Denník N

Smer napokon valcuje partnerov aj vo vplyve na čerpanie eurofondov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 17.30: Dôležité ministerstvá z pohľadu eurofondov sú ministerstvá dopravy, pôdohospodárstva, životného prostredia, školstva a práce.

Konečná dohoda o rozdelení kresiel v novej vláde ukazuje, že Smer bude mať rozhodujúce slovo aj v eurofondoch.

Získa tri zo šiestich ministerstiev rozhodujúcich pre rozdeľovanie fondov a k tomu aj post podpredsedu vlády pre investície, ktorému podľa Roberta Fica navyše výrazne posilnia kompetencie.

Do roku 2020 môžeme použiť z eurofondov 15,3 miliardy eur, z ktorých viac ako 95 percent má pod kontrolou šesť ministerstiev. Rátame medzi ne aj ministerstvo hospodárstva, aj keď nie je priamo riadiacim orgánom pre niektorý z operačných programov.

Video: Ako súvisí Ficov byt so zostavovaním vlády
autori: Martina Pažitková, Monika Tódová

 

Ktoré rezorty ich majú pod sebou

O najväčšom eurofondovom balíku peňazí v treťom programovom období rozhoduje ministerstvo dopravy, ktoré Smer ponúkol strane Sieť. Sú to takmer 4 miliardy eur. Peniaze majú ísť na dopravné projekty (diaľnice, železnice) a na informatizáciu spoločnosti.

Budúci minister bude musieť okamžite riešiť IT tendre, ktoré tam už Ján Počiatek rozbehol, a ktoré opakujú klasické chyby. Sú veľké, vyzerajú predražene a chýbajú k nim základné analýzy.

Ďalším z topeurofondových ministerstiev je ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má v troch operačných programoch viac ako 3,3 miliardy eur. Tento rezort má pripadnúť SNS.

Viac ako tri miliardy európskych peňazí kontroluje ministerstvo životného prostredia v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia. Toto ministerstvo pripadne Mostu-Híd. Podstatnú úlohu však pri tomto eurofondovom programe zohraje Smer.

Sprostredkovateľským orgánom pre operačný program Kvalita životného prostredia je totiž Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. Kontroluje projekty, ktoré súvisia s energetikou, energetickou efektívnosťou či obnoviteľnými zdrojmi. Ministerstvo hospodárstva má dostať práve Smer.

Ďalšie dôležité posty z pohľadu eurofondov sú na ministerstve školstva. Ministerstvo zodpovedá za operačný program výskum a inovácie, Brusel nám na to vyčlenil takmer 2,3 miliardy eur. Najprv sa zdalo, že staronovým ministrom školstva bude Peter Pellegrini zo Smeru. Aj toto ministerstvo však pripadne SNS.

Ani ministerstvo školstva nezačalo nové programové obdobie dobre a potvrdila to aj Európska komisia. Bruselu sa nepáčilo, že niektoré národné projekty sú nedostatočne opísané, ich význam je nejasný, jasné nie je ani to, prečo by mali byť financované z eurofondov a nie priamo zo slovenského rozpočtu.

Tvrdú kritiku si za to od bruselských úradníkov vypočul Ľubomír Vážny, ktorý je podpredsedom vlády pre investície. „Pripomínam, že niektoré projekty schválené bývalou vládou, ktoré sme kritizovali, sú v porovnaní s niektorými súčasnými projektovými zámermi‚ vysoko sofistikované‘,“ napísal potom Vážny v liste, ktorý zasielal v polovici januára ostatným ministrom.

Smer bude mať naďalej na starosti koordináciu 15 miliárd eurofondov. Ešte nie je jasné, či extra post pre eurofondy získa opäť Vážny, ale Robert Fico sa vyjadril jasne – právomoci podpredsedu vlády pre investície sa majú výrazne posilniť práve v oblasti eurofondov.

Z veľkých eurofondových ministerstiev bude mať Smer priamy vplyv len na ministerstvo práce, ktoré je riadiacim orgánom pre operačný program ľudské zdroje s balíkom 2,2 miliardy eur.

Operačné programy, riadiace orgány a pridelené sumy:

  • Výskum a inovácie – ministerstvo školstva: 2,267 miliardy eur
  • Integrovaná infraštruktúra – ministerstvo dopravy: 3,967 miliardy eur
  • Ľudské zdroje – ministerstvo práce: 2,205 miliardy eur
  • Kvalita životného prostredia – ministerstvo životného prostredia: 3,138 miliardy eur
  • Integrovaný regionálny operačný program – ministerstvo pôdohospodárstva: 1,754 miliardy eur
  • Efektívna verejná správa – ministerstvo vnútra: 278 miliónov eur
  • Technická pomoc – úrad vlády: 159 miliónov eur
  • Program rozvoja vidieka – ministerstvo pôdohospodárstva: 1,545 miliardy eur
  • Rybné hospodárstvo – ministerstvo pôdohospodárstva: 15,8 milióna eur

Nebolo to bez káuz a problémov

Podmienky tretieho programového obdobia vyrokovala pre Slovensko druhá Ficova vláda. Fico nezabudol vtedy dodať, že je to o dve miliardy viac, ako bruselskí úradníci vyčlenili pre našu krajinu počas druhého programového obdobia. Vtedy o podmienkach rokovala druhá Dzurindova vláda, ale Ficova vláda operačné programy úplne prerobila.

Za prvé dva roky sme nové eurofondy ešte ani len nezačali čerpať. Vlani finišovali ešte staré eurofondy.

„Za dnešný stav, keď Slovensko po dvoch rokoch nevyčerpalo ešte ani euro a niektoré operačné programy nemajú vyhlásenú ešte ani jednu výzvu, je v plnom rozsahu zlyhaním centrálneho koordinačného orgánu, ktorým je Úrad vlády,“ hovorí odborník na eurofondy Ján Rudolf (kandidoval za SaS).

Podobne to vyzeralo aj v prípade druhého programového obdobia. Hneď v úvode – v roku 2007 eurofondy na Slovensku stáli, lebo po nástupe Ficovej vlády sa všetko schvaľovalo nanovo.

Brusel nám v rámci druhého programového obdobia pridelil na 14 operačných programov niečo cez 11,6 miliardy eur. Všetko sme nevyčerpali a prišli aj kauzy.

Ministerstvo financií vo februárovej správe uvádza, že sme vyčerpali asi 92 percent toho, čo sme mohli. Ministerstvo financií priratáva k tomu ešte zálohové platby, takže sme podľa neho na necelých 94 percentách. Nedočerpaná suma je tak okolo 900 miliónov, resp. 720 miliónov eur, ak berieme do úvahy aj zálohové platby.

Najväčšou eurofondovou kauzou za prvej Ficovej vlády bol nástenkový tender. Prúsery mala aj druhá Ficova vláda. Európska komisia nám pred necelými dvoma rokmi zablokovala 330 miliónov eur a spochybnila domáci orgán auditu na ministerstve financií.

Vyriešilo sa to tak, že sa vymenil šéf auditu. Výhrady Komisie sa týkali celého priebehu verejných obstarávaní, od vyhlásenia tendra až po uzavretie zmluvy. Väčšina obstarávaní sa robila za prvej Ficovej vlády.

Vlani na jeseň sa začalo otvorene hovoriť o predražených IT zákazkách. Ale až vtedy, keď sa ozvali nespokojní ľudia z IT sektora a založili iniciatívu slovensko.digital.

A problémy sa dajú čakať aj v aktuálnom programovom období, na čo už upozornil aj Brusel. „Pôjdu do veľkých národných projektov za veľa peňazí. Je to jednoduchšie, súťaž nie je taká transparentná, je šitá na mieru konkrétnemu uchádzačovi. Je to parketa, v ktorej vie výborne chodiť Pellegrini,“ predpovedá správanie úradníkov poslankyňa SaS Lucia Nicholsonová.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Voľby 2016

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie