Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V kauze Váhostav padli prvé obvinenia, smerujú na manažment firmy

Keď bol Váhostav v zlej finančnej situácii, mohol niekoho uprednostniť a tým inému poškodiť, keď odpisoval dlhy.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v pondelok vzniesol obvinenie voči trom osobám z  prostredia manažmentu Váhostavu Juraja Širokého. Má podozrenie, že tri osoby, ktoré zatiaľ kriminálka nemenuje, zvýhodnili veriteľa a mohli tak spôsobiť škodu vo výške najmenej 7 miliónov eur.

Súvisí to s tým, že firma pred pár mesiacmi vyhlásila, že už viac svoje dlhy nezvláda platiť, a nechala veľa stavbárov s tým, že veľkú časť odrobenej práce minimálne načas nedostanú zaplatenú. Reštrukturalizácia ako taká je legálna.

Medzi obvinenými môžu byť teoreticky aj bývalí členovia manažmentu stavebného gigantu, napríklad bývalý šéf Váhostavu Ján Kato. Ten v pondelok povedal, že o vyšetrovaní nemá žiadne informácie. Na polícii bol iba raz vypovedať.

Vo Váhostave nevedia

Obvinenia sa môžu týkať aj aktuálneho manažmentu.

„Spoločnosť zatiaľ nedostala žiadne stanovisko od Národnej kriminálnej agentúry, preto nie je možné povedať, či ide o členov bývalého alebo súčasného manažmentu. Váhostav bude naďalej súčinný pri vyšetrovaní a je naďalej pripravený poskytnúť všetky informácie, ktoré si vyšetrovatelia vyžiadajú,“ odpísal hovorca stavebného gigantu Tomáš Halán.

Pri reštrukturalizácii môže dôjsť k zvýhodneniu veriteľa oproti ostatným rôznymi spôsobmi. Napríklad ak firma vo finančných problémoch prednostne vypláca jedných veriteľov, zatiaľ čo iných nechá čakať až do momentu, keď začne škrtať dlhy.

Iná možnosť je napríklad, že niekomu firma niečo sľúbi výmenou za spoluprácu pri odpisovaní dlhov v takej forme, ako si to predstavuje dlžník. Teoreticky takto niektorí podnikatelia môžu zbytočne prísť o viac peňazí, než prísť mali.

Škála rôznych typov trestných činov pri reštrukturalizácii je široká. „V načrtnutom prípade by mohlo dôjsť napríklad k spáchaniu trestného činu napríklad poškodzovania veriteľa, zvýhodňovania veriteľa, zavineného úpadku či marenia konkurzného konania,“ opisuje advokát a konkurzný správca z právnej kancelárie bnt law Vladimír Kordoš. Maximálne sa to môže skončiť odsúdením na 8 rokov nepodmienečne.

Táto horná hranica platí pre prípady, keď niekto spôsobí zvýhodnením veriteľa „škodu veľkého rozsahu“.

Majitelia z Kostariky a Cypru

Kriminalisti taktiež vedú trestné stíhanie v kauze Váhostavu pre podozrenie z podvodu, zavineného úpadku či porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V januári policajti informovali, že vo veci vypočuli 20 osôb. Vypovedať bol aj Juraj Široký, ktorý pôsobí v predstavenstve firmy.

Foto – Tasr
Foto – Tasr

V prípade reštrukturalizácie Váhostavu sa objavilo viacero sporných momentov. Ukázalo sa, že veľkú časť dlhov eviduje firma voči schránkovým firmám. Malo ísť o známych „akcionára“ Váhostavu, ktorí mu požičali na dobré slovo, aby odvrátili krach firmy.

Ak by sa ukázalo, že v skutočnosti Široký požičal sám sebe, celé odpisovanie dlhov mohol Váhostav teoreticky manipulovať podľa vlastných predstáv.

Váhostav samotný má korene v schránkových firmách z Belize, Nového Zélandu a vlastnícke väzby má aj s piatimi Kostaričanmi.

Firma aj naďalej pracuje na stavbe štátnych diaľnic. Za tie, ktoré postavila, zaplatené dostala, peniaze sa už nedostali k subdodávateľom.

Po tlaku zasiahol Fico

Po tlaku médií a opozície zareagovala na kauzu na poslednú chvíľu aj vláda Roberta Fica. Najmenších veriteľov sčasti uspokojí namiesto Váhostavu štát. Najviac v hodnote 200-tisíc eur a najviac do 50 percent ich pohľadávok.

Tí, ktorí tento program nevyužijú, dostanú počas piatich rokov okolo 19 percent z vystavených faktúr. Zvyšok si neskôr môžu nárokovať, do 50 percent aj cez exekúcie a zvyšok, ak sa ukáže, že na to firma má. V praxi sa môže stať aj to, že zisky sa nemusia vo firme len tak ukazovať, ale teoreticky sa môžu aj odlievať.

Dlhy firmy voči bežným obchodným partnerom pred ich významným, prinajmenšom dočasným odpisom boli v hodnote okolo 100 miliónov eur. Samotné schránkové firmy, ktoré Váhostavu požičali, si podľa posledných informácií nezažiadali o pomoc zo štátneho programu pomoci.

Istotu, že takmer všetky svoje peniaze uvidia, majú priamo v ozdravnom pláne naplno istenú bankári.

Vyšetrujú aj Doprastav

Zato štát môže mať pre pomocný balík veriteľom Váhostavu opletačky s Bruselom. V momente, ako takto zatiahne časť dlhov namiesto Váhostavu, môže sa to chápať ako selektívna pomoc konkrétnemu podniku.

Veľkú časť dlhov, akurát bez zásahu štátu, odpísal tesne pred Váhostavom aj Doprastav z portfólia neznámych vlastníkov. Aj ľudí  okolo tejto firmy, ktorá žije najmä z biznisu so štátom, vyšetrujú policajti, a to pre podozrenie, že pri odpise dlhov poškodila veriteľov. Zatiaľ o žiadnom konkrétnom obvinení policajti neinformovali.

V januári bol stav taký, že kriminalisti už vypočuli 18 ľudí.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Minúta po minúte

Akcie amerických technologických gigantov sa dnes výrazne oslabili, index Nasdaq Composite si pohoršil o 2,7 %. Pokles Microsoftu, Applu či Amazonu prevážil nad rastom finančných, energetických či priemyselných podnikov.

Investori podľa agentúry Reuters presúvali peniaze z technologických firiem do odvetví, ktoré podľa nich budú viac ťažiť z oživovania ekonomiky.

Ako klesli indexy na Wall Street

  • Dowov-Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 0,39 % a uzavrel na 31 270,09 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,31 % na 3819,72 bodu.
  • Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa prepadol o 2,70 % na 12 997,75 bodu.

Výrazný pokles utrpel Microsoft, Apple či Amazon, posilňovali sa naopak banky JPMorgan a Goldman Sachs či ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron. (čtk)

Zdroj - Google
Zdroj – Google

Streamovacia spoločnosť Anghami vstúpi ako prvá arabská technologická firma na americkú burzu Nasdaq. Rival Spotify je populárny na Blízkom východe a v severnej Afrike, na burzu pôjde prostredníctvom firmy založenej na účely akvizície.

Firma to podľa agentúry Reuters oznámila v dnešom vyhlásení.

  • Anghami hovorí, že jej príjmy sa v posledných troch rokoch zvýšili o 80 % a v najbližších troch rokoch očakáva ich späťnásobenie.
  • Spoločnosť sídli v emiráte Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), má viac než 70 miliónov registrovaných používateľov a spolupracuje s firmami Universal Music Group, Sony Music a Warner Music Group.

Na burzu pôjde prostredníctvom takzvanej SPAC (Special Purpose Acquisition Companies), teda prázdnej firmy založenej len na účely akvizície. Tá vydá najprv akcie v rámci primárnej verejnej ponuky (IPO), vstúpi na burzu a potom hľadá vhodný cieľ na prevzatie. Investori nevedia, aký podnik nakoniec firma prevezme.

V posledných mesiacoch firiem SPAC pribúda rýchlym tempom. (čtk)

Od pondelka už nebudú môcť ísť pozitívni na covid-19 na nákup potravín a drogérie. Vyplýva to z vyhlášky úradu verejného zdravotníctva. Odísť z domu môžu len kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti či testovaniu.

„Túto možnosť sme do vyhlášky stanovili v čase, keď sme zaznamenávali sťažnosti od občanov, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si nevyhnutné životné potreby cez iné osoby, zároveň nemali možnosť využiť online nákupy a nebola im garantovaná ani pomoc donášky zo strany samospráv,“ vysvetlila hovorkyňa úradu Daša Račková.

Uznesenie vlády z 28. februára starostom a primátorom odporúča prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby, ktoré sú pozitívne testované na covid-19. „ÚVZ SR aj z tohto dôvodu a z dôvodu výskytu nových mutácií pristúpil k zrušeniu uvedenej možnosti,“ doplnila.

Ostatné možnosti opustenia karantény ostávajú pre pozitívne osoby zachované. „Vo všetkých prípadoch však musí mať pozitívne testovaná osoba prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2 bez výdychového ventilu, povinné je aj dodržiavanie hygieny rúk,“ uviedla.

Medzi osoby v osobitnom režime úrad po novom zaraďuje aj pracovníkov bánk, ktorí sú zodpovední za prevádzku prvkov kritickej infraštruktúry vo finančných službách. (tasr)

Nemecká vláda schválila návrh zákona, ktorý tlačí na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u zahraničných dodávateľov. Zabezpečiť to majú nemecké podniky pod hrozbou pokút. O návrhu bude rokovať ešte spolkový snem. Podnikateľské združenia ho kritizujú a žiadajú zmeny.

  • Zákon by mal napríklad zabezpečiť, aby za produktmi, ktoré ponúkajú nemecké podniky, nestála detská práca. V prípade porušenia by nemecké firmy mohli dostať pokutu do 2 % svojich ročných tržieb.
  • Nové pravidlá majú platiť od roku 2023 pre nemecké podniky s viac než tromi tisíckami zamestnancov a o rok neskôr pre firmy s viac než tisíckou zamestnancov. V prvej fáze by sa zákon mal týkať viac než 600 firiem, v druhej viac než 2900.

Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, nový zákon kritizuje a označuje ho za príliš ďalekosiahly a prísny.

Varuje, že mnoho firiem sa pre hrozbu postihu bude musieť stiahnuť z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Tvrdí tiež, že nemecké podniky budú znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii. (čtk, reuters, dpa)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová kandiduje do predstavenstva ruského koncernu Rosnefť. V roku 2018 jej prišiel na svadbu Vladimir Putin. Vo vedení firmy pôsobí od roku 2017 aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

O nominácii Kneisslovej informovala ruská agentúra Interfax, jej meno podľa nej figuruje na vládnom zozname kandidátov.

Kneisslová je novinárka a odborníčka na Blízky východ. Členkou FPÖ (ktorá má dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina) nebola, ruský prezident však prišiel v auguste 2018 na jej svadbu. Post ministerky zastávala v prvej vláde Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019.

Hlavným akcionárom firmy Rosnefť je ruská štátna holdingová spoločnosť Rosneftegaz. Spoločnosť opakovane čelila kritike za vysoké odmeny, ktoré členom predstavenstva platí, napísal portál Nastojaščeje vremja. (čtk)

Shell sa chystá na éru „po rope“. Firma plánuje vyrábať biopalivá, ako letecký benzín a naftu z poľnohospodárskych plodín a obnoviteľnej energie, a rozšíriť v komerčnom rozsahu elektrolyzéry na výrobu vodíka bez použitia fosílnych palív.

Kedy sa vyplatí zamestnancovi podať daňové priznanie, aj keď by to mohol nechať tak (+ návod)

Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou - TASR
Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou – TASR

Ľuďom s príjmami zo zamestnania sa môže niekedy oplatiť podať daňové priznanie, aj keď by nemuseli. Napríklad keď pracovali len časť roka a nemajú uplatnenú celú nezdaniteľnú časť. Denník E pripravil návod na vyplnenie a modelovú situáciu.

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Coop Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať