Ekonomický newsfilter: Slovenské náklady starnutia obyvateľstva budú podľa ECB tretie najvyššie v eurozóne

V J&T BANKE zodpovedne spravujeme majetok rodín už tri desaťročia. V investovaní si budeme rozumieť.

Dobrý deň,

popri štvrtkovom verdikte Európskej komisie, ktorá Slovensko a ďalších šesť krajín zaradila medzi rozpočtových hriešnikov, trochu zanikla dôležitá analýza Európskej centrálnej banky. Venovala sa dlhodobým výzvam pre verejné financie, ako je starnutie obyvateľstva či zmena klímy. Ak ste si tipli, že najhoršie je na ne pripravené Slovensko, hádate správne.

Zo zahraničných správ v závere týždňa zaujali výsledky júnového prieskumu medzi manažérmi v eurozóne. Takzvaný index PMI ukázal, že po niekoľkých sľubných mesiacoch ekonomická aktivita v eurozóne poľavuje. Nie je to nič katastrofálne, ale slovenskí exportéri by mali spozornieť.

Prvý Ekonomický newsfilter týždňa má 1200 slov, na prečítanie potrebujete 5 minút. Pripravil Radoslav Tomek.

1. Slovenské verejné financie sú podľa ECB najhoršie pripravené na dlhodobé výzvy

Starnutie populácie, zmena klímy, potreba vyšších výdavkov na obranu či digitalizáciu verejnej správy. To sú podľa Európskej centrálnej banky hlavné dlhodobé výzvy pre verejné financie členských krajín, ktoré jej analytici aj kvantifikovali. Slovensko dopadlo v rebríčku najhoršie.

Potrebuje ušetriť ekvivalent takmer 10 percent hrubého domáceho produktu, aby štát dokázal v novej realite o desiatky rokov fungovať s dlhom pod európskym limitom 60 percent výkonu ekonomiky, vypočítala ECB. Priemer eurozóny je zhruba polovičný.

Aké budúce záťaže pre verejné financie vidí ECB:

Starnutie obyvateľstva. Európania žijú dlhšie a rodí sa ich menej, čo pre štáty znamená vyššie výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť, na ktoré sa však bude skladať čoraz menej pracujúcich. Na Slovensku budú nároky na štátny rozpočet vyjadrené v pomere k HDP tretie najväčšie po Luxembursku a Slovinsku – vyše 3 percent HDP, čo je viac než dvojnásobok priemeru eurozóny.
Výdavky na obranu. Ruská invázia na Ukrajinu znamená koniec takzvanej „mierovej dividendy“, ako sa hovorilo stavu po konci studenej vojny, keď vlády na celom svete výrazne obmedzili zbrojenie. Ak by krajiny eurozóny mali splniť cieľ NATO dávať na obranu 2 percentá HDP, vyžiadalo by si to dodatočných 71 miliárd eur. Medzi náklady zvýšeného geopolitického napätia treba započítať aj miliardové investície do energetickej bezpečnosti, pripomína ECB.
Klimatická zmena. Slovensko bude otepľovaním zasiahnuté menej ako južné krajiny, ktoré môžu mať veľký problém s nedostatkom vody či lesnými požiarmi. Ani stredná Európa sa však nevyhne výkyvom počasia a vláda bude musieť sanovať napríklad náklady častejších povodní, nehovoriac o potrebe ďalších zelených investícií. Zmena klímy sa navyše podľa ECB môže odraziť aj na horšej produktivite a vyšších úrokových sadzbách.
Digitalizácia. V roku 2021 Európska komisia odhadla, že súkromný a verejný sektor musia spolu investovať 125 miliárd eur ročne, aby sa EÚ v digitalizácii vyrovnala USA či Číne. ECB v aktuálnej analýze potrebu verejných investícií pre eurozónu a jej členov nekvantifikuje. V každom prípade, umiestnenie na predposlednom mieste v rebríčku digitálnych zručností DESI naznačuje, že v prípade Slovenska to nebude malá suma.

ECB hovorí, že jej prepočty sú orientačné a chcela nimi hlavne vytvoriť podnet na diskusiu. Veľa bude závisieť od toho, aké konkrétne kroky vlády v budúcnosti urobia. Hoci pôjde o veľké reformy, viaceré krajiny už podobne rozsiahle zmeny v minulosti úspešne urobili, pripomína centrálna banka.

Slovensko však má ešte jeden veľký problém – jednu z najhorších východiskových situácií, inými slovami, rozpočtový deficit, ktorý v tomto roku dosiahne 6 percent HDP alebo len o niečo menej. Analýza ECB vláde pripomína to isté, čo jej vo štvrtok povedala Európska komisia, keď Slovensko zaradila medzi siedmich rozpočtových hriešnikov v EÚ. Že treba okamžite konať.

Viac o téme: Slovenské verejné financie sú na starnutie obyvateľstva či klimatické zmeny pripravené najhoršie (Martina Kláseková)

Nadmerný deficit nie je len dočasný jav. Vysvetľujeme, prečo je slovenský rozpočet pod prísnym dohľadom Bruselu (Radovan Geist, Barbara Zmušková/Euractiv)

2. Prečo je pokračovanie ukrajinského tranzitu plynu nereálne

Dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu sa tento rok končí a Kyjiv nemá záujem kontrakt s agresorom obnoviť. Keďže niektoré krajiny Európskej únie vrátane Slovenska ešte stále významnú časť svojej spotreby kryjú práve ruským plynom, rozbiehajú sa rokovania, ako tranzit udržať.

Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (dnes v strane Demokrati) v rozhovore s Tomášom Grečkom a Denisou Funtíkovou vysvetľuje, prečo sú tieto nádeje márne.

Prečo je udržanie tranzitu podľa Hirmana nereálne

Podľa jedného z navrhovaných riešení by si európski obchodníci prebrali plyn na rusko-ukrajinskej hranici. Hirman hovorí, že by sa tým vystavili nepoistiteľnému riziku. V súčasnosti je majiteľom plynu počas jeho prepravy Ukrajinou stále Gazprom, čo Rusko odrádza od útokov na plynovú infraštruktúru. To by sa zmenilo – bez ohľadu na to, že obchodný bod Sudža, kde by sa plyn odovzdával, je pod ruskou jurisdikciou.
Veľký rozruch vyvolala nedávna správa agentúry Bloomberg, že sa rokuje o výmene ruského a azerbajdžanského plynu. To by znamenalo, že hoci by do Európy stále tiekol plyn z Ruska, na papieri by ho kupovala od Azerbajdžanu, ktorý by svoj export zasa presmeroval na iných odberateľov Gazpromu. Hirman upozorňuje, že toto riešenie má jeden vážny háčik. Azerbajdžan nedokáže vyťažiť toľko plynu, aby nahradil ten ruský smerujúci do Európy dnes.
Navyše záujem obchodníkov o tranzit cez Ukrajinu už aj tak opadol. Aj Maďarsko kupuje ruský plyn cez Turecko a Balkán.

SPP síce deklaroval, že na ďalšiu zimu má vďaka diverzifikačným kontraktom plynu dosť, definitívny koniec ukrajinského tranzitu ho však stavia do komplikovanej situácie. Hirman má obavy, že štátna firma nevyužila relatívne priaznivú situáciu na trhu, ktorá panovala ešte začiatkom roka, a nezabezpečila si alternatívne dlhodobé kontrakty a trasy. Napríklad OMV si podľa neho zabezpečila trasu z Talianska.

Čo sa ešte dozviete v rozhovore:

Plánovaná výstavba nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach môže naraziť na problém predĺženia životnosti existujúcej elektrárne V2. Pred jej vypnutím sa totiž nový reaktor z kapacitných dôvodov nebude dať pripojiť do siete.
Hirman zopakoval tézu svojho straníckeho predsedu Jaroslava Naďa, že skutočným víťazom eurovolieb sú koaličné strany, keďže silný zisk Progresívneho Slovenska spôsobil, že Demokrati a SaS sa do europarlamentu tesne nedostali.

Viac o téme: Tvrdiť, že kto porazí Smer, vyhrá voľby, je propaganda, hovorí Karel Hirman (Tomáš Grečko a Denisa Funtíková)

3. Júnový prieskum medzi manažérmi zmaril nádeje na výraznejšie oživenie v eurozóne

Ekonomika eurozóny v prvom kvartáli prekvapila neočakávane výrazným rastom a viaceré mesačné indikátory naznačovali, že podobne silné budú aj nasledujúce tri mesiace. Očakávania však schladil júnový index nákupných manažérov, ktorý mapuje aktivitu v súkromnom sektore.

Ukazovateľ známy pod anglickou skratkou PMI sa v tomto mesiaci po piatich mesiacoch nepretržitého rastu zosunul z 52,2 na 50,8 bodu. Zotrval však nad dôležitou hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje očakávania recesie a expanzie.

Prečo je to dôležité: Index zostavuje spoločnosť S&P Global z odpovedí podnikov na otázky o súčasných a očakávaných vstupných a výstupných cenách, produkcii či zamestnanosti. Jeho hodnota relatívne dobre predpovedá vývoj ekonomiky eurozóny, ktorá sa len v prvom štvrťroku vymanila z miernej recesie, keď kvartálne rástla tempom 0,3 percenta. Podľa ING však čerstvé hodnoty PMI signalizujú, že rast sa trochu spomalí.

Za júnový pokles indexu zodpovedá prudké zhoršenie situácie v priemysle, ktorý sa borí s prepadom objednávok a v pásme recesie je už dva roky. Mierne spomalenie oživovania zaznamenali aj služby, ktoré sa v pásme expanzie nachádzajú od februára.

Z jednotlivých krajín sa index zhoršil vo Francúzsku, kde sa podnikateľský sektor obáva víťazstva krajnej pravice v blížiacich sa voľbách. Ukazovateľ pre Nemecko sa udržal v zóne expanzie len vďaka službám.

Čo hovoria ekonómovia:

Bert Colijn, ING: Slabšie júnové PMI naznačuje, že ekonomický rast v druhom kvartáli môže byť pomalší, než sa čakalo. Pre rast to znamená zrážku s realitou, ale nie veľkú.
Richard Kubas, Inštitút finančnej politiky: Pokračovanie slabej priemyselnej výkonnosti spojenej s poklesom objednávok v eurozóne aj u našich blízkych obchodných partnerov vytvára riziko pre slovenských exportérov.
Jan-Paul van de Kerke, ABN Amro: Sklamanie z PMI podporuje našu predpoveď, že Európska centrálna banka v septembri zníži úrokové sadzby o štvrť percentného bodu.

Dlhoočakávané zníženie úrokových sadzieb, na ktoré sa ECB odhodlala začiatkom júna, zatiaľ podnikovým manažérom k väčšiemu optimizmu nepomohlo. Na druhej strane, ekonomike sa darí lepšie ako pred rokom a očakávané ďalšie uvoľnenie menovej politiky ju ešte podporí.

V každom prípade, výsledky júnového prieskumu medzi manažérmi potvrdzujú, aké krehké je zatiaľ oživenie európskej ekonomiky. Slovensko sa ani v najbližšom čase nebude môcť spoliehať na výrazný rastový impulz zo zahraničia.

Ďalšie texty za vaše predplatné:

Graf dňa: Solár láme v čase slnovratu nové rekordy – Tomáš Grečko o novej analýze think tanku Ember

Menej fosílneho plynu z Ruska? Pomôžu aj šupy z ovocia či zvyšky z večere – Pavla Lényiová o transformácii bioplynových staníc