Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Samsung bol v podozrení. Odborárom poslal 156-tisíc, v Galante sú ticho

Foto - TASR
Foto – TASR

Bývalý personálny riaditeľ slovenskej pobočky Samsungu Anton Ondrej nedávno pred novinármi povedal: „Stačia traja odborári, ktorí sú nepriateľsky naladení, a môžu zničiť celú firmu.“

Že je výhodné s odborármi udržiavať priateľské vzťahy, zrejme chápu aj ďalší manažéri kórejskej firmy, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Denník N získal informáciu, že Samsung venoval Odborovému zväzu KOVO čiastku 156 804 eur.

Peniaze sú oficiálne uvedené ako dar vo výročnej správe o hospodárení za rok 2013. Samsung sa tak za predminulý rok stal najštedrejším sponzorom najvýznamnejšej slovenskej odborovej organizácie – tento príspevok tvoril necelých desať percent celého rozpočtu OZ KOVO.

Na tomto dare by nemuselo byť nič pozoruhodné – OZ KOVO je občianske združenie a môže prijímať dary, od koho uzná za vhodné.

Mlčí obdarovaný aj darca

Lenže Samsung je dlhodobo podozrievaný, že vo fabrikách v Galante a vo Voderadoch pri Trnave núti zamestnancov pracovať v nedôstojných podmienkach. Čo je citlivá záležitosť, ktorú by mali riešiť podnikové odbory vo fabrike za podpory OZ KOVO.

„OZ KOVO tieto peniaze dostáva za to, že sa odborári budú správať podľa predstáv Samsungu,“ hovorí bývalý miestny koordinátor odborového zväzu Peter Gregor.

Potvrdiť pravosť tohto svedectva nie je jednoduché. Denník N oslovil priamo šéfa OZ KOVO Emila Machynu, ten však o peňažných daroch odmietol hovoriť. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ odpovedá Machyna.

Príjem peňazí od Samsungu nepoprel. „Nebudem sa vyjadrovať k Samsungu ani k iným firmám, ktoré sú našimi členmi,“ dodal Machyna a ukončil rozhovor.

Dar od Samsung je aj v dokumentoch odborov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N kontaktoval aj spoločnosť Samsung Electronics Slovakia. Zaujímal sa, prečo sa rozhodla vyplatiť peňažný dar. Hovorca firmy Jaroslav Juriga odpoveď prisľúbil, no aj napriek niekoľkým urgenciám žiadnu neposkytol.

O peniazoch od Samsungu však prehovorili iní odborárski predáci. Spomínanú správu o hospodárení dostal na stôl napríklad aj šéf odborovej organizácie bratislavskej automobilky Volkswagen Zoroslav Smolinský, člen širšieho vedenia OZ KOVO. „Môžem potvrdiť, že takáto čiastka je v správe skutočne uvedená,“ hovorí Smolinský.

Sponzoring odborárov pripustil aj spomínaný manažér Anton Ondrej, ktorý v Samsungu pôsobil do vlaňajšieho novembra. „Bola na to darovacia zmluva a všetko je riadne zachytené vo výkazoch. Nejde o nič neštandardné.“

Odoslanie peňazí na účet OZ KOVO je len časť príbehu. Tou ďalšou sú indície, že miestna odborárska organizácia v Galante, ktorá by mala stáť na strane zamestnancov, je dlhodobo pasívna.

„Odbory tam fungujú len formálne. Zdá sa mi to zvláštne a neviem si vysvetliť, čo je za tým,“ hovorí poslanec Gábor Gál z Mosta-Híd. Vnútornými pomermi v Samsungu sa zaoberal vlani.

Strategický investor

Samsung na Slovensku podniká od roku 2002, keď v Galante otvoril fabriku na výrobu monitorov k počítačom. Výrobu postupne rozšíril aj o LCD televízory, plazmové televízory, tlačiarne a ďalšiu elektroniku.

Závod v Galante. Foto  - TASR
Závod v Galante. Foto – TASR

V tradične poľnohospodárskom regióne, kde bolo na prelome tisícročí bez práce 25 percent obyvateľov, sa stal rýchlo najdôležitejším zamestnávateľom, ktorý zabezpečuje obživu viac než štyrom tisícom ľudí.

Dodnes sa dá trochu prehnane povedať, že kto z Galanty nejazdí pracovať do Bratislavy, pracuje v Samsungu alebo v jeho subdodávateľských firmách. „Samsung a jeho dodávatelia sa výrazne podieľajú na tom, že miera nezamestnanosti je v našom okrese na úrovni 5,5 percenta,“ vysvetľuje primátor Galanty Peter Paška.

Investície rástli a v roku 2007 Kórejci ohlásili vybudovanie ďalšej fabriky neďaleko Trnavy. Slovensko sa vďaka tomu stalo nielen automobilovou, ale už aj elektrotechnickou veľmocou.

Samsung sa v určitom období stal najväčším tuzemským exportérom s tržbami presahujúcimi tri miliardy eur.

Význam kórejského gigantu pred dvoma rokmi ocenila vláda aj tým, že mu priklepla daňové úľavy vo výške takmer 20 miliónov eur.

Komentár Konštantína Čikovského
Poučenie z prípadu Samsung Galanta

Šikana nepotvrdená

Do médií však začali unikať aj informácie zvnútra fabriky, ktoré úspešný kórejský príbeh na Slovensku kazia: hovoria totiž o údajnom šikanovaní zamestnancov tlačených za každú cenu do maximálnych výkonov. „Keď na našom oddelení niekto ochorie a chce ísť na péenku, je to, ako keby dal výpoveď,“ tvrdil napríklad vlani jeden z pracovníkov firmy Nitrianskym novinám.

Niektorí majstri mali podľa ďalších svedectiev zamestnancom vulgárne nadávať, vyžadovať prácu cez prestávky a zakazovali im odskočiť si na toaletu počas pracovného času.

Väčšinou šlo o anonymné udania. „Časť tých podozrení považujeme za oprávnenú, keď však má prísť k dokazovaniu, väčšinou poškodení cúvnu zo strachu o stratu príjmu,“ hovorí galantský primátor Paška, inak aj spolumajiteľ významnej personálnej agentúry ProAct People, ktorá do roku 2009 spolupracovala i so Samsungom.

Fabriky kórejského výrobcu navštívili niekoľkokrát štátni inšpektori, nič zásadné neobjavili. „Závažné nedostatky zistené neboli, nebola uložená ani žiadna pokuta,“ potvrdzuje Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Na prehrešky narazili len pri personálnych agentúrach, ktoré Samsungu poskytujú časť robotníkov. „V prípade agentúr sme napríklad zistili, že zamestnancov krátili na mzdách a neposkytovali im primeraný odpočinok,“ dodala Vorobelová.

Firma akékoľvek podozrenia vždy vylučovala. „V spoločnosti nie je žiadna diskriminácia zamestnancov, prípadné označovanie a tvrdenia takéhoto typu rázne odmietame,“ reagoval Samsung v dávnejších článkoch.

Miesto toho firma pripomenula, že zamestnanci môžu využívať pomerne veľkorysé výhody. Bežní robotníci, ktorí podľa týždenníka Trend berú okolo 420 eur v čistom, majú napríklad zabezpečenú dopravu do zamestnania a stravu za symbolické ceny. „Podmienky zamestnancov Samsungu sú vysoko nadštandardné,“ hovorí bývalý personálny riaditeľ Anton Ondrej.

Schované odbory

Všetky podozrenia mali jeden spoločný rys: hoci sa im médiá príležitostne venovali už od roku 2009, nikdy sa k nim verejne nevyjadrovali miestni odborári zo zväzu KOVO.

A to ani vlani, keď sa o pomery v Samsungu začali už aj oficiálne zaujímať niektorí poslanci parlamentu. „Skúšal som kontaktovať odborovú organizáciu v Galante, predsedníčka mi však napísala, že o tej veci nič nevie, a nakoniec sme sa ani nestretli,“ spomína poslanec Gábor Gál.

Aj Denník N sa pokúšal s odborármi v Galante spojiť. Chcel vedieť, čo si myslia o podmienkach, v ktorých zamestnanci Samsungu pracujú, a čo na ich obranu podnikajú.

Predsedníčka organizácie Andrea Dulíková sľúbila, že na otázky odpovie, ani ona však stanovisko neposlala. Neprezradila tak ani to, koľko členov jej organizácia má.

Možnosti odborárov, ako údajnú šikanu zamestnancov riešiť, pritom nie sú malé. „Miestni odborári si môžu na pomoc zavolať právnikov priamo zo zväzu, aby sa za nich postavili a vyjednali štandardnú kolektívnu zmluvu. Nič z toho sa však nedialo,“ hovorí bývalý koordinátor OZ KOVO Peter Gregor.

Miesto toho prebrala časť kompetencií odborov v Samsungu takzvaná zamestnanecká rada. Tá má obvykle slabšiu pozíciu pri rokovaní s vedením firmy – nemôžu napríklad uzavrieť kolektívnu zmluvu, ktorá zaručuje jednotné pracovné podmienky aj výhody pre všetkých zamestnancov.

„Mnoho zamestnancov ani nevie, že tam vôbec nejaké odbory či nejaká zamestnanecká rada je,“ tvrdí Gál.

Pre úplnosť treba dodať, že k jednej akcii sa OZ KOVO v prípade Samsungu odhodlal. V máji minulého roku prišli niektorí, dnes už bývalí, pracovníci zväzu pred fabriku vo Voderadoch rozdávať letáky. Robotníkov v nich informovali o možnosti vstupovať do odborov.

leták b fin front print

Odborová organizácia z Galanty, ktorá pokrýva i Voderady, sa po tejto akcii pochválila, že manažéri už prestali od ľudí vyžadovať prácu cez prestávky. „To je len na začiatok,“ oznámila na Facebooku.

Či sa podmienky skutočne zlepšili, známe nie je. „Odborári nemajú možnosť si podmienky vo fabrike skontrolovať. Sídlia na inom mieste a dovnútra ich zvyčajne ochrankári nepustia,“ hovorí Gregor, ktorý sa situáciou v Samsungu zaoberal osem mesiacov.

odborari

Nejasné počty

Výška platby pre OZ KOVO od Samsungu presahuje bežné zvyklosti. Štandardom je, že zamestnávateľ platí odborárov za predpokladu, že sa vo voľnom čase venujú odborárskej práci. „Túto možnosť ponúka priamo Zákonník práce,“ hovorí bývalá právnička OZ KOVO Simona Schuszteková.

Objem peňazí sa však v tomto prípade odvíja od presne danej formulky. Tá zohľadňuje, že odborár sa potrebuje každému stálemu zamestnancovi venovať 15 minút mesačne, z čoho sa následne vypočíta jeho odmena.

Pokiaľ by teda Samsung tento nástroj využil, podľa hrubých odhadov Denníka N by príspevok dosiahol výšku 18-tisíc eur ročne. Príspevok pre OZ KOVO oficiálne zaslala prevádzka v Galante, ktorá má zhruba 1500 kmeňových pracovníkov – zvyšok tvoria agentúrni zamestnanci.

Dar 156 804 eur, ktorý OZ KOVO dostal, bol mnohonásobne vyšší, a nie je jasné, od čoho sa práve takáto výška platby odvíjala.

Navyše bežnou praxou podľa Schusztekovej je, že firma pošle peniaze miestnej odborárskej organizácii. A miestni odborári sa až následne rozdelia s centrálou OZ KOVO. „Základné organizácie obvykle platia dvadsaťpäť percent svojich príjmov ako členský príspevok,“ upresňuje Schuszteková.

Správa o hospodárení OZ KOVO však ukazuje, že Samsung v roku 2013 poslal peniaze priamo na účet bratislavskej centrále.

Iného takto štedrého sponzora OZ KOVO v tomto období nemal. Okrem Samsungu mu významné finančné dary poslali aj odborárske organizácie v strojárňach Námestovo a vo fabrike na výrobu automobilových súčiastok AVC Čadca. V tomto prípade išlo o 32-tisíc, resp. 20-tisíc eur.

Všetky tieto dary sa podľa výročnej správy stali súčasťou rozpočtu celého zväzu, ktorý bol v roku 2013 1,8 milióna eur.

Hlavná časť výdavkov následne smerovala na mzdy odborárov a príspevky základným organizáciám, odpisy majetku a položku označenú ako „ostatné služby“.

Autonómne odbory

Ešte jedna vec zostáva neobjasnená: či platba Samsungu za rok 2013 bola len jednorazovou záležitosťou, alebo podobné čiastky inkasuje OZ KOVO pravidelne.

Niektoré náznaky ukazujú, že platby mohli prebiehať aj v minulosti. Podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, Samsung podpísal v roku 2007 s odborármi niekoľko zmlúv o vzájomných vzťahoch.

To, že tieto zmluvy mohli riešiť aj sponzoring, naznačil aj bývalý personálny riaditeľ firmy Anton Ondrej. „Spoločnosť mala v tom čase so svojimi partnermi uzavreté štandardné zmluvy o sponzorstve a z nich vychádzali i príspevky.“

Denník N sa vedenia OZ KOVO spýtal, či nepovažujú takéto dary za stret záujmov, odpoveď nedorazila. Zástupcovia OZ KOVO nevysvetlili ani to, či majú určené pravidlá, od koho môžu či nemôžu peniaze prijať.

Do záležitostí najvýznamnejšej odborovej organizácie sa nechce miešať ani Konfederácia odborových zväzov SR, ktorú Denník N požiadal o vyjadrenie. „Zväzy združené v Konfederácii odborových zväzov SR majú autonómne postavenie, ako občianske združenia majú vlastné stanovy a z nich vyplývajúce pravidlá financovania,“ odpovedala hovorkyňa Martina Nemethová.

A sponzorovanie odborov nepovažuje za nič zvláštne ani ministerstvo práce. „Nevidíme žiadny stret záujmov, ak zamestnávateľ poskytne dar odborovej organizácii, pokiaľ ju hodnotí ako spoľahlivého a kvalitného partnera, ktorý napomáha sociálnemu zmieru,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

 
Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dopady na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dopady produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečit udržatelný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu obzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnamosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú sklenníkove plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. “zelenú” energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšit náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný. Dopady na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dopady na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.