Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Samsung bol v podozrení. Odborárom poslal 156-tisíc, v Galante sú ticho

Foto - TASR
Foto – TASR

Odborový zväz KOVO dostal štedrý príspevok od firmy, ktorá v minulosti vysvetľovala podozrenia, že šikanuje zamestnancov.

Bývalý personálny riaditeľ slovenskej pobočky Samsungu Anton Ondrej nedávno pred novinármi povedal: „Stačia traja odborári, ktorí sú nepriateľsky naladení, a môžu zničiť celú firmu.“

Že je výhodné s odborármi udržiavať priateľské vzťahy, zrejme chápu aj ďalší manažéri kórejskej firmy, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Denník N získal informáciu, že Samsung venoval Odborovému zväzu KOVO čiastku 156 804 eur.

Peniaze sú oficiálne uvedené ako dar vo výročnej správe o hospodárení za rok 2013. Samsung sa tak za predminulý rok stal najštedrejším sponzorom najvýznamnejšej slovenskej odborovej organizácie – tento príspevok tvoril necelých desať percent celého rozpočtu OZ KOVO.

Na tomto dare by nemuselo byť nič pozoruhodné – OZ KOVO je občianske združenie a môže prijímať dary, od koho uzná za vhodné.

Mlčí obdarovaný aj darca

Lenže Samsung je dlhodobo podozrievaný, že vo fabrikách v Galante a vo Voderadoch pri Trnave núti zamestnancov pracovať v nedôstojných podmienkach. Čo je citlivá záležitosť, ktorú by mali riešiť podnikové odbory vo fabrike za podpory OZ KOVO.

„OZ KOVO tieto peniaze dostáva za to, že sa odborári budú správať podľa predstáv Samsungu,“ hovorí bývalý miestny koordinátor odborového zväzu Peter Gregor.

Potvrdiť pravosť tohto svedectva nie je jednoduché. Denník N oslovil priamo šéfa OZ KOVO Emila Machynu, ten však o peňažných daroch odmietol hovoriť. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ odpovedá Machyna.

Príjem peňazí od Samsungu nepoprel. „Nebudem sa vyjadrovať k Samsungu ani k iným firmám, ktoré sú našimi členmi,“ dodal Machyna a ukončil rozhovor.

Dar od Samsung je aj v dokumentoch odborov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N kontaktoval aj spoločnosť Samsung Electronics Slovakia. Zaujímal sa, prečo sa rozhodla vyplatiť peňažný dar. Hovorca firmy Jaroslav Juriga odpoveď prisľúbil, no aj napriek niekoľkým urgenciám žiadnu neposkytol.

O peniazoch od Samsungu však prehovorili iní odborárski predáci. Spomínanú správu o hospodárení dostal na stôl napríklad aj šéf odborovej organizácie bratislavskej automobilky Volkswagen Zoroslav Smolinský, člen širšieho vedenia OZ KOVO. „Môžem potvrdiť, že takáto čiastka je v správe skutočne uvedená,“ hovorí Smolinský.

Sponzoring odborárov pripustil aj spomínaný manažér Anton Ondrej, ktorý v Samsungu pôsobil do vlaňajšieho novembra. „Bola na to darovacia zmluva a všetko je riadne zachytené vo výkazoch. Nejde o nič neštandardné.“

Odoslanie peňazí na účet OZ KOVO je len časť príbehu. Tou ďalšou sú indície, že miestna odborárska organizácia v Galante, ktorá by mala stáť na strane zamestnancov, je dlhodobo pasívna.

„Odbory tam fungujú len formálne. Zdá sa mi to zvláštne a neviem si vysvetliť, čo je za tým,“ hovorí poslanec Gábor Gál z Mosta-Híd. Vnútornými pomermi v Samsungu sa zaoberal vlani.

Strategický investor

Samsung na Slovensku podniká od roku 2002, keď v Galante otvoril fabriku na výrobu monitorov k počítačom. Výrobu postupne rozšíril aj o LCD televízory, plazmové televízory, tlačiarne a ďalšiu elektroniku.

Závod v Galante. Foto  - TASR
Závod v Galante. Foto – TASR

V tradične poľnohospodárskom regióne, kde bolo na prelome tisícročí bez práce 25 percent obyvateľov, sa stal rýchlo najdôležitejším zamestnávateľom, ktorý zabezpečuje obživu viac než štyrom tisícom ľudí.

Dodnes sa dá trochu prehnane povedať, že kto z Galanty nejazdí pracovať do Bratislavy, pracuje v Samsungu alebo v jeho subdodávateľských firmách. „Samsung a jeho dodávatelia sa výrazne podieľajú na tom, že miera nezamestnanosti je v našom okrese na úrovni 5,5 percenta,“ vysvetľuje primátor Galanty Peter Paška.

Investície rástli a v roku 2007 Kórejci ohlásili vybudovanie ďalšej fabriky neďaleko Trnavy. Slovensko sa vďaka tomu stalo nielen automobilovou, ale už aj elektrotechnickou veľmocou.

Samsung sa v určitom období stal najväčším tuzemským exportérom s tržbami presahujúcimi tri miliardy eur.

Význam kórejského gigantu pred dvoma rokmi ocenila vláda aj tým, že mu priklepla daňové úľavy vo výške takmer 20 miliónov eur.

Komentár Konštantína Čikovského
Poučenie z prípadu Samsung Galanta

Šikana nepotvrdená

Do médií však začali unikať aj informácie zvnútra fabriky, ktoré úspešný kórejský príbeh na Slovensku kazia: hovoria totiž o údajnom šikanovaní zamestnancov tlačených za každú cenu do maximálnych výkonov. „Keď na našom oddelení niekto ochorie a chce ísť na péenku, je to, ako keby dal výpoveď,“ tvrdil napríklad vlani jeden z pracovníkov firmy Nitrianskym novinám.

Niektorí majstri mali podľa ďalších svedectiev zamestnancom vulgárne nadávať, vyžadovať prácu cez prestávky a zakazovali im odskočiť si na toaletu počas pracovného času.

Väčšinou šlo o anonymné udania. „Časť tých podozrení považujeme za oprávnenú, keď však má prísť k dokazovaniu, väčšinou poškodení cúvnu zo strachu o stratu príjmu,“ hovorí galantský primátor Paška, inak aj spolumajiteľ významnej personálnej agentúry ProAct People, ktorá do roku 2009 spolupracovala i so Samsungom.

Fabriky kórejského výrobcu navštívili niekoľkokrát štátni inšpektori, nič zásadné neobjavili. „Závažné nedostatky zistené neboli, nebola uložená ani žiadna pokuta,“ potvrdzuje Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Na prehrešky narazili len pri personálnych agentúrach, ktoré Samsungu poskytujú časť robotníkov. „V prípade agentúr sme napríklad zistili, že zamestnancov krátili na mzdách a neposkytovali im primeraný odpočinok,“ dodala Vorobelová.

Firma akékoľvek podozrenia vždy vylučovala. „V spoločnosti nie je žiadna diskriminácia zamestnancov, prípadné označovanie a tvrdenia takéhoto typu rázne odmietame,“ reagoval Samsung v dávnejších článkoch.

Miesto toho firma pripomenula, že zamestnanci môžu využívať pomerne veľkorysé výhody. Bežní robotníci, ktorí podľa týždenníka Trend berú okolo 420 eur v čistom, majú napríklad zabezpečenú dopravu do zamestnania a stravu za symbolické ceny. „Podmienky zamestnancov Samsungu sú vysoko nadštandardné,“ hovorí bývalý personálny riaditeľ Anton Ondrej.

Schované odbory

Všetky podozrenia mali jeden spoločný rys: hoci sa im médiá príležitostne venovali už od roku 2009, nikdy sa k nim verejne nevyjadrovali miestni odborári zo zväzu KOVO.

A to ani vlani, keď sa o pomery v Samsungu začali už aj oficiálne zaujímať niektorí poslanci parlamentu. „Skúšal som kontaktovať odborovú organizáciu v Galante, predsedníčka mi však napísala, že o tej veci nič nevie, a nakoniec sme sa ani nestretli,“ spomína poslanec Gábor Gál.

Aj Denník N sa pokúšal s odborármi v Galante spojiť. Chcel vedieť, čo si myslia o podmienkach, v ktorých zamestnanci Samsungu pracujú, a čo na ich obranu podnikajú.

Predsedníčka organizácie Andrea Dulíková sľúbila, že na otázky odpovie, ani ona však stanovisko neposlala. Neprezradila tak ani to, koľko členov jej organizácia má.

Možnosti odborárov, ako údajnú šikanu zamestnancov riešiť, pritom nie sú malé. „Miestni odborári si môžu na pomoc zavolať právnikov priamo zo zväzu, aby sa za nich postavili a vyjednali štandardnú kolektívnu zmluvu. Nič z toho sa však nedialo,“ hovorí bývalý koordinátor OZ KOVO Peter Gregor.

Miesto toho prebrala časť kompetencií odborov v Samsungu takzvaná zamestnanecká rada. Tá má obvykle slabšiu pozíciu pri rokovaní s vedením firmy – nemôžu napríklad uzavrieť kolektívnu zmluvu, ktorá zaručuje jednotné pracovné podmienky aj výhody pre všetkých zamestnancov.

„Mnoho zamestnancov ani nevie, že tam vôbec nejaké odbory či nejaká zamestnanecká rada je,“ tvrdí Gál.

Pre úplnosť treba dodať, že k jednej akcii sa OZ KOVO v prípade Samsungu odhodlal. V máji minulého roku prišli niektorí, dnes už bývalí, pracovníci zväzu pred fabriku vo Voderadoch rozdávať letáky. Robotníkov v nich informovali o možnosti vstupovať do odborov.

leták b fin front print

Odborová organizácia z Galanty, ktorá pokrýva i Voderady, sa po tejto akcii pochválila, že manažéri už prestali od ľudí vyžadovať prácu cez prestávky. „To je len na začiatok,“ oznámila na Facebooku.

Či sa podmienky skutočne zlepšili, známe nie je. „Odborári nemajú možnosť si podmienky vo fabrike skontrolovať. Sídlia na inom mieste a dovnútra ich zvyčajne ochrankári nepustia,“ hovorí Gregor, ktorý sa situáciou v Samsungu zaoberal osem mesiacov.

odborari

Nejasné počty

Výška platby pre OZ KOVO od Samsungu presahuje bežné zvyklosti. Štandardom je, že zamestnávateľ platí odborárov za predpokladu, že sa vo voľnom čase venujú odborárskej práci. „Túto možnosť ponúka priamo Zákonník práce,“ hovorí bývalá právnička OZ KOVO Simona Schuszteková.

Objem peňazí sa však v tomto prípade odvíja od presne danej formulky. Tá zohľadňuje, že odborár sa potrebuje každému stálemu zamestnancovi venovať 15 minút mesačne, z čoho sa následne vypočíta jeho odmena.

Pokiaľ by teda Samsung tento nástroj využil, podľa hrubých odhadov Denníka N by príspevok dosiahol výšku 18-tisíc eur ročne. Príspevok pre OZ KOVO oficiálne zaslala prevádzka v Galante, ktorá má zhruba 1500 kmeňových pracovníkov – zvyšok tvoria agentúrni zamestnanci.

Dar 156 804 eur, ktorý OZ KOVO dostal, bol mnohonásobne vyšší, a nie je jasné, od čoho sa práve takáto výška platby odvíjala.

Navyše bežnou praxou podľa Schusztekovej je, že firma pošle peniaze miestnej odborárskej organizácii. A miestni odborári sa až následne rozdelia s centrálou OZ KOVO. „Základné organizácie obvykle platia dvadsaťpäť percent svojich príjmov ako členský príspevok,“ upresňuje Schuszteková.

Správa o hospodárení OZ KOVO však ukazuje, že Samsung v roku 2013 poslal peniaze priamo na účet bratislavskej centrále.

Iného takto štedrého sponzora OZ KOVO v tomto období nemal. Okrem Samsungu mu významné finančné dary poslali aj odborárske organizácie v strojárňach Námestovo a vo fabrike na výrobu automobilových súčiastok AVC Čadca. V tomto prípade išlo o 32-tisíc, resp. 20-tisíc eur.

Všetky tieto dary sa podľa výročnej správy stali súčasťou rozpočtu celého zväzu, ktorý bol v roku 2013 1,8 milióna eur.

Hlavná časť výdavkov následne smerovala na mzdy odborárov a príspevky základným organizáciám, odpisy majetku a položku označenú ako „ostatné služby“.

Autonómne odbory

Ešte jedna vec zostáva neobjasnená: či platba Samsungu za rok 2013 bola len jednorazovou záležitosťou, alebo podobné čiastky inkasuje OZ KOVO pravidelne.

Niektoré náznaky ukazujú, že platby mohli prebiehať aj v minulosti. Podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, Samsung podpísal v roku 2007 s odborármi niekoľko zmlúv o vzájomných vzťahoch.

To, že tieto zmluvy mohli riešiť aj sponzoring, naznačil aj bývalý personálny riaditeľ firmy Anton Ondrej. „Spoločnosť mala v tom čase so svojimi partnermi uzavreté štandardné zmluvy o sponzorstve a z nich vychádzali i príspevky.“

Denník N sa vedenia OZ KOVO spýtal, či nepovažujú takéto dary za stret záujmov, odpoveď nedorazila. Zástupcovia OZ KOVO nevysvetlili ani to, či majú určené pravidlá, od koho môžu či nemôžu peniaze prijať.

Do záležitostí najvýznamnejšej odborovej organizácie sa nechce miešať ani Konfederácia odborových zväzov SR, ktorú Denník N požiadal o vyjadrenie. „Zväzy združené v Konfederácii odborových zväzov SR majú autonómne postavenie, ako občianske združenia majú vlastné stanovy a z nich vyplývajúce pravidlá financovania,“ odpovedala hovorkyňa Martina Nemethová.

A sponzorovanie odborov nepovažuje za nič zvláštne ani ministerstvo práce. „Nevidíme žiadny stret záujmov, ak zamestnávateľ poskytne dar odborovej organizácii, pokiaľ ju hodnotí ako spoľahlivého a kvalitného partnera, ktorý napomáha sociálnemu zmieru,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne zhruba o 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal Ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale presmerované budú na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať