Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Samsung bol v podozrení. Odborárom poslal 156-tisíc, v Galante sú ticho

Foto - TASR
Foto – TASR

Odborový zväz KOVO dostal štedrý príspevok od firmy, ktorá v minulosti vysvetľovala podozrenia, že šikanuje zamestnancov.

Bývalý personálny riaditeľ slovenskej pobočky Samsungu Anton Ondrej nedávno pred novinármi povedal: „Stačia traja odborári, ktorí sú nepriateľsky naladení, a môžu zničiť celú firmu.“

Že je výhodné s odborármi udržiavať priateľské vzťahy, zrejme chápu aj ďalší manažéri kórejskej firmy, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Denník N získal informáciu, že Samsung venoval Odborovému zväzu KOVO čiastku 156 804 eur.

Peniaze sú oficiálne uvedené ako dar vo výročnej správe o hospodárení za rok 2013. Samsung sa tak za predminulý rok stal najštedrejším sponzorom najvýznamnejšej slovenskej odborovej organizácie – tento príspevok tvoril necelých desať percent celého rozpočtu OZ KOVO.

Na tomto dare by nemuselo byť nič pozoruhodné – OZ KOVO je občianske združenie a môže prijímať dary, od koho uzná za vhodné.

Mlčí obdarovaný aj darca

Lenže Samsung je dlhodobo podozrievaný, že vo fabrikách v Galante a vo Voderadoch pri Trnave núti zamestnancov pracovať v nedôstojných podmienkach. Čo je citlivá záležitosť, ktorú by mali riešiť podnikové odbory vo fabrike za podpory OZ KOVO.

„OZ KOVO tieto peniaze dostáva za to, že sa odborári budú správať podľa predstáv Samsungu,“ hovorí bývalý miestny koordinátor odborového zväzu Peter Gregor.

Potvrdiť pravosť tohto svedectva nie je jednoduché. Denník N oslovil priamo šéfa OZ KOVO Emila Machynu, ten však o peňažných daroch odmietol hovoriť. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ odpovedá Machyna.

Príjem peňazí od Samsungu nepoprel. „Nebudem sa vyjadrovať k Samsungu ani k iným firmám, ktoré sú našimi členmi,“ dodal Machyna a ukončil rozhovor.

Dar od Samsung je aj v dokumentoch odborov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N kontaktoval aj spoločnosť Samsung Electronics Slovakia. Zaujímal sa, prečo sa rozhodla vyplatiť peňažný dar. Hovorca firmy Jaroslav Juriga odpoveď prisľúbil, no aj napriek niekoľkým urgenciám žiadnu neposkytol.

O peniazoch od Samsungu však prehovorili iní odborárski predáci. Spomínanú správu o hospodárení dostal na stôl napríklad aj šéf odborovej organizácie bratislavskej automobilky Volkswagen Zoroslav Smolinský, člen širšieho vedenia OZ KOVO. „Môžem potvrdiť, že takáto čiastka je v správe skutočne uvedená,“ hovorí Smolinský.

Sponzoring odborárov pripustil aj spomínaný manažér Anton Ondrej, ktorý v Samsungu pôsobil do vlaňajšieho novembra. „Bola na to darovacia zmluva a všetko je riadne zachytené vo výkazoch. Nejde o nič neštandardné.“

Odoslanie peňazí na účet OZ KOVO je len časť príbehu. Tou ďalšou sú indície, že miestna odborárska organizácia v Galante, ktorá by mala stáť na strane zamestnancov, je dlhodobo pasívna.

„Odbory tam fungujú len formálne. Zdá sa mi to zvláštne a neviem si vysvetliť, čo je za tým,“ hovorí poslanec Gábor Gál z Mosta-Híd. Vnútornými pomermi v Samsungu sa zaoberal vlani.

Strategický investor

Samsung na Slovensku podniká od roku 2002, keď v Galante otvoril fabriku na výrobu monitorov k počítačom. Výrobu postupne rozšíril aj o LCD televízory, plazmové televízory, tlačiarne a ďalšiu elektroniku.

Závod v Galante. Foto  - TASR
Závod v Galante. Foto – TASR

V tradične poľnohospodárskom regióne, kde bolo na prelome tisícročí bez práce 25 percent obyvateľov, sa stal rýchlo najdôležitejším zamestnávateľom, ktorý zabezpečuje obživu viac než štyrom tisícom ľudí.

Dodnes sa dá trochu prehnane povedať, že kto z Galanty nejazdí pracovať do Bratislavy, pracuje v Samsungu alebo v jeho subdodávateľských firmách. „Samsung a jeho dodávatelia sa výrazne podieľajú na tom, že miera nezamestnanosti je v našom okrese na úrovni 5,5 percenta,“ vysvetľuje primátor Galanty Peter Paška.

Investície rástli a v roku 2007 Kórejci ohlásili vybudovanie ďalšej fabriky neďaleko Trnavy. Slovensko sa vďaka tomu stalo nielen automobilovou, ale už aj elektrotechnickou veľmocou.

Samsung sa v určitom období stal najväčším tuzemským exportérom s tržbami presahujúcimi tri miliardy eur.

Význam kórejského gigantu pred dvoma rokmi ocenila vláda aj tým, že mu priklepla daňové úľavy vo výške takmer 20 miliónov eur.

Komentár Konštantína Čikovského
Poučenie z prípadu Samsung Galanta

Šikana nepotvrdená

Do médií však začali unikať aj informácie zvnútra fabriky, ktoré úspešný kórejský príbeh na Slovensku kazia: hovoria totiž o údajnom šikanovaní zamestnancov tlačených za každú cenu do maximálnych výkonov. „Keď na našom oddelení niekto ochorie a chce ísť na péenku, je to, ako keby dal výpoveď,“ tvrdil napríklad vlani jeden z pracovníkov firmy Nitrianskym novinám.

Niektorí majstri mali podľa ďalších svedectiev zamestnancom vulgárne nadávať, vyžadovať prácu cez prestávky a zakazovali im odskočiť si na toaletu počas pracovného času.

Väčšinou šlo o anonymné udania. „Časť tých podozrení považujeme za oprávnenú, keď však má prísť k dokazovaniu, väčšinou poškodení cúvnu zo strachu o stratu príjmu,“ hovorí galantský primátor Paška, inak aj spolumajiteľ významnej personálnej agentúry ProAct People, ktorá do roku 2009 spolupracovala i so Samsungom.

Fabriky kórejského výrobcu navštívili niekoľkokrát štátni inšpektori, nič zásadné neobjavili. „Závažné nedostatky zistené neboli, nebola uložená ani žiadna pokuta,“ potvrdzuje Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Na prehrešky narazili len pri personálnych agentúrach, ktoré Samsungu poskytujú časť robotníkov. „V prípade agentúr sme napríklad zistili, že zamestnancov krátili na mzdách a neposkytovali im primeraný odpočinok,“ dodala Vorobelová.

Firma akékoľvek podozrenia vždy vylučovala. „V spoločnosti nie je žiadna diskriminácia zamestnancov, prípadné označovanie a tvrdenia takéhoto typu rázne odmietame,“ reagoval Samsung v dávnejších článkoch.

Miesto toho firma pripomenula, že zamestnanci môžu využívať pomerne veľkorysé výhody. Bežní robotníci, ktorí podľa týždenníka Trend berú okolo 420 eur v čistom, majú napríklad zabezpečenú dopravu do zamestnania a stravu za symbolické ceny. „Podmienky zamestnancov Samsungu sú vysoko nadštandardné,“ hovorí bývalý personálny riaditeľ Anton Ondrej.

Schované odbory

Všetky podozrenia mali jeden spoločný rys: hoci sa im médiá príležitostne venovali už od roku 2009, nikdy sa k nim verejne nevyjadrovali miestni odborári zo zväzu KOVO.

A to ani vlani, keď sa o pomery v Samsungu začali už aj oficiálne zaujímať niektorí poslanci parlamentu. „Skúšal som kontaktovať odborovú organizáciu v Galante, predsedníčka mi však napísala, že o tej veci nič nevie, a nakoniec sme sa ani nestretli,“ spomína poslanec Gábor Gál.

Aj Denník N sa pokúšal s odborármi v Galante spojiť. Chcel vedieť, čo si myslia o podmienkach, v ktorých zamestnanci Samsungu pracujú, a čo na ich obranu podnikajú.

Predsedníčka organizácie Andrea Dulíková sľúbila, že na otázky odpovie, ani ona však stanovisko neposlala. Neprezradila tak ani to, koľko členov jej organizácia má.

Možnosti odborárov, ako údajnú šikanu zamestnancov riešiť, pritom nie sú malé. „Miestni odborári si môžu na pomoc zavolať právnikov priamo zo zväzu, aby sa za nich postavili a vyjednali štandardnú kolektívnu zmluvu. Nič z toho sa však nedialo,“ hovorí bývalý koordinátor OZ KOVO Peter Gregor.

Miesto toho prebrala časť kompetencií odborov v Samsungu takzvaná zamestnanecká rada. Tá má obvykle slabšiu pozíciu pri rokovaní s vedením firmy – nemôžu napríklad uzavrieť kolektívnu zmluvu, ktorá zaručuje jednotné pracovné podmienky aj výhody pre všetkých zamestnancov.

„Mnoho zamestnancov ani nevie, že tam vôbec nejaké odbory či nejaká zamestnanecká rada je,“ tvrdí Gál.

Pre úplnosť treba dodať, že k jednej akcii sa OZ KOVO v prípade Samsungu odhodlal. V máji minulého roku prišli niektorí, dnes už bývalí, pracovníci zväzu pred fabriku vo Voderadoch rozdávať letáky. Robotníkov v nich informovali o možnosti vstupovať do odborov.

leták b fin front print

Odborová organizácia z Galanty, ktorá pokrýva i Voderady, sa po tejto akcii pochválila, že manažéri už prestali od ľudí vyžadovať prácu cez prestávky. „To je len na začiatok,“ oznámila na Facebooku.

Či sa podmienky skutočne zlepšili, známe nie je. „Odborári nemajú možnosť si podmienky vo fabrike skontrolovať. Sídlia na inom mieste a dovnútra ich zvyčajne ochrankári nepustia,“ hovorí Gregor, ktorý sa situáciou v Samsungu zaoberal osem mesiacov.

odborari

Nejasné počty

Výška platby pre OZ KOVO od Samsungu presahuje bežné zvyklosti. Štandardom je, že zamestnávateľ platí odborárov za predpokladu, že sa vo voľnom čase venujú odborárskej práci. „Túto možnosť ponúka priamo Zákonník práce,“ hovorí bývalá právnička OZ KOVO Simona Schuszteková.

Objem peňazí sa však v tomto prípade odvíja od presne danej formulky. Tá zohľadňuje, že odborár sa potrebuje každému stálemu zamestnancovi venovať 15 minút mesačne, z čoho sa následne vypočíta jeho odmena.

Pokiaľ by teda Samsung tento nástroj využil, podľa hrubých odhadov Denníka N by príspevok dosiahol výšku 18-tisíc eur ročne. Príspevok pre OZ KOVO oficiálne zaslala prevádzka v Galante, ktorá má zhruba 1500 kmeňových pracovníkov – zvyšok tvoria agentúrni zamestnanci.

Dar 156 804 eur, ktorý OZ KOVO dostal, bol mnohonásobne vyšší, a nie je jasné, od čoho sa práve takáto výška platby odvíjala.

Navyše bežnou praxou podľa Schusztekovej je, že firma pošle peniaze miestnej odborárskej organizácii. A miestni odborári sa až následne rozdelia s centrálou OZ KOVO. „Základné organizácie obvykle platia dvadsaťpäť percent svojich príjmov ako členský príspevok,“ upresňuje Schuszteková.

Správa o hospodárení OZ KOVO však ukazuje, že Samsung v roku 2013 poslal peniaze priamo na účet bratislavskej centrále.

Iného takto štedrého sponzora OZ KOVO v tomto období nemal. Okrem Samsungu mu významné finančné dary poslali aj odborárske organizácie v strojárňach Námestovo a vo fabrike na výrobu automobilových súčiastok AVC Čadca. V tomto prípade išlo o 32-tisíc, resp. 20-tisíc eur.

Všetky tieto dary sa podľa výročnej správy stali súčasťou rozpočtu celého zväzu, ktorý bol v roku 2013 1,8 milióna eur.

Hlavná časť výdavkov následne smerovala na mzdy odborárov a príspevky základným organizáciám, odpisy majetku a položku označenú ako „ostatné služby“.

Autonómne odbory

Ešte jedna vec zostáva neobjasnená: či platba Samsungu za rok 2013 bola len jednorazovou záležitosťou, alebo podobné čiastky inkasuje OZ KOVO pravidelne.

Niektoré náznaky ukazujú, že platby mohli prebiehať aj v minulosti. Podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, Samsung podpísal v roku 2007 s odborármi niekoľko zmlúv o vzájomných vzťahoch.

To, že tieto zmluvy mohli riešiť aj sponzoring, naznačil aj bývalý personálny riaditeľ firmy Anton Ondrej. „Spoločnosť mala v tom čase so svojimi partnermi uzavreté štandardné zmluvy o sponzorstve a z nich vychádzali i príspevky.“

Denník N sa vedenia OZ KOVO spýtal, či nepovažujú takéto dary za stret záujmov, odpoveď nedorazila. Zástupcovia OZ KOVO nevysvetlili ani to, či majú určené pravidlá, od koho môžu či nemôžu peniaze prijať.

Do záležitostí najvýznamnejšej odborovej organizácie sa nechce miešať ani Konfederácia odborových zväzov SR, ktorú Denník N požiadal o vyjadrenie. „Zväzy združené v Konfederácii odborových zväzov SR majú autonómne postavenie, ako občianske združenia majú vlastné stanovy a z nich vyplývajúce pravidlá financovania,“ odpovedala hovorkyňa Martina Nemethová.

A sponzorovanie odborov nepovažuje za nič zvláštne ani ministerstvo práce. „Nevidíme žiadny stret záujmov, ak zamestnávateľ poskytne dar odborovej organizácii, pokiaľ ju hodnotí ako spoľahlivého a kvalitného partnera, ktorý napomáha sociálnemu zmieru,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Súd vystavil prvé stop únikovým manévrom Arcy. Jej českej vetve zamietol žiadosť o predĺženie ochrany pred veriteľmi 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mestský súd v Prahe zamietol žiadosť spoločnosti Arca Capital Bohemia o predĺženie jej koronakrízovej ochrany pred veriteľmi. Ide o prvé rozhodnutie súdov, ktoré Arce zamietlo niektorý z jej únikových krokov pred okamžitým vyplatením meškajúcich záväzkov.

Minúta po minúte

Talianska vláda nevzdáva snahu o celoeurópsku dohodu na uzavretí alpských lyžiarskych stredísk na Vianoce a Nový rok. Premiér Giuseppe Conte chce presvedčiť politikov v ďalších krajinách, aby nechali zatvorené areály aspoň do januára.

Ak sa Contemu nepodarí presadiť širší alpský plán, guvernéri severotalianskych regiónov žiadajú zatvorenie hraníc.

„Nechceme utrpieť hneď dvojitú škodu preto, že budeme mať zatvorené strediská a že zároveň naši turisti zamieria do zahraničia, odkiaľ si privezú nákazu koronavírusom,“ poznamenal guvernér Ligurie Giovanni Toti.

Talianska vláda ešte definitívne nerozhodla o tom, ako presne obmedzí možnosť lyžiarskych pobytov cez Vianoce. Pravidlá s platnosťou od piatka by mala oznámiť v najbližších dňoch.

Podnikateľské zväzy aj vedenie dotknutých regiónov hovoria o tom, že kabinet by mal postupovať miernejšie, aby ešte viac nepoškodil ťažko zasiahnutý turistický sektor. Hovorí sa napríklad o návrhu, aby na zjazdovky mohli ísť len lyžiari, ktorí sa ubytujú v horách, a nie jednodňoví turisti.

Aký je postoj ďalších krajín

Za celoeurópsku dohodu o lyžovaní počas koncoročných sviatkov sú okrem Talianska aj Nemecko a Francúzsko. Rakúsko sa k nej stavia zdržanlivo, rovnako ako Švajčiarsko.

Rakúsky lyžiarsky zväz vyzval vládu, aby nepodliehala pokusom o démonizáciu zimných športov. Podľa neho vzniká dojem, že krajiny, ktoré pochybujú o uzavretí areálov, sa správajú nezodpovedne. (čtk)

Ministri financií v rámci Euroskupiny dosiahli významnú dohodu v oblasti Bankovej únie, tvrdí rezort financií. Dohodli sa na reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ten sa okrem posilnenia záchranných programov stáva aj súčasťou mechanizmov Bankovej únie.

„Pre eurozónu ide o významný krok v posilnení Bankovej únie. Ten má napomôcť tomu, aby sa predchádzalo situácii spred desiatich rokov, keď sa z verejných rozpočtov zachraňovali banky v problémoch,“ myslí si minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Dodal, že dohoda bola možná vďaka významnému zníženiu rizík vo finančnom sektore štátov EÚ. Heger podmienil dosiahnutie dohody pokračovaním v znižovaní rizík a ich pravidelným monitorovaním.

Na utorkovom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti Ecofin sa podľa rezortu financií štáty EÚ dohodli na zlepšení administratívnej spolupráce v oblasti daní. Diskutovali aj o medzinárodnom zdaňovaní či hodnotení návrhov rozpočtových plánov jednotlivých štátov eurozóny. (tasr)

Slovenská pošta eviduje zvýšené množstvo zásielok s nedovoleným obsahom, ktoré smerujú hlavne do Austrálie, Japonska či Vietnamu. Upozorňuje, že takýto obsah spomaľuje vypravenie a doručenie zásielok.

„Poštové podniky sú povinné zásielky s nedovoleným obsahom z prepravy vylúčiť. Ak zamestnanci Slovenskej pošty zistia v zásielke nedovolený obsah, pošta informuje príslušné orgány verejnej správy,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

Spresnila, že v zásielkach do zahraničia, ale aj v rámci krajiny je zakázané posielať omamné a psychotropné látky, jedy, jadrové materiály, rádioaktívne látky, vysokorizikové chemické látky, výbušniny, muníciu, zápalné kvapaliny, strelné zbrane, nože a podobne.

„Zakázané sú tiež živé zvieratá – okrem vybraných druhov hmyzu –, ohrozené druhy voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zásielky, ktorých obsah alebo úprava môžu ohroziť život a zdravie ľudí či poškodiť životné prostredie,“ poznamenala pošta.

Zakázané sú aj zásielky, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé. Šperky, drahé kovy, bankovky, poštové známky a iné ceniny je povolené zasielať len v poistených balíkoch, zdôraznila pošta. (tasr)

Eurokomisia by mohla v stredu vydať dokument o koordinácii krajín pri lyžiarskej sezóne. Aj napriek tomu podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa budú niektoré krajiny postupovať samostatne.

Niektoré štáty ostanú zatvorené do začiatku januára, niektorí chcú svoje strediská otvoriť ešte v decembri. Súvisí to podľa neho aj s klimatickými podmienkami.

Ak Rakúsko a Slovensko neotvoria v decembri sezónu, „tak to možno nebude mať ani zmysel“, povedal Klus.

Taliansko a Francúzsko chcú, aby boli rezorty zatvorené. Rakúsko, Slovinsko, Česko a do istej miery aj Slovensko a Poľsko sa chcú koordinovať regionálne, tvrdí Klus s tým, že by svoje lyžiarske strediská chceli otvoriť skôr.

Česká vláda nepovolí prevádzku lyžiarskych vlekov pre verejnosť najmenej do 12. decembra, pravidlá ďalšieho fungovania skiareálov chce dokončiť tento týždeň. Podľa Asociácie horských stredísk je súčasný zákaz neodôvodnený a neadekvátny.

V Česku sa má 12. decembra skončiť núdzový stav, dovtedy vláda zakázala používanie lyžiarskych vlekov a lanových dráh pre verejnosť.

„Potrebujeme získať čas na prerokovanie fungovania lyžiarskych areálov,“ cituje portál Nova.cz ministra zdravotníctva Jana Blatného. Podľa neho by sa mali odporúčania pre české lyžiarske strediská zladiť so systémom pripravovaným v okolitých krajinách.

Napríklad talianska vláda trvá na zatvorení lyžiarskych areálov cez vianočné a novoročné sviatky, uzavreté ich chce nechať aj Nemecko či Francúzsko. Naopak, Rakúsko návrh odmieta.

Ako reagujú lyžiarske strediská

„Česko nie sú Alpy, podmienky sú u nás špecifické, napríklad podiel zahraničných návštevníkov bude u nás úplne minimálny. Myslíme si, že si nemôžeme nechať vnútiť zrušenie prevádzky českých areálov inými štátmi,“ vyhlásil šéf združenia AHS Libor Knot.

AHS chce s predstaviteľmi štátu rokovať o tom, aby do niekoľkých dní dostala jasné vyjadrenie, že prevádzka zimných stredísk bude po 12. decembri možná, prípadne bude zákaz skrátený o jeden až dva dni. (čtk)

Od piatka musí byť na terase jedna stena preč. Ako to pochopili reštaurácie a čo na to hygienici?

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Napriek vyhláške hygienikov bolo cez víkend v Bratislave vidieť podniky, kde obsluhovali hostí na uzavretých terasách. Úrad verejného zdravotníctva hovorí, že bude vyžadovať plnenie svojho nariadenia, o pokutách však neinformuje.

ZSSK predstavila v Žiline prvú elektrickú jednotku Panter, ktorú zaradila do prevádzky. Je z dielne konzorcia českej Škody Transportation a slovenskej ŽOS Trnava.

Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa ZSSK Filipa Hlubockého v utorok preberú do užívania dve trojčlánkové elektrické jednotky s kapacitou 247 miest na sedenie. „Dokopy to bude 25 elektrických jednotiek, z toho 13 trojčlánkových a 12 štvorčlánkových jednotiek s kapacitou 343 miest na sedenie. Všetky budú premávať v Žilinskom a Trenčianskom kraji a posilnia regionálne linky. Bude to veľký krok vpred v kvalite pre celý tento región,“ povedal Hlubocký.

„Teší ma, že do vozového parku našich železníc pribudnú nové ekologické elektrické jednotky, vďaka ktorým budú môcť ľudia cestovať bezpečnejšie a pohodlnejšie. Okrem nových vlakov čaká tento región aj veľká modernizácia železničného uzla Žilina. Nové vlaky, ktoré v posledných rokoch pribúdajú do slovenských regiónov, sú pre cestujúcich ďalším z argumentov, prečo nechať auto doma a cestovať do práce či do školy verejnou dopravou,“ uviedol minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina). (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Reťazec Klier je v platobnej neschopnosti v dôsledku prepadu tržieb počas pandémie. Najväčšia nemecká sieť kaderníctiev má na domácom trhu 1400 pobočiek a ďalšie v zahraničí vrátane Slovenska i Česka.

Finančné problémy Klieru rástli od začiatku pandémie vplyvom prudkého poklesu dopytu. V septembri firma požiadala o ochranu pred veriteľmi s cieľom reorganizácie. Najnovšie súd vo Wolfsburgu uvoľnil cestu hlavnému konkurznému konaniu.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa situácia firmy dotkne pobočiek v zahraničí. Majitelia Michael a Robert Klier veria v nový začiatok podniku, ktorý má zhruba 9200 zamestnancov. Podľa denníka Bild by mohla byť ohrozená pätina miest.

Prečo majú ťažkosti

Spúšťačom problémov Klieru bola pandémia, pre ktorú na jar museli ostať zatvorené aj kaderníctva. Tržby firmy tak klesli na nulu, zatiaľ čo fixné náklady, ako nájomné, bolo treba ďalej platiť. Po opätovnom otvorení sa kaderníctva potýkali s nezáujmom zákazníkov.

Podľa internetových stránok Klier podniká na Slovensku dvadsať rokov a má 23 pobočiek, v Česku ich prevádzkuje 34. (čtk, dpa)

Na trhu ojazdených áut na Slovensku ubudlo pre koronavírus 60-tisíc vozidiel. Vyplýva to z analýzy skupiny Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Druhá vlna pandémie koronavírusu potvrdila rozvoj on-line predaja ojazdených áut. „Bohužiaľ, nastala situácia, ktorej sa celý sektor automotive na jeseň obával. Predaj na našich pobočkách bol pre pandémiu koronavírusu znovu obmedzený. Našťastie sa nám darilo predávať hlavne on-line o polovicu vyšší objem vozidiel než na jar, ale stále sme sa nedostali cez polovicu bežných predajov. On-line predaje sa na tom budú podieľať možno až desiatimi percentami, zatiaľ čo v bežnom roku to skôr bývalo len pár promile,“ uviedla Karolína Topolová, predsedníčka predstavenstva Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Vďaka rýchlemu prechodu na on-line predaj a veľký záujem o ojazdené automobily v čase, keď boli pobočky otvorené, za jedenásť mesiacov skupina v sieti AAA Auto predala 66 000 vozidiel. Z toho na Slovensku 13 100, v Českej republike 37 700, v Poľsku 12 600 a v Maďarsku 2600. Pokiaľ sa pandémia nezhorší a pobočky budú v decembri prevažne otvorené, skupina očakáva tohtoročné predaje na hranici 70 000 áut.

Podľa analýzy Aures Holdings sa na trhu ojazdených áut prejavil rapídny úbytok vozidiel. „Napríklad na Slovensku bude na trhu do konca roka chýbať takmer 60 000 vozidiel, v Poľsku takmer 230 000 áut a v Českej republike takmer 100 000,“ uviedol prevádzkový riaditeľ siete AAA Auto Petr Vaněček. (tasr)

Reťazec Debenhams vstúpi do likvidácie, po zatvorení pobočiek môže zaniknúť 12-tisíc pracovných miest. Správcovia britskej siete obchodných domov sa rozhodli pre tento postup po tom, ako firma JD Sports stratila záujem o jej prevzatie.

Sieť obchodov Debenhams vznikla v roku 1778, od apríla funguje pod ochranou pred veriteľmi. V Británii prevádzkuje 124 obchodov.

Podľa správcov sú vyhliadky firmy na reštrukturalizáciu veľmi neisté, budú však ďalej hľadať záujemcu o prevzatie podniku alebo jeho časti. Ak nedostanú žiadnu ponuku, Debenhams ukončí prevádzku.

Likvidácia Debenhams je ďalšou ranou pre britský retail. V pondelok sa pod ochranu pred veriteľmi uchýlil predajca odevov Arcadia Group, čo ohrozuje 13-tisíc pracovných miest. (čtk, reuters, ft)

EÚ vyplatila Slovensku 300 miliónov eur zo zvýhodnených pôžičiek nástroja SURE, ktoré ministerstvo práce plánovalo využiť na podporu zachovania pracovných miest v systéme kurzarbeitu. Celkovo by Slovensko malo získať 631 miliónov eur.

O pridelení peňazí informovala Európska komisia, podporu zatiaľ dostalo celkovo 15 štátov v hodnote 40 miliárd eur. Únia financuje program, ktorý môže dosiahnuť celkovo 100 miliárd eur, z dlhopisov.

Arriva Nitra prehodnotí podanie námietky voči výsledkom súťaže na nového prevádzkovateľa MHD v Nitre. Poukazuje na to, že víťazná firma súťaže Transdev Morava vznikla len týždeň pred podaním ponuky.

Spoločnosť je súčasťou francúzskeho nadnárodného koncernu Transdev Group.

Súčasnému poskytovateľovi nitrianskej MHD sa tiež nepozdáva ponúknutá cena. Tá podľa nej pripomína cenovú vojnu medzi dopravcami o linku Nitra – Bratislava pred niekoľkými rokmi.

„Cestujúci si pamätajú, že cestovanie za jedno euro trvalo veľmi krátko. Nekalé konkurenčné praktiky totiž nemávajú dlhé trvanie. Veríme, že vedenie mesta prehodnotí oba podozrivé momenty v súvislosti s víťazom – dátum vzniku spoločnosti a podozrivo nízku sumu, pri ktorej vznikajú pochybnosti o kvalite ponúkanej služby či o férových platoch pre vodičov autobusov a obslužný personál,“ uviedla Petra Helecz zo spoločnosti Arriva.

„V súčasnosti plynie lehota, počas ktorej môžu neúspešní uchádzači podať námietky voči súťaži. Počas tohto obdobia sa mesto Nitra nebude vyjadrovať k otázkam súvisiacim s touto témou,“ skonštatoval hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Verejná súťaž:

  • je v hodnote takmer 130 miliónov eur, mesto Nitra ju vyhlásilo v auguste,
  • prihlásili sa do nej traja uchádzači,
  • víťaz Transdev Morava a spoločnosť TD Transport ponúkli cenu za ročné služby 9 881 136,30 eura,
  • druhá akciová spoločnosť Arriva Nitra ponúkla 10 805 747,80 eura,
  • akciová spoločnosť ČSAD Hodonín súťažila so sumou 11 461 584,05 eura.

Arriva má platnú zmluvu na zabezpečenie MHD v Nitre do konca budúceho roka. Podľa slov Helecz firma predložila do tendra ponuku, ktorá vychádza z dlhoročných skúseností s prevádzkou mestskej hromadnej dopravy v Nitre.

„Okrem úplnej obnovy 84 autobusov, čo predstavuje investíciu približne vo výške 19 miliónov eur, sme v celkovej cene služby adekvátne ohodnotili aj mzdy vodičov. Koncom leta 2019 hrozil štrajk vodičov v MHD. S odborármi sme sa dohodli na zvýšení miezd. Zvýšené mzdové náklady teraz zhoršujú konkurenčné postavenie Arrivy v tendri na zabezpečenie mestskej dopravy v Nitre,“ skonštatovala Helecz.

Druhý dopravca podľa jej slov mohol pri podávaní ponuky počítať s nižšími nákladmi, keďže nemá zamestnancov, a teda ani platnú kolektívnu zmluvu. „K vyjadreniam spoločnosti Arriva sa nebudeme vyjadrovať,“ povedala konateľka spoločnosti Transdev Morava Pavla Struhalová. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať