Vranovský Bukocel skončil vlani v rekordnej strate. Zachrániť ho chce český investor, meškajúce mzdy už vyplatil

• Celulózka Bukocel má dlhodobo finančné ťažkosti, za rok 2023 skončila v strate 30 miliónov eur a na jar nebola schopná vyplácať mzdy.
• Z problémov ju má vytiahnuť český investor RIQ Investments, ktorý vstupuje do celého Bukóza Holdingu.
• Holding má dlhy dokopy vyše 100 miliónov eur, nový majiteľ ho chce do dvoch rokov dostať do kladných čísel.

Výrobca celulózy Bukocel má dlhodobo finančné ťažkosti – nesplácal svoje záväzky, od štátu dostal niekoľko pokút a väčšine zamestnancov mesiace nebol schopný vyplácať mzdy. Tí následne hrozili výpoveďami. Vrcholom je účtovná závierka za rok 2023, ktorá ukazuje, že firma skončila v rekordnej strate 30 miliónov eur, tržby medziročne klesli viac ako polovične.

V hodine dvanástej firmu prichádza zachrániť český investor RIQ Investments. „Kúpil som sto percent holdingu Bukóza (kam patrí aj Bukocel – pozn. red.) a som prostredníctvom svojej slovenskej entity jediným koncovým užívateľom výhod,“ hovorí pre Denník E Roman Staněk.

Súčasťou holdingu je aj energetická firma Bukóza Energo či ďalšie akciové spoločnosti spravujúce chod skupiny. Všetky by sa mali fúziou zlúčiť do jednej firmy.

Prvých 20 miliónov už nový investor do holdingu nalial, polovica z toho išla na výplaty. Jeho cieľom je, aby spoločnosť dosiahla v najbližších dvoch rokoch tržby 180 až 220 miliónov eur. „Fabriku potrebujeme dostať v priebehu roku-dvoch do kladných čísel.“

Staněk preberá firmu v zlom stave

„Firma, ktorú som kúpil, mala viac ako 137 miliónov eur dlhov a zamestnancom dlhovala zhruba štyri mesiace za výplaty,“ opisuje nový majiteľ. Skoro 65 miliónov eur z toho dlhoval podnik štátnej Eximbanke, ďalšie nesplatené záväzky sú voči Environmentálnemu fondu na ministerstve životného prostredia a voči obchodným partnerom, kde bol dlh viac ako 20 miliónov eur.

„Dohodli sme sa na splátkovom kalendári na 36 mesiacov s tým, že všetkým vrátime sto percent, nesnažili sme sa pohľadávky znižovať,” tvrdí Staněk. Na splátkových kalendároch sa dohodol aj s ďalšími veriteľmi, Sociálnou a zdravotnou poisťovňou.

Dlh 2,1 milióna eur mal holding aj voči štátnemu SPP za odber plynu. Teraz dostal od plynárov nový splátkový kalendár s novou cenou, ktorý začne splácať od 1. augusta.

Bývalý vlastník mal podľa Staňka ďalších 30 miliónov eur vo forme pôžičiek a holdingových nákladov. „Podmienka moja aj podmienka banky bola, aby to predal za euro a aby sa to skapitalizovalo,“ hovorí Staněk.

Zamestnanci už dostali meškajúce výplaty

Z prvých 20 miliónov eur, ktoré investor vložil do slovenského holdingu, polovicu použil na meškajúce výplaty zamestnancom takmer vo všetkých častiach holdingu. Jediná firma, kde zamestnanci výplatu ešte dostávali, bola logistická divízia, ktorú si Ďurian ponechal.

Zvyšok z prvotného balíka vložil Staněk do prevádzky a za ďalších minimálne desať miliónov eur sa chystá kúpiť drevnú hmotu, čiže surovinu na výrobu celulózy. „Tvrdého dreva treba zhruba 43-tisíc metrov kubických mesačne a chceme sa predzásobiť na mesiace dopredu,“ vysvetľuje.

Nakúpiť chce aj zásoby energetickej štiepky, zhruba 20-tisíc ton. „Dodávateľom budeme platiť dopredu, aby ďalej nenavyšovali svoje pohľadávky a prežili obdobie, kým bude fungovať splátkový kalendár.”

Na plný výkon sa má vrátiť výroba celulózy a energetika, do ktorej bude treba vo veľkom investovať, pretože Staněk chce, aby firma bola energeticky efektívna a znižovala emisie CO₂. „Budeme štát žiadať aj o finančné stimuly na dekarbonizáciu, pretože návratnosť takých investícií je niekoľko mesiacov až rokov,“ hovorí. S návratom celulózy sa zapne aj papierenský stroj, ktorý bude vyrábať základný papier.

Istý druh celulózy sa používa aj na výrobu výbušnín, Staněk sa však zatiaľ nechystá podnikať v obrannom priemysle. „Budeme ešte len analyzovať, akým spôsobom pokračovať v rozvoji výroby celulózy a papiera aj energetiky, ktorej dekarbonizácia zhltne veľa peňazí. Musíme ešte počkať na výsledky analýz, zatiaľ sa však nechystáme investovať do žiadnej inej oblasti,“ tvrdí.

Ako sa dostala Bukóza do problémov

Práve s emisiami sú spojené finančné ťažkosti holdingu. Zatiaľ najvyššiu pokutu dva milióny eur od Environmentálneho fondu firma dostala za to, že pre svoju výrobu nenakúpila dostatok emisných kvót tak, ako to veľkým producentom oxidu uhličitého prikazujú celoeurópske pravidlá.

Dôvodom sankcií malo byť, že v rokoch 2022 a 2023 mala celulózka výrazne krátené dodávky drevnej hmoty od štátneho podniku Lesy SR a fabrika vlani išla ani nie na polovicu celkovej produkčnej kapacity.

„Táto skutočnosť viedla k radikálnemu zníženiu príjmov Bukocelu, čo spôsobilo nedostatok finančných prostriedkov aj na nákup emisných povoleniek,“ argumentoval predseda dozornej rady Bukózy Ľuboš Beňo.

Staněk zachraňuje podniky aj v Česku

Česká skupina Romana Staňka investuje do firiem v oblasti ťažby a spracovania kameňa – vlastní Slezské kamenolomy –, ale aj do vodných a fotovoltických elektrární či realít. Aj na Slovensku sa hlási k niekoľkým developerským projektom.

Okrem toho podniká aj v automobilovom priemysle, firma Sněžka šije hlavové opierky do áut v českom Benešove a v slovenskej Snine. Výrobňu na východe Slovenska vlastní dcérska spoločnosť Autotex, ale aj tá má podľa Finstatu podlžnosti zhruba 33-tisíc eur na Finančnej správe, v Sociálnej poisťovni a v poisťovni Union.

„Je to iba v rámci jedného mesiaca, pretože Autotex bral nejaké dotácie a následná kontrola zistila, že im tam niečo nevychádza. Riaditeľ mi povedal, že to veriteľom splatil iba o niekoľko týždňov neskôr, no nepožiadal ešte o výmaz z Finstatu. Myslím si však, že oproti objemu fabriky sú to malé dlžoby,” vysvetlil Staněk.

Podľa jeho slov mala aj Sněžka Náchod pred rokom a pol, keď ju preberal, dlh vo výške 280 miliónov českých korún (asi 11 miliónov eur) a bola v návrhu na insolvenciu. Vtedy mala štyri fabriky, z toho jedna je v Snine a zamestnáva asi 150 ľudí. „Závod v Náchode sme zavreli a presunuli zákazky do Benešova a do Sniny, ktoré vďaka tomu posilnili výrobu,“ tvrdí Staněk.

Český podnikateľ si pochvaľuje spoluprácu s vládou

K záchrane Bukózy sa Staněk podľa vlastných slov dostal vďaka komunikácii s bankami a poradenskými firmami ako napríklad PwC. „Moji ľudia zachytili, že tu je nejaká fabrika v zlom stave, tak sme pána Ďuriana priamo oslovili asi mesiac a pol dozadu, v tej chvíli s nikým nerokoval,“ hovorí.

Následne asi mesiac strávil vo fabrike v Hencovciach. „Chcel som vedieť, či je životaschopná, či je schopná ďalej zamestnávať minimálne 600 ľudí, vykázať kladné čísla a fungovať v režime ako posledných 60 rokov.“

Ako dodáva, v Česku zreštrukturalizoval mnoho fabrík, no bol prekvapený, aký záujem prejavila slovenská vláda. „Začal so mnou komunikovať minister životného prostredia a jeho tajomníci na dennej báze. Zaujímal sa, či to berieme a kedy ľudia dostanú výplaty,“ opisuje.

Minister Tomáš Taraba o investícii minulý týždeň informoval na svojom Facebooku, spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou boli aj pri podpise zmluvy nového investora s Bukocelom.

„Investor sa zaviazal uskutočniť nielen reštrukturalizáciu podniku, ale aj prinavrátenie celej výroby,“ uviedol Taraba a vyzdvihol prístup SPP aj Eximbanky.