Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Polícia ututlala podozrenia z podvodu Kaliňákovho suseda, ktorý prenajíma byt Ficovi

Ladislav Bašternák, Robert Kaliňák a Robert Fico. Foto topky a N - Tomáš Benedikovič
Ladislav Bašternák, Robert Kaliňák a Robert Fico. Foto topky a N – Tomáš Benedikovič

Podnikateľ Ladislav Bašternák nebol nikdy oficiálne obvinený z trestného činu spojeného s podvodmi na DPH. Poďakovať za to môže nečinnosti špeciálnej prokuratúry a polície. Fakty, ktoré o Bašternákovi dali už pred tri a pol roka dokopy kriminalisti z finančnej správy, skončili v rukách policajných vyšetrovateľov. Tí napriek silným podozreniam z podvodu ani nezačali trestné stíhanie.

Skúmať sa mal možný podvod na DPH za približne dva milióny eur a vec preto nedostali začínajúci vyšetrovatelia, ale špička Kaliňákových policajtov – Národná kriminálna agentúra.

Nepomohol však ani dozor špeciálnej prokuratúry. Tá mlčala, hoci videla, že v Bašternákovom prípade polícia zďaleka neurobila ani štandard primeraný takým vážnym podozreniam, ktoré navyše vyslovili špecialisti na daňové podvody.

Séria zlyhaní orgánov činných v trestnom konaní je v tomto prípade o to podozrivejšia, že Bašternák je známy nielen ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj ďalších špičiek Smeru. Tento bývalý sused Roberta Kaliňáka pod Bratislavským hradom postavil komplex Bonaparte, v ktorom býva Robert Fico a byt tam má napríklad aj minister dopravy Ján Počiatek či podnikateľ Marián Kočner. Priatelí sa aj s ministrom obrany Martinom Glváčom.

Na úrade vlády prebiehajú v týchto dňoch rokovania o zostavení novej vlády, ktoré ukážu, či bude Robert Kaliňák po tretíkrát ministrom vnútra. Prípad, ktorý opisujú Denník N a týždenník Trend, ukazuje, aký bol Kaliňák minister.

Kto koho teraz ochráni? Foto N – Tomáš Benedikovič
Kto koho teraz ochráni? Foto N – Tomáš Benedikovič

Draho kúpil, lacno predal, a aj tak zarobil

Deväť dní po tom, čo Smer v marci 2012 s veľkou prevahou vyhral parlamentné voľby, sa Ladislav Bašternák, sused nádejného ministra vnútra, rozhodol pre navonok nelogický obchod. Jeho eseročka BL-202 (podľa evidenčného čísla, ktoré používa na značkách svojich áut) kúpila za astronomických takmer 12 miliónov eur sedem bytov v budove Five Stars Residence na Námestí Slobody blízko úradu vlády.

Podľa tejto ceny stál jeden byt v priemere 1,7 milióna eur.

Budovu postavil Marián Kočner, oficiálnym predávajúcim bola spoločnosť Rent and Wash, za ktorú vystupoval Peter Hrkotáč, známy nielen Mariána Kočnera, ale aj Bašternáka.

Hrkotáč tie isté byty len krátko predtým získal za približne desatinu ceny, ktorú mu v zmluve prisľúbil zaplatiť Bašternák.

Zjavne premrštenú cenu potvrdzuje aj fakt, že Bašternák tie isté byty neskôr napokon predával v cene približne 200-tisíc za jeden, čo je podľa realitnej ponuky aj trhová cena.

Bašternák teda kúpil sedem bytov za približne desaťnásobok ich trhovej hodnoty, aby ich o pár mesiacov so stratou predal za desatinu toho, za čo ich kúpil. Na papieri teda prerobil viac ako desať miliónov eur.

V realite však mohol na operácii aj zarobiť.

Bašternáková BL-202 si hneď po kúpe bytov na daňovom úrade uplatnila vratku DPH takmer 2 milióny eur. To je normálny postup, vratky si uplatňuje ten, kto za tovar či službu platí, a DPH posiela štátu ten, kto predáva. Bašternák kupoval, a tak si pre svoju firmu pýtal od štátu DPH naspäť. Štátu ju mal zaplatiť Hrkotáč vystupujúci za Rent and Wash.

Daniarom logicky zasvietila kontrolka. Priemerná nelegálna vratka, ktorú v tom čase odhaľovali, bola vo výške asi 20-tisíc eur, teraz išlo o 2 milióny a išlo o firmu, ktorá len nedávno vznikla.

Kontrolórky daňového úradu Daniela Slobodová a Petra Hanzelová, ktoré do Bašternákovej firmy okamžite nabehli, však žiadne porušenie zákona nenašli. Štát preto Bašternákovi vratku vyplatil. Slobodová potom postúpila na vedúcu oddelenia a Hanzelová už na daňovom úrade nepracuje.

Five Stars Residence. Foto N – Tomáš Benedikovič
Five Stars Residence. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kriminalistom z finančnej správy to však nedalo. Predražený obchod s bytmi im dával zmysel len ako snaha umelo navýšiť vratku DPH. Navyše z dovtedy odhalených prípadov vedeli, že spolupráca daňových úradníkov s podvodníkmi nie je nič výnimočné.

Ak by totiž Bašternák nekupoval byty za desaťnásobok ceny, ale za ich normálnu trhovú cenu, dostal by od štátu aj primerane nižšiu vratku. Takto podnikateľ dostal od štátu vlastne viac, ako bola trhová cena bytov.

Prečo však Bašternák platil za byty desaťnásobok? Takú stratu by mu predsa nevynahradila ani vratka od štátu. Detektívi z daňového si myslia, že cena 12 miliónov za sedem bytov bola len na papieri.

Zistili totiž, že na účet predávajúceho do konca júna 2012 odišlo v rozpore s kúpnou zmluvou len približne 1,5 milióna eur. Ak by bolo ich podozrenie správne, znamenalo by to, že kúpu siedmich bytov vlastne Bašternákovi zaplatil vratkou štát. Presnejšie, pol milióna eur mu ešte ostalo ako bonus.

Po vyplatení vratiek DPH sa v októbri 2012 do Bašternákovej rezidencie Bonaparte presťahoval premiér Robert Fico.

Kriminalisti na daňovom však s podozreniami voči Bašternákovi neskončili. Všimli si, že Bašternák si cez BL-202 do konca roka 2012 uplatnil vratky DPH spolu za takmer 6 miliónov eur, ale príslušný daňový úrad nepovažoval za nevyhnutné už ani urobiť kontrolu, čoho sa týkali. Aj to im bolo podozrivé. Bolo to totiž v čase, keď daniari posielali na niekoľko mesiacov daňovú kontrolu prakticky každej firme, ktorá chcela významnejší odpočet DPH.

Tento voči firmám tvrdý postup obhajovali minister Peter Kažimír a šéf daniarov František Imrecze neporiadkom, ktorý malo vo finančnej správe nechať jej bývalé vedenie. Firmy zúrili, pretože im štát bežne aj pol roka zadržiaval peniaze, ale nič nezmohli. Bašternáka sa to netýkalo. Jemu vratky štát vyplácal bez toho, aby ho tak ako ostatných mesiace buzeroval daňovou kontrolou.

Minister financií Peter Kažimír a prezident finančnej správy František Imrecze. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažimír a prezident finančnej správy František Imrecze. Foto – TASR

Obrazy a príbory

Daňová polícia môže veci prešetrovať, ale trestné stíhanie sama začať nemôže. Jej detektívi preto na Bašternáka spísali trestné oznámenie, ktoré poslali Národnej kriminálnej agentúre. Prípad dostala na starosť vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová. Napriek pomerne jasným dôkazom o vážnom podozrení z podvodu ani len nezačala stíhanie vo veci a trestné oznámenie odmietla.

Vyšetrovateľka napríklad vôbec nepreverila, či Hrkotáč ako predávajúci zaplatil štátu daň, ktorú štát medzitým vyplatil Bašternákovi. Hrkotáč ju síce priznal v daňovom priznaní, ale doklad o jej zaplatení do štátnej pokladnice chýba. Vyšetrovateľka to nechala tak.

Čo urobila s podozrivou a pravdepodobne fiktívnou cenou? Zavolala na výsluch Hrkotáča a ten jej povedal, že „pán Bašternák, dlhoročný kamarát, mal požiadavku týkajúcu sa kompletného zariadenia bytov od samotnej dlažby, sanity cez nábytok, klimatizáciu, elektroniku až po doplnky, napríklad obrazy, príbory a iné“. To vyšetrovateľke stačilo na vysvetlenie, prečo cena bytov poskočila z približne 1,5 milióna na takmer 12 miliónov. Nijako to nepreverila, napríklad obhliadkou bytu, uspokojila sa s tvrdením predávajúceho. Bašternáka si ani nezavolala.

Nepreverila ani to, či vôbec Bašternák zaplatil celú kúpnu sumu. Kriminalisti na finančnej správe jej napísali, že oni majú len jednu faktúru na jeden a pol milióna eur, a to by mohla byť reálna hodnota siedmich bytov. Ujváryová sa spoľahla na výsluch Hrkotáča, ktorý povedal, že „cena nebola uhradená naraz, ale postupne v niekoľkých splátkach, ale pokiaľ si spomínam, cena bola uhradená, keby nebola, tak by som si to určite pamätal“. K prevereniu jeho slov nedošlo, hoci si stačilo vyžiadať doklady o bankových prevodoch.

Vyšetrovateľka sa s Denníkom N odmietla rozprávať.

Kaliňák: Podlosť

Kaliňák tvrdí, že o danom vyšetrovaní nikdy nepočul a nikdy nikomu nedal žiadny pokyn. Ide vraj o „pokračovanie snáh o podlé zdiskreditovanie vedenia rezortu“. Začať mali vtedy, keď Trend zverejnil výpoveď obvineného v kauze vratiek DPH Milana Chovanca, že celé podvody kryli Kaliňák s Počiatkom. Kaliňák tvrdil, že v odposluchoch, kde sa spomínal, ho môže ktokoľvek vymyslene menovať a nič to neznamená.

„Vaše informácie sme posunuli prezídiu policajného zboru,“ napísalo Kaliňákovo tlačové oddelenie.

To, že o vyšetrovaní nevedel, tvrdí aj policajný prezident Tibor Gašpar. Tvrdí, že ani on, ani riaditeľ NAKA v tejto súvislosti nikdy nevydali žiadny pokyn, a odkazuje na prokuratúru, ktorá o tom podľa neho vedela.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár po nástupe do funkcie tvrdil, že na vyšetrovanie veľkých káuz nebude mať vplyv to, že je spolužiakom Roberta Fica, a odporučil kontaktovať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Ten sa po otázkach Denníka N znovu rozhodol otvoriť vyšetrovanie. Vraj nemali informácie, ktoré majú novinári.

Vyšetrovateľka podľa neho vychádzala „z vtedy zhromaždených dôkazov, predovšetkým zo záverov daňovej kontroly, ktorú nikto nespochybnil“.

„Z uvedeného dôvodu vydám pokyn na preverenie priebehu daňovej kontroly, respektíve k možnému korupčnému správaniu pracovníčok daňovej kontroly, a taktiež na preverenie nových skutočností, ktoré by mohli súvisieť s podozrením z daňovej trestnej činnosti.“

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Po tom, čo vyšetrovateľka odmietla vôbec začať stíhanie vo veci, mohla finančná správa podať voči odmietnutiu sťažnosť. K tomu však nikdy nedošlo. Prečo?

„Kriminálny úrad ako oznamovateľ podal podnet na začatie trestného stíhania, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť,“ odpovedala hovorkyňa finančnej správy bez bližších podrobností.

Na ostatné otázky neodpovedala, lebo ide o daňové tajomstvo. „V tejto súvislosti si vás dovoľujem upozorniť, že daňové tajomstvo je povinný dodržiavať každý, kto sa s ním oboznámi,“ povedala tiež.

Dodala, že daňové kontroly vykonávajú samostatne daňové úrady a Kažimírov nominant František Imrecze vraj do toho nemá ako zasahovať, a ohradzujú sa voči obvineniam, že plnia politické objednávky.

Robert Fico na otázku, či Robert Kaliňák ešte niekedy môže byť ministrom vnútra, neodpovedal.

„Nie som verejne činná osoba, nemám vedomosť, že by som bol za niečo stíhaný a nechcem sa k ničomu vyjadrovať, ak chcete, pošlite mi otázky na mail, môžem sa na ne pozrieť. Ale nežijem verejný život,“ povedal Denníku N Bašternák. Otázky si nechal poslať aj Hrkotáč. Vôbec však na ne neodpovedali.

Čo je to veľa úsilia?

Keď si minulý týždeň v piatok predpoludním v starej budove Národnej rady novozvolení poslanci prebrali osvedčenie o svojom zvolení, spravodajská televízia TA3 naživo vysielala, ako sa námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky, policajný prezident Tibor Gašpar a prezident finančnej správy František Imrecze chvália novým úspechom Daňovej kobry pri odhaľovaní podvodníkov s DPH. „Za mnou vidíte graf, ktorý ukazuje, že biznis s veľkými nadmernými odpočtami sa končí. Ešte vo februári 2014 bola priemerná nadmerná hodnota neoprávneného odpočtu 21-tisíc eur, v decembri 2015 už 7-tisíc eur,“ chválil sa Imrecze.

Dôvodom, prečo vratky DPH už nie sú pre podnikateľov zaujímavé, je podľa neho „veľa úsilia“, ktoré tomu venovala polícia spolu s finančnou správou. Ak doteraz niekto videl veľa ľudí na drahých autách a nebolo jasné, čo robili, „tak typicky robili podvody s nadmernými odpočtami“. Takýchto ľudí vidno na uliciach podľa Imreczeho stále menej.

Podnikateľ Ladislav Bašternák medzi nich nepatrí, z daňového podvodu nebol nikdy obvinený. Po Bratislave jazdí na luxusných autách, ktoré majú v názve pravidelne číslo 202.

Kováčik bude mať po osvietení znovu prípad vyšetriť ťažkú úlohu. Dokumenty bude musieť hľadať v Maďarsku a Rumunsku, kam Hrkotáč s Bašternákom odpratali svoje firmy po tom, čo sa o ne začali zaujímať kriminalisti z daňového.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto je Ladislav Bašternák? Ficovi splnil sen o bývaní

Viac ako tri roky býva Robert Fico v byte podnikateľa Ladislava Bašternáka. Pozná sa s viacerými prominentmi Smeru, aj s Robertom Kaliňákom, ktorý menoval šéfa polície Tibora Gašpara.

„Bol si pozrieť nebytové priestory a mal záujem o prenájom kancelárií alebo nejakých priestorov na advokátsku kanceláriu. Máme tu nebytový priestor, apartmány aj byty. Vy si z ktoréhokoľvek tohto priestoru môžete spraviť kanceláriu,“ vysvetlil v apríli 2011 návštevu Roberta Fica v rozostavanom komplexe Bonaparte neďaleko Bratislavského hradu týždenníku Plus 7 dní developer Ladislav Bašternák.

Fico si v skutočnosti obzeral budúci domov, nie kancelárie.

„Je to vec prestíže,“ pochvaľoval si Bašternák, keď sa Fico na jeseň 2012 presťahoval. Bašternák byty predával, cena bola v státisícoch eur.

Fico však oficiálne nič nekúpil, šiel do podnájmu. Byt s rozlohou 377 štvorcových metrov a obrovskou terasou mu Bašternák prenajal za 2650 eur mesačne, k tomu 200 eur záloha za energie.

„Pána Fica som osobne nepoznal. Zoznámili sme sa, až keď prejavil ako klient záujem o jeden z bytov, ktoré vlastním,“ povedal Bašternák týždenníku Plus 7 dní v októbri 2012, keď sa premiér na Napoleonov vŕšok nasťahoval.

V čase podpisovania nájomnej zmluvy Fico v čistom zarábal okolo 3600 eur mesačne, pre denník SME tvrdil, že si byt môže dovoliť aj vďaka príjmu manželky Svetlany, ktorá je advokátkou a vysokoškolskou učiteľkou. Aj keď Fico vravel o dočasnom riešení, v byte žije už štvrtý rok.

Bašternák sa už vtedy kamarátil so spolupracovníkmi Fica. Kedysi bol susedom Roberta Kaliňáka. Kaliňák v čase Ficovho sťahovania SME tvrdil, že sa s Bašternákom stretnú možno trikrát do roka na rôznych akciách. Pozná sa aj s ministrom obrany Martinom Glváčom.

Dlhé roky sa Bašternák priatelí s ministrom dopravy Jánom Počiatkom. Ten na Donovaloch v roku 2012 kúpil vilu hneď vedľa Bašternáka, ktorý ich obidve postavil. Počiatek vlastní aj byt v Bonaparte.

Aj Bašternákov spoločník Ivan Piterka, s ktorým spoluvlastní Bonaparte, má dobré vzťahy s prominentmi Smeru. Piterka je kamarát s Kaliňákom aj ďalším podpredsedom Smeru, ministrom financií Petrom Kažimírom. Pred štyrmi rokmi Piterka dokonca pomáhal s dlhmi firme Sceptrum, v ktorej mal podiel aj Kažimír.

V Bonaparte najnovšie môže Fico stretnúť Mariana Kočnera, kontroverzného podnikateľa z mafiánskych zoznamov. Od 14. januára tohto roka tam vlastní jeden byt. Podľa online katastra nehnuteľností je byt písaný na Kočnerovu firmu Správa a inkaso pohľadávok.

Kočner sa preslávil videami zo svojej kuchyne s niekdajším predsedom parlamentu Richardom Sulíkom z SaS. Líder strany Sme rodina Boris Kollár minulý týždeň obvinil Kočnera, že naňho vyťahuje kompromitujúce materiály, aby zabránil vzniku pravicovej vlády bez Smeru. Kočner to poprel.

Aký vplyv má Kočner na prokuratúre, odhalila kauza Glance House. Niekdajší generálny prokurátor a nominant Smeru Dobroslav Trnka v máji 2012 prekročil svoje právomoci, keď napriek zákazu špeciálnej prokuratúry umožnil prevod bytovky v Bernolákove na firmu blízku jeho kamarátovi Kočnerovi.

Bašternák s Kočnerom robí už roky. V roku 2004 spolu zakladali akciovku Renta, obaja v nej boli do roku 2009. Dnes je už premenovaná, ovláda ju firma z Malty a pôsobí v nej len Kočner so svojou rodinou.

Bašternák s Kočnerom sú vraj dobrými kamarátmi, podľa Plus 7 dní spolu chodia aj na detoxikačné kúry do Indie.

V súčasnosti Bašternák podniká s Kočnerovým priateľom a obchodným spoločníkom Jozefom Deákom. Deák podľa obchodného registra v septembri 2014 vstúpil do firmy Vega plus, ktorú Bašternák dovtedy vlastnil s Kaliňákovým kamarátom Markom Turčanom. Minister s Turčanom kedysi zakladal aj svoju právnickú kanceláriu.

Aj dlhoročný kamarát ministra obrany Martina Glváča podniká s Bašternákom. Ľubomír Múčka má s ním a Turčanom firmu KLM Group.

Bašternák je spolumajiteľom firmy vyrábajúcej betón – Profi betón.

Rád sa prezentuje svojimi drahými autami, neraz pobúril, keď ich nesprávne odparkoval, za čo už dostal aj papuču. Nový čas v roku 2009 zverejnil, ako s najdrahším autom na svete Bugatti Veyron zablokoval vchod do jedného bratislavského nákupného centra.

Je o ňom známe, že evidenčné čísla na autách má s kombináciou 202, obdobne pomenoval aj svoju firmu BL-202, na ktorú si uplatnil vratku DPH.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Takto sa to robí, ak poznáte ministrov vnútra a financií (chronológia Bašternákovej vratky)

Apríl 2011 – Robert Fico si s manželkou a so synom pozreli výstavbu komplexu Bonaparte, ktorý staval Ladislav Bašternák.

December 2011 – v Bonaparte si kupuje byt Ján Počiatek.

10. marca 2012 sa konali voľby, v ktorých vyhral Smer.

19. marca 2012 Peter Hrkotáč predal Bašternákovi sedem bytov za 12 miliónov eur.

4. apríla 2012: Robert Kaliňák sa stáva ministrom vnútra a Peter Kažimír ministrom financií.

24. apríl 2012: Bašternák ako mesačný platca DPH podáva daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje vratku DPH v hodnote 2 milióny eur z danej kúpy bytov.

4. máj 2012: Bašternák predáva jeden z bytov, ktorý podľa danej zmluvy kúpil za približne 1,5 milióna eur, Tomášovi Škvareninovi za 170-tisíc eur.

9. máj 2012: Kažimír vymenoval za prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho.

24. máj 2012: Kontrolórky Daniela Slobodová a Petra Hanzelová vykonali u Bašternáka daňovú kontrolu, nezistili porušenie zákona.

22. jún 2012: Štát vypláca Bašternákovi vratku DPH v hodnote takmer 2 milióny eur.

Október 2012: Premiér Robert Fico sa presťahoval do luxusného apartmánu v Bonaparte.

December 2012: Štát vyplatil Bašternákovi na vratkách od apríla do decembra spolu minimálne ďalších 5 miliónov 938-tisíc eur. Už bez akejkoľvek daňovej kontroly.

Február 2013: Bašternák predáva ďalších šesť bytov, za ktoré vraj zaplatil 10 a pol milióna eur svojmu susedovi Patrikovi Zimanovi. Tvrdil, že tak Zimanovi spláca pôžičku v hodnote 1,2 milióna eur.

November 2013: Kriminálny úrad finančnej správy rozpracúva podozrenie z podvodného vyplácania vratiek DPH Bašternákovi.

December 2013: Kriminálny úrad finančnej správy podáva trestné oznámenie Národnej kriminálnej agentúre pre podozrenie z podvodu pri uplatňovaní si vratiek DPH a krátenia dane.

Marec 2014: Hrkotáč predáva za 5-tisíc eur firmu konateľovi Timee Osváthné Szakács do Budapešti a odovzdáva jej aj celé účtovníctvo. Bašternák predáva firmu BL-202 s.r.o. osobe Levente Farkas do Rumunska a s tým aj celé účtovníctvo za 5-tisíc eur. Ide o maximálnu sumu, v ktorej štát medzi právnickými osobami umožňuje hotovostné platby bez prevodu na účet.

Júl 2014: Daňový úrad odpovedá na žiadosť polície, či Hrkotáč odviedol štátu daň 2 milióny eur, ktorú štát následne vyplatil Bašternákovi. Hrkotáč podľa daňového úradu daň vykázal a priznal v daňovom priznaní. Informácia o tom, či ju odviedol, a dôkaz o prevode na účet chýba, polícia sa s tým uspokojí.

August 2014: Vyšetrovateľka NAKA Tatiana Ujváryová odmieta trestné oznámenie daňovákov s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Kriminálny úrad finančnej správy voči rozhodnutiu nepodáva žiadnu sťažnosť.

Marec 2016: Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik znovu preverí všetky podozrenia. Tvrdí, že doteraz nevedeli to, čo vedia novinári.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Farmárska odnož J&T preskočí aj Babiša. Preberá statky, na ktorých zbili farmára Oravca

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Holding Sanagro, ktorý financuje J&T, mieri do prvej trojky najväčších slovenských agrárnych skupín. Pohltí farmy ESIN Group, ktoré sú známe spormi s farmárom Oravcom. Polia a lúky Sanagro sa tým rozšíria z 19- na 31-tisíc hektárov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovensko pri sťažnosti europarlamentu týkajúcej sa umiestnenia Európskej pracovnej agentúry ako vedľajší účastník sporu podporí žalovanú stranu. Ministerstvo práce sa neobáva, že by agentúra v dôsledku sťažnosti nemala sídliť v Bratislave.

„Výber sa uskutočnil od začiatku výhradne na základe práva EÚ,“ uviedlo ministerstvo.

Európskemu parlamentu prekáža, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov. (čtk)

Zdieľať

Bratislava chce developerom umožniť postaviť viac bytov, magistrát za to žiada protihodnotu v podobe nájomných bytov.

„V Bratislave sú lokality, kde je občianska vybavenosť úplne saturovaná a je zbytočné dať 30 percent z bytového komplexu na občiansku vybavenosť. Tam, kde nepôjdeme proti verejnému zámeru, ponecháme developerom možnosť zmeniť tieto percentá tak, aby vedeli postaviť viac bytov,“ povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že z bytov, ktoré developer takto „navyše“ postaví, chce mesto odkúpiť alebo získať od developera určitú časť.

Magistrát plánuje postupne meniť aktuálny územný plán mesta a tieto podmienky zapracuje spoločne napríklad s výškovou reguláciou či zmenami, ktoré požadujú mestské časti.

Mesto zároveň pracuje na novom územnom pláne, čo bude podľa primátora trvať 8 až 10 rokov.

Zdieľať

Jamie Oliver otvorí nové reštaurácie. Len pred pol rokom mu krachol biznis v Británii

Britský kuchár Jamie Oliver plánuje do konca budúceho roka otvoriť zhruba dve desiatky nových reštaurácií. Expanziu pripravuje pol roka po tom, ako mu krachol reštauračný biznis v Británii.

Jamie Oliver Group plánuje otvoriť do konca budúceho roka 21 nových reštaurácií, informuje BBC.

Dva nové podniky vzniknú už čoskoro premenou talianskych reštaurácií, ktoré má skupina na Bali a v Bangkoku. O ich prevádzku sa má v budúcnosti starať franchisingový partner HPL.

Fungovať začnú pod novou značkou Jamie Oliver Kitchen a budú čiastočne inšpirované lokálnou kuchyňou.

Ďalších 19 podnikov vznikne pod rôznymi značkami – Jamie´s Italian, Jamie Oliver´s Pizzeria, Jamie´s Deli a Jamie Oliver´s Diner. Firma nespresnila, v ktorých lokalitách budú otvorené.

Ako zbankrotoval v Británii

  • Oliverove reštaurácie prešli v máji pod nútenú správu.
  • Z 25 dotknutých podnikov bolo napokon zatvorených 22, o prácu prišlo tisíc ľudí. Väčšina zatvorených podnikov patrila do skupiny talianskych reštaurácií.
  • Kým britská vetva Oliverovho bizinisu skolabovala, zahraničný biznis zostal funkčný.

Jamie Oliver Group prevádzkuje 70 reštaurácií na 27 trhoch, uvádza CNN.

Oliver (44) je celosvetovo známy propagátor zdravého stravovania. Popularitu si získal vďaka televíznym programom o varení, ktoré sa vysielali v desiatkach krajín a kuchárskymi knihami.

V roku 2005 mu kráľovná Alžbeta II. udelila Rad britského impéria.

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nevymenuje Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky

Jozef Hudák. Foto - TASR
Jozef Hudák. Foto – TASR

Zuzana Čaputová nevymenuje Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky. Hudák, ktorého do funkcie navrhla SNS, podľa prezidentky nespĺňa viacero podmienok.

Prezidentka o tom listom informovala Danka, Pellegriniho aj poslancov finančného výboru parlamentu.

Parlament schválil návrh vlády na jeho vymenovanie ešte vlani v decembri.

„Navrhnutý kandidát nespĺňa už prvú zákonnú kvalifikačnú podmienku, ktorou je úplné vysokoškolské vzdelanie univerzitného zamerania v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva,“ uvádza prezidentka. Okrem toho však podľa Čaputovej existujú aj ďalšie okolnosti, ktoré spochybňujú vhodnosť na jeho vymenovanie.

„Zároveň u neho existujú skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu viceguvernéra NBS spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto funkcie a celej NBS a spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním NBS, čo môže narušiť riadny chod NBS,“ vysvetlila Čaputová.

Prezidentka tiež uviedla, že ju aj exguvernér NBS Jozef Makúch informoval o vážnych pochybnostiach s nomináciou Hudáka. Diskvalifikovali ho aj jeho vyjadrenia o tom, že jednou z jeho iniciatív v pozícii viceguvernéra bude založenie novej zdravotnej poisťovne, ktorá by mala byť pod dohľadom NBS a poskytovala by poistenie nadštandardu zdravotnej starostlivosti.

„Takéto verejné vyhlásenie preukazuje nedostatok orientácie o účele, na ktorý bola zriadená NBS a úlohách centrálnej banky,“ priblížila Čaputová. Podľa jej listu Hudák vykonával riadiacu prax naposledy pred viac ako 10 rokmi, pôsobil prevažne v oblasti verejného zdravotníctva, ktorá s kompetenciami NBS nesúvisí.

Rovnako v jeho neprospech hrá aj pôsobenie v Poisťovni Tatra, ktorá bola majetkovo prepojená na nebankový subjekt Horizont a neskôr CI Holding.

„Počas svojho pôsobenia v tejto inštitúcii v roku 2005 podpísal zmluvu medzi poisťovňou a materskou spoločnosťou CI Holding o poskytnutí prostriedkov v neobmedzenej výške. Podľa záverov dohľadu NBS tým ohrozil finančnú stabilitu poisťovne,“ uvádza sa v prezidentkinom liste.

K Hudákovi sa kriticky staval aj Klub ekonomických analytikov, ale aj opozícia. V tajnom hlasovaní získal 72 zo 136 platných hlasov. Proti boli 56 poslanci, 8 sa v hlasovaní zdržali. (tasr)

Čítajte viac: Viceguvernérom Národnej banky sa má stať Dankov sused

Zdieľať

Nemecko môže byť pre Teslu lepším miestom na výrobu elektromobilov než jej domáca základňa v Kalifornii, vyhlásil šéf Volkswagenu Herbert Diess. Tesla si nedávno vybrala Berlín ako lokalitu pre svoj prvý európsky montážny závod.

„Tesla pravdepodobne hľadá prostredie a infraštruktúru na výrobu vysokokvalitných áut, čo zrejme nájde skôr v Nemecku než na západnom pobreží Spojených štátov,“ cituje Diessa agentúra Bloomberg.

Tesla postaví v Berlíne závod na montáž elektromobilov, pohonných jednotiek a batérií. V lokalite plánuje tiež centrum inžinieringu a dizajnu.

Do nemeckej fabriky investuje 4 miliardy eur, ročne má produkovať do 150-tisíc elektromobilov, píše Bloomberg.

Výrobu plánuje spustiť na budúci rok, na začiatku má produkovať pripravovaný crossover Model Y.

Tesla zatiaľ nezverejnila, kde bude vyrábať nový elektrický pick-up. Aktuálne produkuje tri modely – Model S, X a 3.

Zdieľať

Bývalý guvernér NBS Jozef Makúch rokuje s KDH o spolupráci a kandidatúre vo voľbách. „Formulujem, čo som schopný dať. KDH musí zvážiť, čo som schopný priniesť,“ povedal Makúch. Myslí si, že KDH patrí do parlamentu a chce mu pomôcť v ekonomickej oblasti.

Podľa svojich slov rokuje s predsedom KDH Alojzom Hlinom o tom, akou formou by im dokázal najlepšie pomôcť aj pri „možnom deficite v ekonomických pohľadoch, pokiaľ tam je“.

Na otázku, či chce aktívne vstúpiť do politiky, odpovedal, že jedna vec je byť aktívny a jedna vstúpiť aktívne do politiky. „Aktívne by som chcel ponúknuť odbornú pomoc,“ dodal. (tasr)

Zdieľať

Europarlament sa na súde EÚ sťažuje na umiestnenie novej pracovnej agentúry v Bratislave. Prekáža mu, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov.

Na zriadení Európskeho orgánu pre pracovné záležitosti (ELA) sa dohodli europarlament, Rada EÚ a Európska komisia vo februári. Norma nešpecifikovala sídlo orgánu, s čím poslanci v záujme jej rýchleho prijatia súhlasili.

Členské štáty v júni vybrali Bratislavu bez súhlasu poslancov, čo parlament napadol na súde. Odvolal sa pritom okrem iného na spoločné vyhlásenie všetkých troch inštitúcií, ktoré sa v ňom nepriamo zaviazali k výmene informácií o výbere sídla ELA.

„Nejde ani tak o samotný pracovný úrad, ako skôr o dlhodobý spor medzi Radou EÚ a parlamentom o umiestňovaní sídiel úradov,“ povedal pre Politico europoslanec Jeroen Lenaers, ktorý mal na starosti pravidlá vymedzujúce fungovania ELA.

Podľa ďalších poslancov nemá parlament problém s Bratislavou ako sídlom orgánu, ale so samotným princípom výberu.

Podľa pravidiel EÚ je rozhodovanie o sídlach inštitúcií Únie v rukách členských krajín. Europarlament však tvrdí, že zriadenie ELA súviselo s pravidlami pre voľný pohyb obyvateľov a sociálneho zabezpečenia, do ktorých majú právo vstupovať aj poslanci.

Rada EÚ má podľa zdrojov webu Politico čas zareagovať na podnet na súd do 10. decembra.

Slovenská vláda považuje umiestnenie prvej inštitúcie EÚ v krajine za veľký úspech, ktorý okrem iného zvýši prestíž Slovenska v rámci EÚ a privedie tam viac ako 100 expertov na pracovné právo. Slovenskí diplomati podľa Politica dúfajú, že jadrom medziinštitucionálneho sporu nie je fakt, že agentúra bude sídliť v Bratislave.

Európska komisia predminulý týždeň vypísala výberové konanie na šéfa úradu, ktorý sa má ujať funkcie v januári a pracovať má v Bratislave. Agentúra má pomáhať členským krajinám pri vykonávaní úniových noriem týkajúcich sa cezhraničnej mobility pracovníkov. Má tiež poskytovať zamestnancom aj podnikom informácie v tejto oblasti. Po počiatočnom rozjazde má plne fungovať od roku 2024. (čtk, politico)

Zdieľať

Andrej Danko skritizoval ministra práce Jána Richtera za to, že nevie nájsť spôsob, ako už od januára vyplatiť minimálne dôchodky. „Považujem to za politické chrapúnstvo,“ povedal Danko.

Smer a jeho nominanti v Sociálnej poisťovni podľa Danka schválne zdržujú vyplatenie týchto dôchodkov, aby bránili rast preferencií SNS. „Nedovolím nejakému Richterovi ničiť prácu SNS. Ak nebudú vyplatené tieto dôchodky, podľa mňa sa dopustia aj trestných činov,“ dodal Danko.

Šéf Sociálnej poisťovne, exminister Smeru Ľubomír Vážny, ešte v októbri vyhlásil, že na vyplatenie týchto dôchodkov potrebuje viac času. „Vecne a technicky to nie je možné, ledva to budeme vedieť zrealizovať od roku 2021,“ povedal Vážny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať