Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Polícia ututlala podozrenia z podvodu Kaliňákovho suseda, ktorý prenajíma byt Ficovi

Ladislav Bašternák, Robert Kaliňák a Robert Fico. Foto topky a N - Tomáš Benedikovič
Ladislav Bašternák, Robert Kaliňák a Robert Fico. Foto topky a N – Tomáš Benedikovič

Podnikateľ Ladislav Bašternák nebol nikdy oficiálne obvinený z trestného činu spojeného s podvodmi na DPH. Poďakovať za to môže nečinnosti špeciálnej prokuratúry a polície. Fakty, ktoré o Bašternákovi dali už pred tri a pol roka dokopy kriminalisti z finančnej správy, skončili v rukách policajných vyšetrovateľov. Tí napriek silným podozreniam z podvodu ani nezačali trestné stíhanie.

Skúmať sa mal možný podvod na DPH za približne dva milióny eur a vec preto nedostali začínajúci vyšetrovatelia, ale špička Kaliňákových policajtov – Národná kriminálna agentúra.

Nepomohol však ani dozor špeciálnej prokuratúry. Tá mlčala, hoci videla, že v Bašternákovom prípade polícia zďaleka neurobila ani štandard primeraný takým vážnym podozreniam, ktoré navyše vyslovili špecialisti na daňové podvody.

Séria zlyhaní orgánov činných v trestnom konaní je v tomto prípade o to podozrivejšia, že Bašternák je známy nielen ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj ďalších špičiek Smeru. Tento bývalý sused Roberta Kaliňáka pod Bratislavským hradom postavil komplex Bonaparte, v ktorom býva Robert Fico a byt tam má napríklad aj minister dopravy Ján Počiatek či podnikateľ Marián Kočner. Priatelí sa aj s ministrom obrany Martinom Glváčom.

Na úrade vlády prebiehajú v týchto dňoch rokovania o zostavení novej vlády, ktoré ukážu, či bude Robert Kaliňák po tretíkrát ministrom vnútra. Prípad, ktorý opisujú Denník N a týždenník Trend, ukazuje, aký bol Kaliňák minister.

Kto koho teraz ochráni? Foto N – Tomáš Benedikovič
Kto koho teraz ochráni? Foto N – Tomáš Benedikovič

Draho kúpil, lacno predal, a aj tak zarobil

Deväť dní po tom, čo Smer v marci 2012 s veľkou prevahou vyhral parlamentné voľby, sa Ladislav Bašternák, sused nádejného ministra vnútra, rozhodol pre navonok nelogický obchod. Jeho eseročka BL-202 (podľa evidenčného čísla, ktoré používa na značkách svojich áut) kúpila za astronomických takmer 12 miliónov eur sedem bytov v budove Five Stars Residence na Námestí Slobody blízko úradu vlády.

Podľa tejto ceny stál jeden byt v priemere 1,7 milióna eur.

Budovu postavil Marián Kočner, oficiálnym predávajúcim bola spoločnosť Rent and Wash, za ktorú vystupoval Peter Hrkotáč, známy nielen Mariána Kočnera, ale aj Bašternáka.

Hrkotáč tie isté byty len krátko predtým získal za približne desatinu ceny, ktorú mu v zmluve prisľúbil zaplatiť Bašternák.

Zjavne premrštenú cenu potvrdzuje aj fakt, že Bašternák tie isté byty neskôr napokon predával v cene približne 200-tisíc za jeden, čo je podľa realitnej ponuky aj trhová cena.

Bašternák teda kúpil sedem bytov za približne desaťnásobok ich trhovej hodnoty, aby ich o pár mesiacov so stratou predal za desatinu toho, za čo ich kúpil. Na papieri teda prerobil viac ako desať miliónov eur.

V realite však mohol na operácii aj zarobiť.

Bašternáková BL-202 si hneď po kúpe bytov na daňovom úrade uplatnila vratku DPH takmer 2 milióny eur. To je normálny postup, vratky si uplatňuje ten, kto za tovar či službu platí, a DPH posiela štátu ten, kto predáva. Bašternák kupoval, a tak si pre svoju firmu pýtal od štátu DPH naspäť. Štátu ju mal zaplatiť Hrkotáč vystupujúci za Rent and Wash.

Daniarom logicky zasvietila kontrolka. Priemerná nelegálna vratka, ktorú v tom čase odhaľovali, bola vo výške asi 20-tisíc eur, teraz išlo o 2 milióny a išlo o firmu, ktorá len nedávno vznikla.

Kontrolórky daňového úradu Daniela Slobodová a Petra Hanzelová, ktoré do Bašternákovej firmy okamžite nabehli, však žiadne porušenie zákona nenašli. Štát preto Bašternákovi vratku vyplatil. Slobodová potom postúpila na vedúcu oddelenia a Hanzelová už na daňovom úrade nepracuje.

Five Stars Residence. Foto N – Tomáš Benedikovič
Five Stars Residence. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kriminalistom z finančnej správy to však nedalo. Predražený obchod s bytmi im dával zmysel len ako snaha umelo navýšiť vratku DPH. Navyše z dovtedy odhalených prípadov vedeli, že spolupráca daňových úradníkov s podvodníkmi nie je nič výnimočné.

Ak by totiž Bašternák nekupoval byty za desaťnásobok ceny, ale za ich normálnu trhovú cenu, dostal by od štátu aj primerane nižšiu vratku. Takto podnikateľ dostal od štátu vlastne viac, ako bola trhová cena bytov.

Prečo však Bašternák platil za byty desaťnásobok? Takú stratu by mu predsa nevynahradila ani vratka od štátu. Detektívi z daňového si myslia, že cena 12 miliónov za sedem bytov bola len na papieri.

Zistili totiž, že na účet predávajúceho do konca júna 2012 odišlo v rozpore s kúpnou zmluvou len približne 1,5 milióna eur. Ak by bolo ich podozrenie správne, znamenalo by to, že kúpu siedmich bytov vlastne Bašternákovi zaplatil vratkou štát. Presnejšie, pol milióna eur mu ešte ostalo ako bonus.

Po vyplatení vratiek DPH sa v októbri 2012 do Bašternákovej rezidencie Bonaparte presťahoval premiér Robert Fico.

Kriminalisti na daňovom však s podozreniami voči Bašternákovi neskončili. Všimli si, že Bašternák si cez BL-202 do konca roka 2012 uplatnil vratky DPH spolu za takmer 6 miliónov eur, ale príslušný daňový úrad nepovažoval za nevyhnutné už ani urobiť kontrolu, čoho sa týkali. Aj to im bolo podozrivé. Bolo to totiž v čase, keď daniari posielali na niekoľko mesiacov daňovú kontrolu prakticky každej firme, ktorá chcela významnejší odpočet DPH.

Tento voči firmám tvrdý postup obhajovali minister Peter Kažimír a šéf daniarov František Imrecze neporiadkom, ktorý malo vo finančnej správe nechať jej bývalé vedenie. Firmy zúrili, pretože im štát bežne aj pol roka zadržiaval peniaze, ale nič nezmohli. Bašternáka sa to netýkalo. Jemu vratky štát vyplácal bez toho, aby ho tak ako ostatných mesiace buzeroval daňovou kontrolou.

Minister financií Peter Kažimír a prezident finančnej správy František Imrecze. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažimír a prezident finančnej správy František Imrecze. Foto – TASR

Obrazy a príbory

Daňová polícia môže veci prešetrovať, ale trestné stíhanie sama začať nemôže. Jej detektívi preto na Bašternáka spísali trestné oznámenie, ktoré poslali Národnej kriminálnej agentúre. Prípad dostala na starosť vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová. Napriek pomerne jasným dôkazom o vážnom podozrení z podvodu ani len nezačala stíhanie vo veci a trestné oznámenie odmietla.

Vyšetrovateľka napríklad vôbec nepreverila, či Hrkotáč ako predávajúci zaplatil štátu daň, ktorú štát medzitým vyplatil Bašternákovi. Hrkotáč ju síce priznal v daňovom priznaní, ale doklad o jej zaplatení do štátnej pokladnice chýba. Vyšetrovateľka to nechala tak.

Čo urobila s podozrivou a pravdepodobne fiktívnou cenou? Zavolala na výsluch Hrkotáča a ten jej povedal, že „pán Bašternák, dlhoročný kamarát, mal požiadavku týkajúcu sa kompletného zariadenia bytov od samotnej dlažby, sanity cez nábytok, klimatizáciu, elektroniku až po doplnky, napríklad obrazy, príbory a iné“. To vyšetrovateľke stačilo na vysvetlenie, prečo cena bytov poskočila z približne 1,5 milióna na takmer 12 miliónov. Nijako to nepreverila, napríklad obhliadkou bytu, uspokojila sa s tvrdením predávajúceho. Bašternáka si ani nezavolala.

Nepreverila ani to, či vôbec Bašternák zaplatil celú kúpnu sumu. Kriminalisti na finančnej správe jej napísali, že oni majú len jednu faktúru na jeden a pol milióna eur, a to by mohla byť reálna hodnota siedmich bytov. Ujváryová sa spoľahla na výsluch Hrkotáča, ktorý povedal, že „cena nebola uhradená naraz, ale postupne v niekoľkých splátkach, ale pokiaľ si spomínam, cena bola uhradená, keby nebola, tak by som si to určite pamätal“. K prevereniu jeho slov nedošlo, hoci si stačilo vyžiadať doklady o bankových prevodoch.

Vyšetrovateľka sa s Denníkom N odmietla rozprávať.

Kaliňák: Podlosť

Kaliňák tvrdí, že o danom vyšetrovaní nikdy nepočul a nikdy nikomu nedal žiadny pokyn. Ide vraj o „pokračovanie snáh o podlé zdiskreditovanie vedenia rezortu“. Začať mali vtedy, keď Trend zverejnil výpoveď obvineného v kauze vratiek DPH Milana Chovanca, že celé podvody kryli Kaliňák s Počiatkom. Kaliňák tvrdil, že v odposluchoch, kde sa spomínal, ho môže ktokoľvek vymyslene menovať a nič to neznamená.

„Vaše informácie sme posunuli prezídiu policajného zboru,“ napísalo Kaliňákovo tlačové oddelenie.

To, že o vyšetrovaní nevedel, tvrdí aj policajný prezident Tibor Gašpar. Tvrdí, že ani on, ani riaditeľ NAKA v tejto súvislosti nikdy nevydali žiadny pokyn, a odkazuje na prokuratúru, ktorá o tom podľa neho vedela.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár po nástupe do funkcie tvrdil, že na vyšetrovanie veľkých káuz nebude mať vplyv to, že je spolužiakom Roberta Fica, a odporučil kontaktovať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Ten sa po otázkach Denníka N znovu rozhodol otvoriť vyšetrovanie. Vraj nemali informácie, ktoré majú novinári.

Vyšetrovateľka podľa neho vychádzala „z vtedy zhromaždených dôkazov, predovšetkým zo záverov daňovej kontroly, ktorú nikto nespochybnil“.

„Z uvedeného dôvodu vydám pokyn na preverenie priebehu daňovej kontroly, respektíve k možnému korupčnému správaniu pracovníčok daňovej kontroly, a taktiež na preverenie nových skutočností, ktoré by mohli súvisieť s podozrením z daňovej trestnej činnosti.“

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Po tom, čo vyšetrovateľka odmietla vôbec začať stíhanie vo veci, mohla finančná správa podať voči odmietnutiu sťažnosť. K tomu však nikdy nedošlo. Prečo?

„Kriminálny úrad ako oznamovateľ podal podnet na začatie trestného stíhania, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť,“ odpovedala hovorkyňa finančnej správy bez bližších podrobností.

Na ostatné otázky neodpovedala, lebo ide o daňové tajomstvo. „V tejto súvislosti si vás dovoľujem upozorniť, že daňové tajomstvo je povinný dodržiavať každý, kto sa s ním oboznámi,“ povedala tiež.

Dodala, že daňové kontroly vykonávajú samostatne daňové úrady a Kažimírov nominant František Imrecze vraj do toho nemá ako zasahovať, a ohradzujú sa voči obvineniam, že plnia politické objednávky.

Robert Fico na otázku, či Robert Kaliňák ešte niekedy môže byť ministrom vnútra, neodpovedal.

„Nie som verejne činná osoba, nemám vedomosť, že by som bol za niečo stíhaný a nechcem sa k ničomu vyjadrovať, ak chcete, pošlite mi otázky na mail, môžem sa na ne pozrieť. Ale nežijem verejný život,“ povedal Denníku N Bašternák. Otázky si nechal poslať aj Hrkotáč. Vôbec však na ne neodpovedali.

Čo je to veľa úsilia?

Keď si minulý týždeň v piatok predpoludním v starej budove Národnej rady novozvolení poslanci prebrali osvedčenie o svojom zvolení, spravodajská televízia TA3 naživo vysielala, ako sa námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky, policajný prezident Tibor Gašpar a prezident finančnej správy František Imrecze chvália novým úspechom Daňovej kobry pri odhaľovaní podvodníkov s DPH. „Za mnou vidíte graf, ktorý ukazuje, že biznis s veľkými nadmernými odpočtami sa končí. Ešte vo februári 2014 bola priemerná nadmerná hodnota neoprávneného odpočtu 21-tisíc eur, v decembri 2015 už 7-tisíc eur,“ chválil sa Imrecze.

Dôvodom, prečo vratky DPH už nie sú pre podnikateľov zaujímavé, je podľa neho „veľa úsilia“, ktoré tomu venovala polícia spolu s finančnou správou. Ak doteraz niekto videl veľa ľudí na drahých autách a nebolo jasné, čo robili, „tak typicky robili podvody s nadmernými odpočtami“. Takýchto ľudí vidno na uliciach podľa Imreczeho stále menej.

Podnikateľ Ladislav Bašternák medzi nich nepatrí, z daňového podvodu nebol nikdy obvinený. Po Bratislave jazdí na luxusných autách, ktoré majú v názve pravidelne číslo 202.

Kováčik bude mať po osvietení znovu prípad vyšetriť ťažkú úlohu. Dokumenty bude musieť hľadať v Maďarsku a Rumunsku, kam Hrkotáč s Bašternákom odpratali svoje firmy po tom, čo sa o ne začali zaujímať kriminalisti z daňového.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto je Ladislav Bašternák? Ficovi splnil sen o bývaní

Viac ako tri roky býva Robert Fico v byte podnikateľa Ladislava Bašternáka. Pozná sa s viacerými prominentmi Smeru, aj s Robertom Kaliňákom, ktorý menoval šéfa polície Tibora Gašpara.

„Bol si pozrieť nebytové priestory a mal záujem o prenájom kancelárií alebo nejakých priestorov na advokátsku kanceláriu. Máme tu nebytový priestor, apartmány aj byty. Vy si z ktoréhokoľvek tohto priestoru môžete spraviť kanceláriu,“ vysvetlil v apríli 2011 návštevu Roberta Fica v rozostavanom komplexe Bonaparte neďaleko Bratislavského hradu týždenníku Plus 7 dní developer Ladislav Bašternák.

Fico si v skutočnosti obzeral budúci domov, nie kancelárie.

„Je to vec prestíže,“ pochvaľoval si Bašternák, keď sa Fico na jeseň 2012 presťahoval. Bašternák byty predával, cena bola v státisícoch eur.

Fico však oficiálne nič nekúpil, šiel do podnájmu. Byt s rozlohou 377 štvorcových metrov a obrovskou terasou mu Bašternák prenajal za 2650 eur mesačne, k tomu 200 eur záloha za energie.

„Pána Fica som osobne nepoznal. Zoznámili sme sa, až keď prejavil ako klient záujem o jeden z bytov, ktoré vlastním,“ povedal Bašternák týždenníku Plus 7 dní v októbri 2012, keď sa premiér na Napoleonov vŕšok nasťahoval.

V čase podpisovania nájomnej zmluvy Fico v čistom zarábal okolo 3600 eur mesačne, pre denník SME tvrdil, že si byt môže dovoliť aj vďaka príjmu manželky Svetlany, ktorá je advokátkou a vysokoškolskou učiteľkou. Aj keď Fico vravel o dočasnom riešení, v byte žije už štvrtý rok.

Bašternák sa už vtedy kamarátil so spolupracovníkmi Fica. Kedysi bol susedom Roberta Kaliňáka. Kaliňák v čase Ficovho sťahovania SME tvrdil, že sa s Bašternákom stretnú možno trikrát do roka na rôznych akciách. Pozná sa aj s ministrom obrany Martinom Glváčom.

Dlhé roky sa Bašternák priatelí s ministrom dopravy Jánom Počiatkom. Ten na Donovaloch v roku 2012 kúpil vilu hneď vedľa Bašternáka, ktorý ich obidve postavil. Počiatek vlastní aj byt v Bonaparte.

Aj Bašternákov spoločník Ivan Piterka, s ktorým spoluvlastní Bonaparte, má dobré vzťahy s prominentmi Smeru. Piterka je kamarát s Kaliňákom aj ďalším podpredsedom Smeru, ministrom financií Petrom Kažimírom. Pred štyrmi rokmi Piterka dokonca pomáhal s dlhmi firme Sceptrum, v ktorej mal podiel aj Kažimír.

V Bonaparte najnovšie môže Fico stretnúť Mariana Kočnera, kontroverzného podnikateľa z mafiánskych zoznamov. Od 14. januára tohto roka tam vlastní jeden byt. Podľa online katastra nehnuteľností je byt písaný na Kočnerovu firmu Správa a inkaso pohľadávok.

Kočner sa preslávil videami zo svojej kuchyne s niekdajším predsedom parlamentu Richardom Sulíkom z SaS. Líder strany Sme rodina Boris Kollár minulý týždeň obvinil Kočnera, že naňho vyťahuje kompromitujúce materiály, aby zabránil vzniku pravicovej vlády bez Smeru. Kočner to poprel.

Aký vplyv má Kočner na prokuratúre, odhalila kauza Glance House. Niekdajší generálny prokurátor a nominant Smeru Dobroslav Trnka v máji 2012 prekročil svoje právomoci, keď napriek zákazu špeciálnej prokuratúry umožnil prevod bytovky v Bernolákove na firmu blízku jeho kamarátovi Kočnerovi.

Bašternák s Kočnerom robí už roky. V roku 2004 spolu zakladali akciovku Renta, obaja v nej boli do roku 2009. Dnes je už premenovaná, ovláda ju firma z Malty a pôsobí v nej len Kočner so svojou rodinou.

Bašternák s Kočnerom sú vraj dobrými kamarátmi, podľa Plus 7 dní spolu chodia aj na detoxikačné kúry do Indie.

V súčasnosti Bašternák podniká s Kočnerovým priateľom a obchodným spoločníkom Jozefom Deákom. Deák podľa obchodného registra v septembri 2014 vstúpil do firmy Vega plus, ktorú Bašternák dovtedy vlastnil s Kaliňákovým kamarátom Markom Turčanom. Minister s Turčanom kedysi zakladal aj svoju právnickú kanceláriu.

Aj dlhoročný kamarát ministra obrany Martina Glváča podniká s Bašternákom. Ľubomír Múčka má s ním a Turčanom firmu KLM Group.

Bašternák je spolumajiteľom firmy vyrábajúcej betón – Profi betón.

Rád sa prezentuje svojimi drahými autami, neraz pobúril, keď ich nesprávne odparkoval, za čo už dostal aj papuču. Nový čas v roku 2009 zverejnil, ako s najdrahším autom na svete Bugatti Veyron zablokoval vchod do jedného bratislavského nákupného centra.

Je o ňom známe, že evidenčné čísla na autách má s kombináciou 202, obdobne pomenoval aj svoju firmu BL-202, na ktorú si uplatnil vratku DPH.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Takto sa to robí, ak poznáte ministrov vnútra a financií (chronológia Bašternákovej vratky)

Apríl 2011 – Robert Fico si s manželkou a so synom pozreli výstavbu komplexu Bonaparte, ktorý staval Ladislav Bašternák.

December 2011 – v Bonaparte si kupuje byt Ján Počiatek.

10. marca 2012 sa konali voľby, v ktorých vyhral Smer.

19. marca 2012 Peter Hrkotáč predal Bašternákovi sedem bytov za 12 miliónov eur.

4. apríla 2012: Robert Kaliňák sa stáva ministrom vnútra a Peter Kažimír ministrom financií.

24. apríl 2012: Bašternák ako mesačný platca DPH podáva daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje vratku DPH v hodnote 2 milióny eur z danej kúpy bytov.

4. máj 2012: Bašternák predáva jeden z bytov, ktorý podľa danej zmluvy kúpil za približne 1,5 milióna eur, Tomášovi Škvareninovi za 170-tisíc eur.

9. máj 2012: Kažimír vymenoval za prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho.

24. máj 2012: Kontrolórky Daniela Slobodová a Petra Hanzelová vykonali u Bašternáka daňovú kontrolu, nezistili porušenie zákona.

22. jún 2012: Štát vypláca Bašternákovi vratku DPH v hodnote takmer 2 milióny eur.

Október 2012: Premiér Robert Fico sa presťahoval do luxusného apartmánu v Bonaparte.

December 2012: Štát vyplatil Bašternákovi na vratkách od apríla do decembra spolu minimálne ďalších 5 miliónov 938-tisíc eur. Už bez akejkoľvek daňovej kontroly.

Február 2013: Bašternák predáva ďalších šesť bytov, za ktoré vraj zaplatil 10 a pol milióna eur svojmu susedovi Patrikovi Zimanovi. Tvrdil, že tak Zimanovi spláca pôžičku v hodnote 1,2 milióna eur.

November 2013: Kriminálny úrad finančnej správy rozpracúva podozrenie z podvodného vyplácania vratiek DPH Bašternákovi.

December 2013: Kriminálny úrad finančnej správy podáva trestné oznámenie Národnej kriminálnej agentúre pre podozrenie z podvodu pri uplatňovaní si vratiek DPH a krátenia dane.

Marec 2014: Hrkotáč predáva za 5-tisíc eur firmu konateľovi Timee Osváthné Szakács do Budapešti a odovzdáva jej aj celé účtovníctvo. Bašternák predáva firmu BL-202 s.r.o. osobe Levente Farkas do Rumunska a s tým aj celé účtovníctvo za 5-tisíc eur. Ide o maximálnu sumu, v ktorej štát medzi právnickými osobami umožňuje hotovostné platby bez prevodu na účet.

Júl 2014: Daňový úrad odpovedá na žiadosť polície, či Hrkotáč odviedol štátu daň 2 milióny eur, ktorú štát následne vyplatil Bašternákovi. Hrkotáč podľa daňového úradu daň vykázal a priznal v daňovom priznaní. Informácia o tom, či ju odviedol, a dôkaz o prevode na účet chýba, polícia sa s tým uspokojí.

August 2014: Vyšetrovateľka NAKA Tatiana Ujváryová odmieta trestné oznámenie daňovákov s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Kriminálny úrad finančnej správy voči rozhodnutiu nepodáva žiadnu sťažnosť.

Marec 2016: Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik znovu preverí všetky podozrenia. Tvrdí, že doteraz nevedeli to, čo vedia novinári.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať