepších časoch – tesne pred inváziou – bol čistý zisk Gazpromu takmer 30 miliárd dolárov.

K tomuto tvrdému pádu najvýraznejšie prispela rýchla diverzifikácia dodávok plynu do Európskej únie, ktorá znížila podiel ruského plynu zo 40 na 8 percent. Diverzifikácia zdrojov plynu EÚ cez dodávky potrubiami z Nórska, ako aj skvapalneného plynu najmä z USA a zo Stredného východu prispeli aj k návratu cien plynu na európskej burze na úrovne z leta 2021.

Zlatonosná hus a jej zlatonosný klient

Viac než troma štvrtinami sa na vývoze plynu Gazpromu podieľala Európska únia ako dominantný odberateľ ruského plynu pred inváziou. V predvojnovom roku 2021 za ňou nasledovali Turecko s 10 percentami, Čína s piatimi percentami a ostatné trhy. Z predvojnových úrovní sa vývoz plynu do EÚ scvrkol o vyše 80 percent – zo 155 miliárd kubických metrov (bcm) na 27 v roku 2023.

Ruský plyn naďalej do EÚ prúdi, pozorovatelia si všimli, že okrem Maďarska je v Rakúsku podiel ruského plynu ešte vyšší než pred inváziou. Medzi najväčšími zostávajúcimi odberateľmi sa uvádzajú aj Taliansko a Slovensko.

Nepredajú Európe, predajú Číne – zvyknú hovoriť odporcovia sankcií. Vlani padol rekord v dennom objeme plynu dodanom z Ruska cez Ukrajinu. No aj napriek 42-percentnému medziročnému nárastu dosiahol vlaňajší celoročný objem dodávok do Číny stále len 22 miliárd metrov kubických, čo je stále menej, než koľko Rusko aj napriek výraznému poklesu dodáva aj dnes do EÚ.

Európa je stále popredným odberateľom ruského plynu, kam smeruje 38 percent, do Číny 33 percent a do Turecka 30. Ako poznamenáva bruselský think-tank Bruegel, „na plyn neboli v EÚ zavedené zmysluplné sankcie“.

K znižovaniu dodávok ruského plynu pristúpila väčšina Európskej únie už v roku 2022 okrem iného aj preto, aby obmedzila možnosti Ruska manipulovať cenami a zabránila opakovaniu situácií, keď Moskva vydierala členské štáty zavretím kohútikov na plynovodoch. A viackrát to aj urobila.

De facto je Rusko ochudobnené o tržby z vývozu plynu do EÚ, hoci plošné sankcie zavedené neboli – najmä kvôli Taliansku a stredoeurópskemu trojuholníku.

Zložitým špecifikom plynu je nevyhnutnosť vybudovania plynových potrubí s dostatočnou kapacitou alebo kapacít na výrobu, prepravu a prečerpanie skvapalneného LNG plynu. Zložitým prvkom sú však aj rozdielne ceny, ktoré sú pri dlhodobých kontraktoch na dodávky dohodnuté.

Inak povedané, Číňan nenakupuje plyn za rovnakú cenu ako Nemec či Slovák.

Ako rýchlo možno nahradiť exportné trhy

Hlavnými trasami dodávok ruského plynu na dominantný trh EÚ boli plynovody Nord Stream 1 a 2, oba s kapacitou po 55 miliárd metrov kubických ročne, plynovod Yamal (33 bcm), Turkish Stream (31,5 bcm) a plynovod Bratstvo cez Ukrajinu (40 bcm).

Z tejto celkovej kapacity prevyšujúcej 200 miliárd kubických metrov plynu ročne sú mimo prevádzky obe trasy cez Baltické more, Poľskom bol zastavený tok cez plynovod Yamal a otázne je aj pokračovanie tranzitu cez Ukrajinu po skončení tohto roka. Predpokladá sa tak, že hlavným západným odberateľom ruského plynu ostane Turecko.

Pre expanziu vývozu do Číny je kľúčový plynovod Sila Sibíri 1 s celkovou kapacitou 38 miliárd metrov kubických, ktorá bola vlani vyťažená zatiaľ na menej než 60 percent. Ide o plynovod, ktorý bol do prevádzky uvedený len v roku 2019. Tento rok sa podľa pôvodných plánov mala začať stavať druhá trasa Sila Sibíri 2 cez Mongolsko, ktorá by mala mať kapacitu dodatočných 50 miliárd metrov kubických a podľa pôvodných plánov mala byť uvedená do prevádzky do roku 2030.

Aj v prípade dokončenia tohto projektu za 14 miliárd dolárov by sa celková kapacita smerom do Číny najskôr o päť rokov dostala na približne polovicu toho, koľko ho pred inváziou prúdilo do EÚ.

Podľa moskovských zdrojov BNE Intellinews Čína chce, aby celé náklady výstavby nového plynovodu financovalo Rusko samotné.

Čína pritom nie je taký lukratívny odberateľ ako EÚ. Alebo je možno silnejšia pri obchodných vyjednávaniach s Ruskom.

Koľko za plyn platia Číňania

Zmluvné ceny dodávok plynu sú, pochopiteľne, predmetom obchodného tajomstva. Pohľad na oficiálne celkové objemy dodávok a vykazované tržby však naznačuje výrazný rozdiel medzi tým, za koľko Gazprom exportuje plyn do EÚ, a cenou vývozu do Číny.

Podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na zdroj z ruského ministerstva hospodárstva, cena za tisíc kubických metrov plynu pre Európu vlani klesla z rekordných približne tisíc dolárov v roku 2022 na polovicu vlani. Čína mala minulý rok platiť menej než 300 dolárov a uniknutý dokument pripúšťa ďalší pokles.

Agentúra Bloomberg – odvolávajúca sa tiež na zdroje z ruskej vlády – naznačuje viac než 28-percentnú „čínsku zľavu“ za dodávky minimálne do roku 2027.

Podľa štatistík ruskej centrálnej banky je rozdiel v cenách za ruský plyn medzi Čínou a EÚ vyše dvojnásobný. Bruselský Bruegel uvádza, že čínska cena bola ešte v roku 2022 tretinová oproti tej európskej.

Základom bezpečnosti je diverzifikácia dodávok 

Do projektu Sila Sibíri 2 sa Čína aj podľa medializovaných správ neponáhľa. Oficiálne je dôvodom diverzifikácia dovozov energetických surovín aj ich nahrádzanie obnoviteľnými zdrojmi.

Sila Sibíri 2 mala byť aj jedným z troch hlavných bodov rokovaní počas májovej návštevy ruského prezidenta v Pekingu. No dohoda sa zatiaľ nekoná, hoci na zvyšných bodoch – bojkotovaní mierových rokovaní a spolupráci v bankovom sektore – sa veľmoci úplne alebo čiastočne dohodli.

Podľa informácií Financial Times je Čína ochotná zmluvne sa zaviazať k odberu „len malého zlomku z plánovanej kapacity 50 miliárd metrov kubických“, no čo je ešte dôležitejšie, požaduje takmer rovnakú cenu, akej sa tešia domáci ruskí odberatelia – a to vďaka krížovým dotáciám zo ziskov z vývozu. To by však nabúralo koncept, v rámci ktorého výrazne drahšie exportné ceny pomáhajú dotovať lacný plyn pre domácich odberateľov.

Budúcnosť tranzitu cez Ukrajinu do EÚ

„Čína verí tomu, že čas je na jej strane. Má priestor čakať a dotlačiť Rusov k čo najlepším podmienkam,“ zhodnotil Alexander Gabuev, riaditeľ Carnegie Russia Eurasia Centra v Berlíne pre Financial Times. „Na konci dňa, Rusi nemajú žiadnu inú možnosť, kam predávať tento plyn.“ 

Túto situáciu dokresľuje aj to, že napriek vojnovému stavu pokračuje v úvode júna Gazprom v dodávkach do EÚ cez Ukrajinu prakticky na plnú kapacitu.

Ukrajina aj napriek príjmom z tranzitu signalizuje nepredĺženie zmluvy platnej do konca roku 2024. Ani podľa ruskej strany sa údajne nevedú rokovania o predĺžení tejto prepravnej zmluvy.

Podľa BNE Intellinews vlaňajšia strata ukrojila Gazpromu dve tretiny z predvojnových rezerv. Podľa iných pozorovateľov by si pokračovanie vlaňajšieho hospodárenia firmy možno už v roku 2025 mohlo vyžiadať posilnenie vlastného imania firmy. Podľa Alexa Isakova z Bloombergu zverejnená strata naznačuje, že „vláda vytláča z firmy viac zdrojov, než zvykla predtým“.

Cena za vojnu: zvyšovanie daní

To, že situáciu neberú na ľahkú váhu ani na ministerstve financií v Moskve, signalizujú správy o zásadnej daňovej reforme, ktorá by mala zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o ekvivalent 33 miliárd dolárov ročne.

Jej podstatou je zrušenie pôvodne 13-percentnej rovnej dane pre fyzické osoby (pre príjmy nad 55-tisíc dolárov ročne je už 15 percent) a zavedenie progresívnych sadzieb dane v rozmedzí 15 až 22 percent. Zároveň sa má daň z príjmu právnických osôb od budúceho roka zvýšiť z 20 na 25 percent. Odpor daňovníkov voči tomuto kroku sa neočakáva, pretože odhadovaných 40 percent rozpočtových výdavkov smeruje na financovanie invázie na Ukrajinu.

Taktika „vymrazenia Európy” sa tak nakoniec môže ešte viac otočiť proti jej autorom. Stačí, aby EÚ vrátane stredoeurópskych štátov rozhodnejšie a rezolútnejšie vypli ruský plyn. Už vieme, že sa to dá.