Skoro polovica Ukrajincov príde o bezplatné bývanie. Koľko ich tu zostalo a ako sa im darí?

Maryna Lymar v marci 2022 utekala s dvoma dcérami z Ukrajiny pred vojnou. Usadila sa v Bernolákove a požiadala o dočasné útočisko, rovnako ako zhruba 140-tisíc ďalších Ukrajincov po napadnutí ich vlasti Ruskom. „Najskôr som si myslela, že sa vrátim domov. Po pol roku som pochopila, že na Slovensku zostanem,“ hovorí.

Určiť presný počet tých, ktorí tu zostali, je ťažké, keďže status dočasného útočiska umožňuje aj voľný pohyb v rámci EÚ. Navyše časť Ukrajincov sa vrátila domov. Ukrajinských pracovníkov a detí v školách je na Slovensku dokopy niečo vyše 64-tisíc. Určite sú tu však aj skupiny dôchodcov, zdravotne postihnutých či nepracujúcich odídencov.

Tým s dočasným útočiskom doteraz štát finančne pomáhal príspevkom na bývanie, najskôr vo výške 10 eur, od marca už len 5 eur na noc na osobu.

Vláda sa ho teraz rozhodla obmedziť, Slovensko im bude príspevok poskytovať iba prvých 120 dní po získaní dočasného útočiska. Dlhšie ho budú môcť dostávať iba zraniteľné skupiny, napríklad ľudia v hmotnej núdzi, deti do 5 rokov, ľudia nad 65 rokov či zdravotne postihnutí.

„Je dobré, že pomoc bude adresnejšia, k podobnému obmedzeniu pristúpili aj v iných krajinách,“ hovorí bývalý šéf migračného úradu Ján Orlovský. Bývanie bolo podľa neho silne dotované a majitelia bytov, ktorí prichýlili ukrajinské rodiny, nemuseli príspevok zdaňovať. „Bola to slušná čiastka. Žena s dvoma deťmi dostala aj 600 eur mesačne bez ohľadu na to, či je to Bratislava alebo Svidník,“ hovorí Orlovský.

O podporu štátu príde 15-tisíc ľudí

„Príspevok na bývanie nám veľmi pomohol,” hovorí Maryna Lymar. Jej rodina ho využíva doteraz, no budú sa musieť pripraviť na to, že koncom júna sa táto pomoc skončí. „Už teraz si hľadám na Slovensku takú prácu, kde by mi dali plat vyšší o tento príspevok,” hovorí Lymar, ktorá v súčasnosti pracuje v ukrajinskej firme ako programátorka.

Ministerstvo vnútra odhaduje, že v súčasnosti je priemerný počet odídencov, za ktorých poskytuje príspevok, asi 35-tisíc. Len v apríli na to štát potreboval skoro päť miliónov eur. Rezort odhaduje, že po novom na príspevok dosiahne už iba 20-tisíc ľudí mesačne a štátnu kasu to bude stáť v roku 2025 tri milióny eur mesačne. V nasledujúcich rokoch 2026 a 2027 sa počíta s medziročným päťpercentným nárastom výdavkov z dôvodu nárastu počtu odídencov.

Časť výdavkov štát platil z európskych peňazí. „Do veľkej miery sa to hradilo z projektu EU-Care, pričom podiel toho, čo Slovensko prispieva a koľko dostáva, je jedna k štyrom,” hovorí Orlovský, ktorý bol na čele migračného úradu do decembra minulého roka.

Najviac detí z Ukrajiny pribudlo na základných školách

Podľa Orlovského väčšina krajín začala obmedzovať pomoc pre tých, ktorí si už našli prácu, teda sú etablovaní. „Je to úplne fér. Keď dáte ľuďom strechu nad hlavou a najesť, absolútne stratia motiváciu pohnúť sa ďalej. Pocit závislosti potom v nich vyvoláva aj antipatiu k ľuďom, ktorí im pomoc poskytujú. Samozrejme, je to krajina vo vojne, ale je vo vlastnom záujme každého človeka, aby sa čo najrýchlejšie postavil na nohy,” opisuje svoje skúsenosti Orlovský.

Na druhej strane až 80 percent tých, ktorí na Slovensko utiekli pred vojnou, boli podľa neho ženy s deťmi. „Keď ste žena s dvoma deťmi a nenájdete im škôlku alebo nie ste v nejakej komunite, ktorá sa o ne postará, viem si predstaviť, že to predstavuje veľký stres,” hovorí. Niektoré deti nemusia zvládať sústredenie v škole, ak im vojna spôsobila posttraumatické poruchy.

Maryna Lymar pochádza z Dnipra, jej dve deti chodia do slovenských škôl. Nastúpili pred dvoma rokmi, takmer hneď po príchode na Slovensko. „Staršia dcéra je teraz v ôsmom ročníku a mladšia v šiestom,“ hovorí Lymar.

Počet ukrajinských žiakov od vypuknutia vojny narastá, a to najmä na základných školách. Oproti predvojnovému školskému roku na nich počet detí z Ukrajiny stúpol na 7,5-násobok. Celkovo je na všetkých slovenských školách vyše 22-tisíc ukrajinských študentov.

Slovensko potrebuje aj ukrajinských špecialistov

Počet odídencov z Ukrajiny, ktorí sa na Slovensku uchytili, sa dá odhadnúť aj na základe ich zamestnanosti. Existujú dva spôsoby, ako môžu pracovať - buď dostanú pracovné povolenie, alebo pracujú na takzvanú informačnú kartu. Tá zahŕňa prácu na rôzne výnimky, napríklad pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, po ktorých je na trhu mimoriadny dopyt, ale aj pre ľudí s dočasným útočiskom.

Z dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že v apríli tohto roka na Slovensku pracovalo 41 377 ľudí z Ukrajiny. Najčastejšie ako operátori a montéri strojov a zariadení, tých bolo viac ako 15-tisíc. „Nasledujú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a treťou najčastejšie vykonávanou profesiou bola práca v službách a obchode,” hovorí Ľubica Melcerová, PR manažérka Alma Career, prevádzkovateľa portálu profesia.sk.

Aj za posledný rok narástol počet pracujúcich Ukrajincov a Ukrajiniek o takmer 6-tisíc.

V apríli 2021, čiže necelý rok pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, ich u nás pracovalo vyše 18-tisíc, aj vtedy najčastejšie ako operátori a montéri strojov a zariadení, ale aj ako kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.

„Výrazné zmeny vo vykonávaných profesiách neevidujeme, dobrou správou však je spomínaný nárast pracovníkov a pracovníčok z Ukrajiny na pozíciách špecialistiek a špecialistov, keďže tam ich veľmi potrebujeme,” konštatuje Melcerová. Podľa nej je potrebné pracovať na tom, aby viac z nich prijalo pracovné miesta, ktoré zodpovedajú ich pôvodnej kvalifikácii.

„Zvyčajne ide o pozície, ktoré v hospodárstve najviac chýbajú, napríklad zdravotné sestry, lekári, rôzni špecialisti alebo ľudia s technickým vzdelaním a zameraním,” hovorí Melcerová.

Ako ďalej dodáva, treba pracovať na tom, aby sa odídenci integrovali do spoločnosti, a dať im slušnú vyhliadku na prechodný alebo dlhodobý pobyt. V Českej republike už takmer 60 percent utečencov a utečeniek deklaruje, že sa najbližšie dva roky nebudú môcť alebo chcieť vrátiť domov a nemajú kam odísť, dodáva Melcerová.

Na porovnanie, v Česku v súčasnosti pracuje asi 120-tisíc Ukrajincov, v Poľsku odhady spoločnosti Deloitte hovoria o 225- až 350-tisíc utečencoch z Ukrajiny, ktorí pracujú. Podľa analýzy Deloitte až 93 percent práceschopných ukrajinských utečencov v Poľsku oficiálne pracuje, platí dane a odvody a toto číslo v priemere platí aj pre iné európske krajiny.

Skráti sa aj pobyt v azylovom zariadení

Pre odídencov z Ukrajiny bol inštitút dočasného útočiska najvýhodnejší, pretože vďaka nemu mali nárok na časovo neobmedzený príspevok na bývanie. Podľa ministerstva vnútra je väčšina žiadateľov o dočasné útočisko práve z Ukrajiny. Od vypuknutia vojny oň požiadalo dokopy 146-tisíc z nich, aj keď to neznamená, že všetci na Slovensku zostali.

"Štatút dočasného útočiska umožňuje jeho držiteľom po splnení určitých podmienok (biometrický doklad totožnosti) voľný pohyb v rámci EÚ. Rovnako tak umožňuje odídencom vstúpiť na územie Ukrajiny a následne sa vrátiť," hovorí ministerstvo vnútra. Ako dodáva, od marca 2022 do konca mája 2024 zaniklo dočasné útočisko 24 135 osobám.

Ak ľudia z Ukrajiny nemajú dočasné útočisko, môžu tu mať prechodný pobyt alebo požiadať o azyl. Podľa Orlovského azyl nie je taký výhodný, pretože tam je pomoc obmedzená na šesť mesiacov. Nevylučuje však, že po skončení príspevku na ubytovanie časť Ukrajincov požiada o azyl.

Novela, ktorú schválili vo štvrtok poslanci, upravuje aj ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach. Platia rovnaké podmienky ako pri príspevku na ubytovanie, teda odídenec môže byť ubytovaný v azylovom zariadení najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky s možnosťou jeho predĺženia na základe žiadosti v prípade, ak ide o zraniteľné osoby.

Keďže sú však kapacity v azylových zariadeniach nedostatočné, okruh zraniteľných osôb je užší. Okrem toho platí, že v stanovených prípadoch bude musieť odídenec azylové zariadenie opustiť.