Reakcia na eurovoľby bola v Paríži porovnateľná s inváziou Ruska na Ukrajine

Autor je hlavný ekonóm think-tanku Globsec

• Pokles podpory zelených strán stiahol nadol ceny akcií spojených so zelenou energetikou. 
• Zosilnenie krajnej pravice zvýšilo rizikové prirážky dotknutých členských krajín voči Nemecku. 
• Francúzsky prezident Macron poslal do mínusu tak akciové, ako aj dlhopisové trhy v Paríži, no investori sa frexitu neobávajú. Zatiaľ.

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu vyvolali na finančných trhoch viaceré pohyby. Jedným z nich bol prepad cien akcií v zelených priemyselných odvetviach. Slabé výsledky frakcie zelených totiž zvýšili šance, že sa európska politika v ďalšom období viac zameria na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ než na zelené témy, ktoré dominovali dosluhujúcemu kabinetu Ursuly von der Leyen.

Oveľa väčšiu nervozitu na finančných trhoch však spôsobilo to, čo po voľbách nasledovalo – prekvapivé rozhodnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona rozpustiť parlament a vypísať predčasné voľby.

S volebnou prehrou zelených padali aj zelené akcie

Frakcia zelených obsadí v Európskom parlamente po novom len 52 kresiel, čo znamená zoslabnutie o 20 poslancov a zníženie podielu v pléne z 10,1 na 7,2 percenta. Potvrdzujú sa tým obavy, že nová eurokomisia v ďalšom období už nebude ďalej zvyšovať svoje ciele v oblasti ochrany klímy. Tlak na európskych politikov sa stupňuje už niekoľko rokov vzhľadom na vysoké náklady na „green deal“ aj celkovú ekonomickú neistotu spôsobenú rastúcim napätím v medzinárodnom obchode, blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA a vojnou na Ukrajine.

Keď sa k tomu pridal aj volebný neúspech zelených, odniesli si to napríklad akcie firiem aktívnych v oblasti slnečnej energie či výroby veterných turbín. Viaceré utrpeli dvojciferné prepady už v prvom týždni po voľbách. „Prekvapením týchto volieb nebol vzostup krajnej pravice (ako sa všeobecne predpovedalo), ale pokles podpory zelených,“ zhrnul hlavný globálny stratég Société Général Albert Edwards.

Frakcii budú pritom naďalej dominovať zelení z Nemecka a Rakúska, ktorí sa v aktuálnom volebnom období tešia aj účasti vo vládnucich koalíciách.

Dlhopisoví investori si vypýtali vyššiu prirážku

Napriek diskusiám o chabnúcom ekonomickom modeli Nemecka postavenom na vývoze sa dlhopisy tejto krajiny aj po eurovoľbách správali ako bezpečný prístav. Kombinácia hospodárskej veľkosti, vysokého investičného ratingu, konzervatívneho vedenia verejných financií a zatiaľ aj predvídateľného politického vývoja robí totiž naďalej z federálnych štátnych dlhopisov (bundov) východiskový benchmark – odrazový mostík, voči ktorému sa hodnotí riziko ostatných členských krajín Únie.

Pre dlhopisové trhy EÚ sú nemecké federálne dlhopisy tým, čím sú americké federálne Treasuries pre svetový finančný trh. Vrátane štatútu „bezpečného prístavu“ v období zvýšených turbulencií. Áno, dlhopisoví investori nemajú na výber „dokonalého emitenta (dlžníka)“ – len toho s relatívne najlepšou reputáciou voči ostatným.

Preto v prvom týždni po zverejnení výsledkov do europarlamentu nemecké výnosy do splatnosti klesali (ich trhové ceny relatívne stúpali), kým dlhopisy Francúzska, Talianska aj Španielska čelili nárastu rizikových prirážok voči nemeckým výnosom do splatnosti (teda relatívnemu poklesu cien).

Dôvodom bola neistota. Európska únia je pod čoraz väčším externým tlakom v oblasti zahraničného obchodu, energetickej bezpečnosti, ako aj geopolitiky a eurovoľby poukázali aj na rastúce pnutia vo vnútri Únie. Tie predstavuje najmä vzostup pravicových populistických síl.

Z diskusie o geopolitickom posilnení EÚ sa stalo napätie z volieb v Paríži

Po eurovoľbách sa začal proces zostavovania novej eurokomisie, pri ktorom sa očakávala diskusia najmä o posilnení bezpečnosti a konkurencieschopnosti ako dvoch oslabených pilieroch EÚ. Tieto nádeje rozptýlil francúzsky prezident Emmanuel Macron nečakaným vyhlásením predčasných volieb. Táto udalosť na finančných trhoch zatienila bezprostrednú reakciu na výsledky volieb.

Cena za poistenie pred rizikom bankrotu Francúzska v uplynulom týždni prudko vystrelila, čo zodpovedá nárastu rizika „defaultu“ na vyše 3 percentá (teda 97-percentnej pravdepodobnosti, že k nemu nedôjde). Derivátové trhy dokonca prvý raz hodnotia Francúzsko (rating AA- od S&P) ako porovnateľne rizikového dlžníka ako susedné Španielsko (A). Výška rizikových prirážok podľa Allianz zodpovedá víťazstvu krajnej pravice v blížiacich sa voľbách a nárastu verejného dlhu krajiny na 118 – 130 percent HDP. Na riziko rozpočtovej krízy v prípade víťazstva Marine Le Penovej v parlamentných voľbách upozorňuje aj úradujúci minister financií Bruno Le Maine.

Obavy z najhoršieho však aj tak nie sú namieste, lebo štvrtinu štátnych dlhopisov Francúzska má na svojich účtoch centrálna banka v Paríži. Nakúpila ich v rámci nedávneho kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky ECB. Systémové riziko, teda hrozba tých najčernejších scenárov, je stále nižšie, než bolo počas dlhopisovej krízy v roku 2012 alebo v priebehu roku 2017, keď Emmanuel Macron prvý raz vyhral voľby, zhrnul Patrik Krizan z Allianz. Pripomeňme, že vtedy mal takmer dvojnásobnú podporu oproti Marine Le Penovej.

Frederik Ducrozet z Pictet Asset Management to pre CNBC zhrnul ešte kulantnejšie: „Úprimne povedané, nie je pravdepodobné, že by ECB zasiahla, aby zachránila Francúzsko. Toto nie je rok 2012, toto nie je Taliansko, žiadne riziko fragmentácie či vystúpenia Francúzska z eurozóny nie je súčasťou trhových očakávaní.“ Zvýšenie prirážok je podľa Ducrozeta len odrazom nárastu rozpočtových tlakov, ktoré sa objavujú aj v iných krajinách, no nie sú existenčnou hrozbou pre euro.

V prvom týždni zoslabol francúzsky akciový index CAC40 o vyše 6 percent, čo bol najprudší týždenný prepad od invázie Ruska na Ukrajine. Celková veľkosť, teda trhová kapitalizácia burzy v Paríži, klesla pod úroveň Londýna.

Povolebný týždeň bol pre európske akciové trhy najhorším od marca 2023, keď vzrástli obavy z presiaknutia švajčiarskej bankovej krízy do ďalších európskych krajín.