Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Má 27 rokov a môže ísť do penzie. Nápady mladého Slováka využíva Lady Gaga i Ashton Kutcher

Andrej Pančík má svojím spôsobom blízko ku Kiskovej rodine. Pražská firma Credo Ventures, kde pôsobí Andrej Kiska mladší, vložila peniaze do Pančíkovho projektu Represent, ktorý sa nedávno predal za 100 miliónov dolárov. Mladého podnikateľa začiatkom marca prijal prezident Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič
Andrej Pančík má svojím spôsobom blízko ku Kiskovej rodine. Pražská firma Credo Ventures, kde pôsobí Andrej Kiska mladší, vložila peniaze do Pančíkovho projektu Represent, ktorý sa nedávno predal za 100 miliónov dolárov. Mladého podnikateľa začiatkom marca prijal prezident Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho posledný projekt kúpili Američania za 100 miliónov. Andrej Pančík je jedným z najväčších podnikateľských talentov, ktoré sa na Slovensku za posledné roky zrodili.

Rozpráva ticho a na prvý pohľad pôsobí ako nevýrazný študent. V skutočnosti je ANDREJ PANČÍK jedným z najväčších podnikateľských talentov, aké sa za posledné roky na Slovensku zrodili. S dvomi spolužiakmi z Oxfordu založil firmy, ktoré zarábajú milióny. Jeho posledný projekt Represent napríklad kúpili americkí investori za 100 miliónov eur. 

V 27 rokoch by mohol ísť do dôchodku, napriek tomu svoj projekt naďalej zveľaďuje. „Dotýka sa dizajnu, dotýka sa módy, dotýka sa aj celebrít. Veľmi ma napĺňa sa tomu venovať,“ hovorí. 

Aký je to pocit, byť v 27 rokoch zabezpečený do konca života?

Pre mňa je najdôležitejšie, že môžem robiť niečo, čo ma baví. To trvá už niekoľko rokov a som za to veľmi vďačný.

Pred pár týždňami ste za sto miliónov predali firmu Represent, naďalej v nej však zostávate ako manažér. Neláka vás skúsiť niečo iné, alebo si urobiť dva roky prázdnin?

Neláka, je to práve o tom, že ma práca baví. Kľúčom k úspechu nášho projektu bolo práve to, že ho budovali ľudia, pre ktorých to bol koníček.

Represent je služba, ktorá umožňuje športovcom či hercom navrhovať si reklamné predmety a následne ich predávať fanúšikom. Čo presne vás na tej práci baví?

Myslím si, že je to fantastická koncepcia, ktorá v súčasnosti zasahuje už milióny ľudí. Dotýka sa dizajnu, dotýka sa módy, dotýka sa aj celebrít. Veľmi ma napĺňa sa tomu venovať.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Andrej Pančík (27) pochádza z Banskej Bystrice. Študoval na Fakulte informatiky brnianskej Masarykovej univerzity a počítačové vedy na Oxfordskej univerzite. Spolu s dvomi spolužiakmi založil úspešné projekty Prizeo a Represent, ktoré sa preslávili vďaka tomu, že ich využívajú hollywoodske hviezdy či známi športovci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Represent využíva napríklad hollywoodsky herec Ashton Kutcher. Vy komunikujete priamo s týmito hviezdami či len s ich manažérmi?

Väčšinou komunikujeme s ich tímami, priamo k celebritám sa dostaneme málokedy.

Po maturite ste išli študovať do Brna, odtiaľ ste prešli na Oxford. Prečo vám slovenské školy nestačili?

Brniansku Masarykovu univerzitu som si vybral, lebo mi vyhovoval ich systém prihlasovania sa na predmety, ktorý bol veľmi flexibilný. Umožňoval zapisovať si aj predmety z iných fakúlt. Na Oxford som potom šiel preto, lebo som chcel spolupracovať s konkrétnymi odborníkmi, ktorí tam pôsobili.

Ako ste sa dostali na Oxford? Museli ste si požičať peniaze, aby ste mali na školné?

Získal som štipendium. Podal som prihlášku, rozpísal som, čomu presne sa chcem venovať, a uspel som. Štipendium mi nakoniec pokrylo všetky výdavky.

Na Oxforde ste sa venovali téme inteligentných systémov a rekonštrukcie obrazu. Čo to presne znamená?

Zaujímalo ma, aké informácie o priestore sa dajú získať z jednej alebo dvoch kamier, ktoré sú inštalované na robotovi. Takáto technológia je dôležitá pri pokročilých bezpilotných lietadlách alebo pri známych autách Google, ktoré fungujú autonómne.

Aby sa mohli bezpečne pohybovať aj bez pilota, respektíve bez šoféra?

Áno, je to dôležité pri ich navigácii, aby napríklad počítačom riadený dron vedel preletieť medzi dvoma objektmi, ktoré sú príliš blízko seba.

Nakoniec ste však v tomto odbore nepokračovali. Miesto toho ste začali podnikať s dvomi spolužiakmi.

Áno, cez spoločných známych som sa zoznámil s dvoma svojimi neskoršími spoločníkmi. Založili sme svoj prvý projekt s názvom Prizeo. Ten sa mi nakoniec zdal byť lákavejší než samotné štúdium, ktorému som sa venoval. Oxford mi tak hlavne napomohol k tomu, že som stretol tých správnych ľudí.

Video: Ako funguje služba Prizeo

Prizeo je lotéria, v ktorej ľudia venujú malé čiastky na dobročinné účely a za odmenu môžu vyhrať napríklad obed s celebritou. Investori doň vložili 2,5 milióna dolárov. Je v poriadku, keď je charitatívny projekt takto ziskový?

Áno, dokonca to môže byť na prospech veci. Keď je charita orientovaná ako „for profit“, tak ju to núti pracovať efektívne, znižovať režijné náklady a, naopak, zvyšovať príjmy, ktoré následne môže venovať na dobročinné účely. My sme takto v Prizeu vyzbierali na charitatívne účely 7,5 milióna dolárov. Tieto peniaze by sa pri inej stratégii s veľkou pravdepodobnosťou nevyzbierali vôbec.

Takže predstava, že charita má byť nezisková, je prežitok?

Keď je charita oficiálne nezisková, čo sa mnohým ľuďom môže zdať správne, tak to samo osebe nemusí nič znamenať. Dôležitejšie je, či má transparentné hospodárenie. Organizácia môže mať navonok nulové zisky, ale pritom si jej členovia budú vyplácať premrštené platy. Pokiaľ sa charita orientuje na zisk, tak funguje trhovo a napríklad by tomu mali zodpovedať aj platy.

Cez vaše Prizeo ponúkali ľuďom rôzne zážitky hviezdy ako Lady Gaga či Justin Bieber. Čo ich oslovilo?

Myslím, že to bola jednoduchosť a efektivita Prizea. Samozrejme, aj to, že videli, že cez naše kampane sa môže vyzbierať značná suma peňazí.

V roku 2014 prišiel rad na váš ďalší projekt Represent, ktorý slúži na výrobu a distribúciu reklamných predmetov ako tričká alebo hrnčeky.

Myšlienka na Represent nám napadla, keď sme pomáhali robiť kampaň americkej charitatívnej organizácii Sandy Hook Promise, ktorá sa snaží zamedziť šíreniu ručných zbraní v USA a predchádzať tak tragickým streľbám na školách. Mala prisľúbenú spoluprácu s celebritami, ale tie ju nakoniec zrušili. Tá charita mala vtedy už pripravený dizajn tričiek, cez ktoré chcela zbierať peniaze. My sme pre ňu založili jednoduchý e-shop na predaj a distribúciu takýchto predmetov a zistili sme, že by sa to dalo robiť aj vo veľkom.

Ani nie za dva roky kúpila Represent americká firma CustomInk za sto miliónov dolárov. Ako ste dosiahli taký raketový úspech?

Je to znovu vďaka tomu, že Represent funguje veľmi efektívne a že celebritám a ich tímom šetrí veľa času. Stará sa o všetko – od výroby predmetov cez marketing až po ich distribúciu. Do príchodu Representu na scénu sa stávalo, že celebrita, ale napríklad aj charita, si vytlačili tisíce tričiek a netušili, či to bude stačiť, alebo či im, naopak, nejaké nezostanú na sklade. V našom prípade je výroba, marketing i distribúcia prepojená. Navyše všetko je automatizované. Fungujeme v malom tíme a popritom dokážeme obsluhovať státisíce zákazníkov.

Slovensko má talent, o ktorom ste možno nepočuli, povedal pri stretnutí s Pančíkom prezident Kiska. Foto N - Tomáš Benedikovič
Slovensko má talent, o ktorom ste možno nepočuli, povedal pri stretnutí s Pančíkom prezident Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Časť vášho tímu sídli v Prahe. Prečo ste sa usídlili tam a nie na Slovensku?

Prahu sme si vybrali, lebo má dobré spojenie so svetom. Pôvodne sme si mysleli, že tam budeme fungovať len dočasne, ale nakoniec sme tam zostali.

Na Slovensku žiadne aktivity nemáte?

V minulosti jedna slovenská neziskovka využívala naše Prizeo, teraz tu už nemáme žiadne aktivity. Ja sám som na Slovensku možno tak trikrát za rok, inak sa pohybujem medzi Los Angeles a Prahou. V Prahe však zamestnávame viacerých Slovákov. A zároveň pri každej príležitosti hovorím, že ak chcú s nami nejakí šikovní ľudia zo Slovenska spolupracovať, môžu sa nám pokojne ozvať.

Neláka vás vrátiť sa po čase na Slovensko a investovať napríklad do sľubných start-upov?

Momentálne nad tým nepremýšľam. Myslím, že na slovenskom i českom trhu je dosť kapitálu i bez toho. Bolo by to nosenie dreva do lesa.

Andrej Pančík (v strede) sa na Oxforde dal dohromady so spolužiakmi z Oxfordu Bryanom Baumom a Leom Siegalom. Ich projekty sa stali v Amerike fenoménom. Foto – Prizeo
Andrej Pančík (v strede) sa na Oxforde dal dohromady so spolužiakmi z Oxfordu Bryanom Baumom a Leom Siegalom. Ich projekty sa stali v Amerike fenoménom. Foto – Prizeo

A vo všeobecnosti: do čoho sa dnes oplatí investovať? Ktoré z nových technológií sa v budúcnosti ujmú?

To je otázka. Dnes je inovácií veľmi veľa. V minulosti nové technológie prichádzali v určitých vlnách: mali sme éru rozmachu televízií, éru počítačov, éru mobilov. Dnes prichádza naraz až prebytok nových technológií. Nepochybne veľký potenciál majú biotechnológie, ktoré umožňujú lepšie porozumieť ľudskému telu. A potom služby, ktoré budú pomáhať ľuďom šetriť čas.

Ako?

V zmysle efektívneho využívania času. Mnoho ľudí dnes trávi každý deň 15 minút až niekoľko hodín v aute pri dochádzaní do práce. Tento čas je pre nich neproduktívny. Sľubnú budúcnosť by preto mohli mať autonómne autá, ktoré by nepotrebovali šoféra a ľuďom by umožnili tento čas využívať zmysluplnejšie.

Mimochodom: boli ste v marci voliť?

Nie. Chcel som, myslel som si, že budem na Slovensku, ale nakoniec sa mi zmenili plány. A už som si nestihol vybaviť hlasovanie poštou.

Čo hovoríte na výsledky?

Hovorím si, že škoda, že som nebol voliť.

Dnes na DennikE.sk

  • Banky: Vláda a banky sa dohodli na posune splátok úverov
  • Parlament: Poslanci schválili odloženie odvodov pre podnikateľov s poklesom tržieb
  • Ropa: OPEC rokuje s Ruskom a ďalšími štátmi o znížení ťažby
  • Nórsko: Nezamestnanosť v Nórsku stúpla na rekordných 14,7 percenta
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Odklad odvodov pre SZČO a zamestnávateľov je schválený. Podmienkou je pokles tržieb o 40 percent

Milan Krajniak. Foto - TASR
Milan Krajniak. Foto – TASR

SZČO a aj zamestnávatelia si budú môcť odložiť marcové odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne do konca júla. Odklad sa však netýka všetkých, ale len podnikateľov, ktorým klesli tržby o 40 %. Zmenu schválili 118 hlasmi v skrátenom legislatívnom konaní poslanci v novele zákona o sociálnom poistení.

Zdieľať

Chirana Medical za tri mesiace musí stihnúť skoro celoročnú výrobu, no štátu aj tak ešte chýba 700 dýchacích prístrojov

Ilustračné foto – UNB
Ilustračné foto – UNB

K mimoriadnemu výkonu sa ide vypnúť najväčší domáci výrobca dýchacích prístrojov Chirana Medical. Do konca júna má dodať slovenskému zdravotníctvu 300 ventilácií, čo je objem výroby približujúci sa ich celoročným tržbám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus zvažuje výrazné škrty vo výrobe najpredávanejšieho lietadla A320, mesačnú produkciu 60 kusov by mohol znížiť o polovicu. Tempo výroby chce prispôsobiť problémom, ktoré má letecká doprava i dodávateľské reťazce pre koronavírus.

Zníženie výroby by mohlo byť dočasné na jeden až dva štvrťroky, konečné rozhodnutie by malo padnúť do polovice apríla.

Lietadlá Airbus A320 majú jednu uličku, väčšinou sa využívajú na kratšie až stredné vzdialenosti.

Prečo chce Airbus redukovať výrobu:

  • aerolinky po celom svete odstavili lietadlá z prevádzky a pre nedostatok hotovosti a cestovné obmedzenia prestali odoberať väčšinu nových strojov,
  • zvoľnením tempa produkcie chce zabrániť hromadeniu nedodaných lietadiel,
  • čelí tiež výpadkom v dodávateľskom reťazci.

Airbus aj Boeing údajne uvažujú tiež o výraznom znížení výroby širokotrupých lietadiel, ako sú Airbus A350 a Boeing 777.

Ako sa zmenili plány:

Pred koronakrízou Airbus plánoval zvýšiť v budúcom roku výrobu lietadiel z rodiny A320 na 63 mesačne a v rokoch 2022 až 2023 o ďalší jeden až dva stroje.

Tieto plány boli zatiaľ odložené. Minulý mesiac firma prestala zverejňovať výhľad dodávok lietadiel na tento rok.

Airbus vlani dodal zákazníkom celkovo 863 lietadiel. Po ôsmich rokoch predstihol Boeing, ktorého dodávky klesli o polovicu na 380 strojov. Dôvodom bola nútená odstávka dôležitého modelu 737 Max. (reuters, n)

Zdieľať

Pavol Jančovič 1. apríla skončil vo funkcii prezidenta najväčšieho združenia nákladných dopravcov Česmad Slovakia. V prezídiu združenia zostáva. Česmad uviedol, že Jančovič odstúpil na základe vlastného rozhodnutia.

  • Česmad reprezentuje vyše 1100 dopravných spoločností s 23-tisíc zamestnancami.
  • Jančoviča aktuálne zastupuje viceprezident Pavol Piešťanský z dopravnej spoločnosti Yellow Express.
  • Združenie sa chystá rokovať s ministerstvami o svojich návrhoch na zmiernenie dôsledkov pandémie koronavírusu.

Rozhovor s Jančovičom priniesol Denník N tento týždeň.

(n, tasr)

Zdieľať

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) chce dnes na krízovom štábe navrhnúť otvorenie predajní automobilov. Tvrdí, že majú veľmi nízku koncentráciu ľudí, sú veľké a je ľahké dodržať v nich vládou nastavené pravidlá predaja.

Sulík tak chce pokračovať v zmierňovaní zákazov prijatých vládou na ochranu pred pandémiou ochorenia COVID-19. V pondelok sa už otvorili predajne so záhradkárskymi potrebami, farbami či železiarskym tovarom.

„Som za to, aby sme v otváraní prevádzok pokračovali,“ povedal Sulík.

Pripomenul, že na jedného zákazníka obchodu musí pripadnúť minimálne 25 štvorcových metrov predajnej plochy, predajňa musí zabezpečiť pri vstupe dezinfekciu rúk alebo jednorazové rukavice a do predajne môže vstúpiť zákazník iba s rúškom na tvári. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Nórsku v marci stúpla šesťnásobne na rekordných 14,7 percenta. Prudký nárast je dôsledkom vládnych opatrení proti koronavírusu, ktoré spustili vo firmách vlnu státisícov výpovedí.

„Sme svedkami drastického zhoršenia situácie na trhu práce,“ cituje Reuters šéfa nórskeho úradu práce Sigruna Vaagenga.

Mnohé škrty pracovných miest sú klasifikované ako dočasné. Napríklad v prípade reštaurácií či aeroliniek sa očakáva, že po skončení reštrikcií vezmú zamestnancov naspäť.

Ekonómovia však varujú, že veľa firiem môže mať ťažkosti so zotavením sa z koronakrízy.

Zdieľať

Samosprávne kraje chcú s ministrom financií Eduardom Hegerom rokovať o výpadku príjmov, ktorý ich postihne pre pandémiu koronavírusu. Avizoval to šéf združenia SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič (OĽaNO).

„V krátkom čase chcú župy rokovať s ministrom financií o konkrétnych opatreniach, ktoré by riešili očakávaný masívny výpadok v ich príjmoch. Bude veľmi dôležité, aby aktuálna kríza nemala v konečnom dôsledku zásadný dosah na poskytovanie služieb pre verejnosť,“ povedal Viskupič podľa TASR.

O čo ide:

  • Kľúčovú časť príjmov samospráv tvoria výnosy z daní z príjmu od ľudí, ktoré vyzbiera štát (takzvané podielové dane).
  • Pandémia koronavírusu tieto výnosy zníži, Viskupič citoval prognózu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá počíta pre kraje s výpadkom 254 miliónov eur.
  • Kraje sa ešte pred pandémiou sťažovali, že prichádzajú o príjmy a zvyšujú sa im výdavky pre zmeny zákonov, ktoré presadila bývalá vládna koalícia (napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pre ľudí alebo zdvihnutie platov učiteľom).
  • Parlament schválil finančné opatrenia, ktoré samosprávam uvoľnili ruky pri hospodárení, samotný výpadok však neriešia.
Zdieľať

Air France-KLM rokuje s bankami o miliardových úveroch s garanciami francúzskej a holandskej vlády. Ako najviac pravdepodobý scenár sa javí, že Paríž sa zaručí za pôžičku 4 miliardy eur pre Air France a Haag za 2 miliardy eur pre KLM.

Francúzsko aj Holandsko kontrolujú v Air France-KLM po 14 percent a dlhodobo sa sporia o to, kto bude mať v aerolinkách hlavné slovo.

Vlády po celom svete sa snažia podporovať veľké letecké spoločnosti, ktorým hrozí bankrot. Reštrikcie z dôvodu pandémie, vrátane obmedzenia cestovania, totiž ochromili činnosť aerolínií.

Americký senát už schválil podporné opatrenia za 58 miliárd dolárov na pomoc leteckému sektoru v USA, v Európe získali prísľub pomoci Norwegian Air či SAS. Lufthansa rokuje o finančnej injekcii za miliardy eur s nemeckou vládou. (reuters)

Zdieľať

Kartel OPEC a ďalší ťažiari ropy na čele s Ruskom rokujú o znížení dodávok o 10 miliónov barelov denne. Cieľom je stabilizovať trh, na ktorom stúpol prebytok ropy po vypršaní dohody o redukcii ťažby, čo viedlo k prudkému pádu cien.

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa sa blíži dohoda medzi Saudskou Arábiou a Ruskom, jej výsledkom má byť zníženie ťažby o 10 až 15 miliónov barelov denne, čo predstavuje desať až 15 % globálnych dodávok.

Zníženie ťažby v Spojených štátoch Trump neponúkol.

Konečný rozsah redukcie bude závisieť od ochoty všetkých producentov. Prípadné obmedzenie ťažby o vyše 10 miliónov barelov by muselo zahŕňať aj producentov mimo OPEC.

Posledné rozhovory o ďalšom znížení ťažby na začiatku marca skrachovali, od apríla tak pre členov OPEC neplatia žiadne ťažobné kvóty.

Ceny ropy za uplynulý mesiac klesli o viac než polovicu na 18-ročné minimum blízke 20 dolárom za barel. Prispel k tomu aj oslabený dopyt pre koronavírusové obmedzenia po celom svete. (čtk, reuters, n)

Zdieľať

Viac ako milión eur stála zatiaľ záchrana budúcej úrody ovocia na Slovensku pred jarnými mrazmi. Ovocinárska únia však odhadla, že namiesto priemernej ročnej produkcie ovocia vo výške 50-tisíc ton sa v tomto roku urodí len asi 30-tisíc ton.

Len za posledné štyri noci teplota v mnohých ovocných sadoch dosahovala hranicu mínus 10 stupňov. Bez ohrievania vzduchu a aktívneho zásahu ľudí v sadoch by boli škody na kvitnúcich stromoch takmer devastačné.  Ovocinári používali parafínové sviece, protimrazovú závlahu či plynové vrtule.

Zatiaľ odhadujú, že na záchranu kvetov a pukov pred mrazmi vynaložili viac ako 1 milión eur.

Isté však je, že straty na úrode budú. Ovocinárska únia Slovenska odhaduje, že z priemernej produkcie ovocia v množstve 50-tisíc ton ročne sa v tomto roku pre mrazy urodí približne 30-tisíc ton ovocia.

„Dnes je už isté, že ak by sme v nočných prácach poľavili, škody by sme mali masívnejšie. Jeden milión eur je obrovská suma, ale vynaložili sme ju v záujme našich sadov a zabezpečenia slovenského ovocia pre našich spotrebiteľov,“ uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.

Príliš silný mráz aj napriek ochrane ovocinárov najviac poškodil najmä čerešne, spálil aj kvety marhúľ, broskýň a sliviek. Zasiahol aj nerozkvitnuté puky jabloní a hrušiek.

Zdieľať

Tržby v slovenskom maloobchode vo februári stúpli medziročne o 3,9 %, zvýšili sa prvý raz od vlaňajšieho apríla. Výrazne k tomu prispeli hypermarkety a supermarkety, ktorým rástol obrat najrýchlejšie za takmer šesť rokov.

Údaje o vývoji tržieb v maloobchode zverejnil štatistický úrad na internetovej stránke. Ťahúňom februárových tržieb bol ich takmer 10-percentný prírastok v nešpecializovaných predajniach.

V januári ešte tržby obchodníkov klesli o jedno percento, za celý minulý rok sa znížili o 1,4 %. Vo februári v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástli o 1,7 %.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať