Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Má 27 rokov a môže ísť do penzie. Nápady mladého Slováka využíva Lady Gaga i Ashton Kutcher

Andrej Pančík má svojím spôsobom blízko ku Kiskovej rodine. Pražská firma Credo Ventures, kde pôsobí Andrej Kiska mladší, vložila peniaze do Pančíkovho projektu Represent, ktorý sa nedávno predal za 100 miliónov dolárov. Mladého podnikateľa začiatkom marca prijal prezident Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič
Andrej Pančík má svojím spôsobom blízko ku Kiskovej rodine. Pražská firma Credo Ventures, kde pôsobí Andrej Kiska mladší, vložila peniaze do Pančíkovho projektu Represent, ktorý sa nedávno predal za 100 miliónov dolárov. Mladého podnikateľa začiatkom marca prijal prezident Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho posledný projekt kúpili Američania za 100 miliónov. Andrej Pančík je jedným z najväčších podnikateľských talentov, ktoré sa na Slovensku za posledné roky zrodili.

Rozpráva ticho a na prvý pohľad pôsobí ako nevýrazný študent. V skutočnosti je ANDREJ PANČÍK jedným z najväčších podnikateľských talentov, aké sa za posledné roky na Slovensku zrodili. S dvomi spolužiakmi z Oxfordu založil firmy, ktoré zarábajú milióny. Jeho posledný projekt Represent napríklad kúpili americkí investori za 100 miliónov eur. 

V 27 rokoch by mohol ísť do dôchodku, napriek tomu svoj projekt naďalej zveľaďuje. „Dotýka sa dizajnu, dotýka sa módy, dotýka sa aj celebrít. Veľmi ma napĺňa sa tomu venovať,“ hovorí. 

Aký je to pocit, byť v 27 rokoch zabezpečený do konca života?

Pre mňa je najdôležitejšie, že môžem robiť niečo, čo ma baví. To trvá už niekoľko rokov a som za to veľmi vďačný.

Pred pár týždňami ste za sto miliónov predali firmu Represent, naďalej v nej však zostávate ako manažér. Neláka vás skúsiť niečo iné, alebo si urobiť dva roky prázdnin?

Neláka, je to práve o tom, že ma práca baví. Kľúčom k úspechu nášho projektu bolo práve to, že ho budovali ľudia, pre ktorých to bol koníček.

Represent je služba, ktorá umožňuje športovcom či hercom navrhovať si reklamné predmety a následne ich predávať fanúšikom. Čo presne vás na tej práci baví?

Myslím si, že je to fantastická koncepcia, ktorá v súčasnosti zasahuje už milióny ľudí. Dotýka sa dizajnu, dotýka sa módy, dotýka sa aj celebrít. Veľmi ma napĺňa sa tomu venovať.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Andrej Pančík (27) pochádza z Banskej Bystrice. Študoval na Fakulte informatiky brnianskej Masarykovej univerzity a počítačové vedy na Oxfordskej univerzite. Spolu s dvomi spolužiakmi založil úspešné projekty Prizeo a Represent, ktoré sa preslávili vďaka tomu, že ich využívajú hollywoodske hviezdy či známi športovci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Represent využíva napríklad hollywoodsky herec Ashton Kutcher. Vy komunikujete priamo s týmito hviezdami či len s ich manažérmi?

Väčšinou komunikujeme s ich tímami, priamo k celebritám sa dostaneme málokedy.

Po maturite ste išli študovať do Brna, odtiaľ ste prešli na Oxford. Prečo vám slovenské školy nestačili?

Brniansku Masarykovu univerzitu som si vybral, lebo mi vyhovoval ich systém prihlasovania sa na predmety, ktorý bol veľmi flexibilný. Umožňoval zapisovať si aj predmety z iných fakúlt. Na Oxford som potom šiel preto, lebo som chcel spolupracovať s konkrétnymi odborníkmi, ktorí tam pôsobili.

Ako ste sa dostali na Oxford? Museli ste si požičať peniaze, aby ste mali na školné?

Získal som štipendium. Podal som prihlášku, rozpísal som, čomu presne sa chcem venovať, a uspel som. Štipendium mi nakoniec pokrylo všetky výdavky.

Na Oxforde ste sa venovali téme inteligentných systémov a rekonštrukcie obrazu. Čo to presne znamená?

Zaujímalo ma, aké informácie o priestore sa dajú získať z jednej alebo dvoch kamier, ktoré sú inštalované na robotovi. Takáto technológia je dôležitá pri pokročilých bezpilotných lietadlách alebo pri známych autách Google, ktoré fungujú autonómne.

Aby sa mohli bezpečne pohybovať aj bez pilota, respektíve bez šoféra?

Áno, je to dôležité pri ich navigácii, aby napríklad počítačom riadený dron vedel preletieť medzi dvoma objektmi, ktoré sú príliš blízko seba.

Nakoniec ste však v tomto odbore nepokračovali. Miesto toho ste začali podnikať s dvomi spolužiakmi.

Áno, cez spoločných známych som sa zoznámil s dvoma svojimi neskoršími spoločníkmi. Založili sme svoj prvý projekt s názvom Prizeo. Ten sa mi nakoniec zdal byť lákavejší než samotné štúdium, ktorému som sa venoval. Oxford mi tak hlavne napomohol k tomu, že som stretol tých správnych ľudí.

Video: Ako funguje služba Prizeo

Prizeo je lotéria, v ktorej ľudia venujú malé čiastky na dobročinné účely a za odmenu môžu vyhrať napríklad obed s celebritou. Investori doň vložili 2,5 milióna dolárov. Je v poriadku, keď je charitatívny projekt takto ziskový?

Áno, dokonca to môže byť na prospech veci. Keď je charita orientovaná ako „for profit“, tak ju to núti pracovať efektívne, znižovať režijné náklady a, naopak, zvyšovať príjmy, ktoré následne môže venovať na dobročinné účely. My sme takto v Prizeu vyzbierali na charitatívne účely 7,5 milióna dolárov. Tieto peniaze by sa pri inej stratégii s veľkou pravdepodobnosťou nevyzbierali vôbec.

Takže predstava, že charita má byť nezisková, je prežitok?

Keď je charita oficiálne nezisková, čo sa mnohým ľuďom môže zdať správne, tak to samo osebe nemusí nič znamenať. Dôležitejšie je, či má transparentné hospodárenie. Organizácia môže mať navonok nulové zisky, ale pritom si jej členovia budú vyplácať premrštené platy. Pokiaľ sa charita orientuje na zisk, tak funguje trhovo a napríklad by tomu mali zodpovedať aj platy.

Cez vaše Prizeo ponúkali ľuďom rôzne zážitky hviezdy ako Lady Gaga či Justin Bieber. Čo ich oslovilo?

Myslím, že to bola jednoduchosť a efektivita Prizea. Samozrejme, aj to, že videli, že cez naše kampane sa môže vyzbierať značná suma peňazí.

V roku 2014 prišiel rad na váš ďalší projekt Represent, ktorý slúži na výrobu a distribúciu reklamných predmetov ako tričká alebo hrnčeky.

Myšlienka na Represent nám napadla, keď sme pomáhali robiť kampaň americkej charitatívnej organizácii Sandy Hook Promise, ktorá sa snaží zamedziť šíreniu ručných zbraní v USA a predchádzať tak tragickým streľbám na školách. Mala prisľúbenú spoluprácu s celebritami, ale tie ju nakoniec zrušili. Tá charita mala vtedy už pripravený dizajn tričiek, cez ktoré chcela zbierať peniaze. My sme pre ňu založili jednoduchý e-shop na predaj a distribúciu takýchto predmetov a zistili sme, že by sa to dalo robiť aj vo veľkom.

Ani nie za dva roky kúpila Represent americká firma CustomInk za sto miliónov dolárov. Ako ste dosiahli taký raketový úspech?

Je to znovu vďaka tomu, že Represent funguje veľmi efektívne a že celebritám a ich tímom šetrí veľa času. Stará sa o všetko – od výroby predmetov cez marketing až po ich distribúciu. Do príchodu Representu na scénu sa stávalo, že celebrita, ale napríklad aj charita, si vytlačili tisíce tričiek a netušili, či to bude stačiť, alebo či im, naopak, nejaké nezostanú na sklade. V našom prípade je výroba, marketing i distribúcia prepojená. Navyše všetko je automatizované. Fungujeme v malom tíme a popritom dokážeme obsluhovať státisíce zákazníkov.

Slovensko má talent, o ktorom ste možno nepočuli, povedal pri stretnutí s Pančíkom prezident Kiska. Foto N - Tomáš Benedikovič
Slovensko má talent, o ktorom ste možno nepočuli, povedal pri stretnutí s Pančíkom prezident Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Časť vášho tímu sídli v Prahe. Prečo ste sa usídlili tam a nie na Slovensku?

Prahu sme si vybrali, lebo má dobré spojenie so svetom. Pôvodne sme si mysleli, že tam budeme fungovať len dočasne, ale nakoniec sme tam zostali.

Na Slovensku žiadne aktivity nemáte?

V minulosti jedna slovenská neziskovka využívala naše Prizeo, teraz tu už nemáme žiadne aktivity. Ja sám som na Slovensku možno tak trikrát za rok, inak sa pohybujem medzi Los Angeles a Prahou. V Prahe však zamestnávame viacerých Slovákov. A zároveň pri každej príležitosti hovorím, že ak chcú s nami nejakí šikovní ľudia zo Slovenska spolupracovať, môžu sa nám pokojne ozvať.

Neláka vás vrátiť sa po čase na Slovensko a investovať napríklad do sľubných start-upov?

Momentálne nad tým nepremýšľam. Myslím, že na slovenskom i českom trhu je dosť kapitálu i bez toho. Bolo by to nosenie dreva do lesa.

Andrej Pančík (v strede) sa na Oxforde dal dohromady so spolužiakmi z Oxfordu Bryanom Baumom a Leom Siegalom. Ich projekty sa stali v Amerike fenoménom. Foto – Prizeo
Andrej Pančík (v strede) sa na Oxforde dal dohromady so spolužiakmi z Oxfordu Bryanom Baumom a Leom Siegalom. Ich projekty sa stali v Amerike fenoménom. Foto – Prizeo

A vo všeobecnosti: do čoho sa dnes oplatí investovať? Ktoré z nových technológií sa v budúcnosti ujmú?

To je otázka. Dnes je inovácií veľmi veľa. V minulosti nové technológie prichádzali v určitých vlnách: mali sme éru rozmachu televízií, éru počítačov, éru mobilov. Dnes prichádza naraz až prebytok nových technológií. Nepochybne veľký potenciál majú biotechnológie, ktoré umožňujú lepšie porozumieť ľudskému telu. A potom služby, ktoré budú pomáhať ľuďom šetriť čas.

Ako?

V zmysle efektívneho využívania času. Mnoho ľudí dnes trávi každý deň 15 minút až niekoľko hodín v aute pri dochádzaní do práce. Tento čas je pre nich neproduktívny. Sľubnú budúcnosť by preto mohli mať autonómne autá, ktoré by nepotrebovali šoféra a ľuďom by umožnili tento čas využívať zmysluplnejšie.

Mimochodom: boli ste v marci voliť?

Nie. Chcel som, myslel som si, že budem na Slovensku, ale nakoniec sa mi zmenili plány. A už som si nestihol vybaviť hlasovanie poštou.

Čo hovoríte na výsledky?

Hovorím si, že škoda, že som nebol voliť.

Dnes na DennikE.sk

  • EÚ: Rozpočtový samit EÚ sa skončil bez dohody
  • Parlament: Predvolebné návrhy Smeru a SNS (13. dôchodok, detské prídavky, diaľničné známky) sa odsúvajú na utorok
  • Turizmus: Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, ide o takmer 15-percentný medziročný nárast
  • Voľby: Zrušili by strany záväzok štátu odkúpiť nekomerčnú časť Národného futbalového štadióna Kmotríka?
  • Ekonomický newsfilter: Najlepší volebný program podľa INESS, PAS a Zastavme korupciu má SaS
Zdieľať

Analytik Haluš: Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov

Martin Haluš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Haluš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov, baterku tak skoro meniť netreba. Slabinami sú však stále nižší dojazd či recyklácia batérie, hovorí riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. Jeho tím vytvoril kalkulačku, kde si môžete porovnať náklady a emisie mnohých modelov elektrických a bežných áut.

Zdieľať

Cena za kilometer diaľnice pri Žiline rástla aj vlani, rekordná bola už predtým

Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov - Žilina-Brodno v roku 2017. Foto - TASR
Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno v roku 2017. Foto – TASR

Krátky severozápadný obchvat Žiliny slúži šoférom od konca roku 2017 a jeho cena stále rastie. Naznačujú to posledné dodatky a pokyny na zmenu zverejnené za minulý rok. Cena za úsek by sa podľa nich mohla dostať nad 264 miliónov eur. Rekordná bola už predtým.

Minúta po minúte

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.
Zdieľať

Tesla môže pokračovať v rúbaní lesa neďaleko Berlína, kde chce vybudovať prvú továreň v Európe. Rozhodol o tom vo štvrtok súd, keď zamietol sťažnosti dvoch ekologických organizácií.

Proti rozhodnutiu sa nedá odvolať, informovala agentúra DPA.

Prípravu pozemku na výstavbu továrne v brandenburskej obci Grünheide, ktorá leží niekoľko kilometrov juhovýchodne od nemeckej metropoly, pozastavil vrchný súd v pondelok, aby mohol posúdiť sťažnosti ochrancov prírody.

Vo štvrtok rozhodol, že americká firma splnila všetky zákonné požiadavky nutné na rúbanie lesa. Pred začiatkom vegetačného obdobia plánuje Tesla vyrúbať borovicový les na rozlohe 90 hektárov.

Spoluzakladateľ a šéf Tesly Elon Musk o zámere vybudovať prvú európsku továreň neďaleko Berlína informoval vlani v novembri. Závod označovaný ako Gigafactory 4 by mal začať vyrábať v roku 2021 a ročne by ho malo opustiť okolo 500-tisíc automobilov.

Projekt továrne však ešte nezískal stavebné povolenie, takže Tesla pozemok pripravuje na vlastné riziko, upozornila agentúra Reuters.

Tesla nedávno spustila skúšobnú výrobu v závode Gigafactory 3 v Šanghaji, ktorá je jej prvou továrňou mimo Spojených štátov. Investícia do čínskeho závodu predstavovala dve miliardy dolárov. (čtk)

Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto - TASR/AP
Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Rozpočtový samit EÚ pokračuje bez náznakov dohody. Po prvom dni diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromise. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca, ako to počas noci naznačovali niektoré zdroje.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín vo veci celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a vždy sú veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K náročnosti situácie prispievajú nové výzvy, ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie, na druhej strane zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na samite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že sa mimoriadny samit nemusí skončiť dohodou a že sa lídri EÚ o kompromis pokúsia na ďalších rokovaniach, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazný dosah na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno. (tasr)

Zdieľať

V pléne Národnej rady je len zopár poslancov, prebieha diskusia o skrátenom legislatívnom konaní k rušeniu diaľničných známok. Nezaradený poslanec Miroslav Ivan povedal, že žiadna z podmienok na zrýchlený režim nebola splnená.

Ivan podotkol, že ako zlý nápad označil zrušenie diaľničných známok aj samotný minister dopravy Árpád Érsek. Zdôraznil, že forma, akou sa predkladá tento návrh, je „hanbou“ pre túto vládu.

Národná diaľničná spoločnosť podľa neho príde zrušením diaľničných známok o desiatky miliónov eur ročne, ktoré budú chýbať na opravu a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. „My potrebujeme dať viac peňazí do ciest a vy z nich ešte beriete,“ povedal Ivan. Tento návrh podľa neho nesmie prejsť „v žiadnom prípade“.

Pripomenul tiež autodopravcov, ktorí štrajkovali za zlepšenie podmienok v tomto sektore. Vláda po rokovaniach schválila určité zľavy na dani z motorových vozidiel. Ivan však dodal, že tento návrh zákona zostal na vláde. „Ten návrh tu mal byť, tam hrozia hospodárske škody,“ vyhlásil s tým, že tento návrh mal byť momentálne prerokúvaný v skrátenom režime. „A za ten by sme zahlasovali všetci, predpokladám,“ dodal.

Opatrenie presadzuje vládna SNS. Andrej Danko v pléne zdôraznil, že ak sa na Slovensku neurobí systémová zmena, nikdy diaľničná sieť dobudovaná nebude. „Berte to, prosím, len ako prínos pre ľudí, ktorí stoja v zápchach,“ tvrdí s tým, že to nemalo za cieľ ublížiť NDS. (tasr)

Zdieľať

Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 15-percentný nárast. Z toho takmer štyri milióny tvoria domáci návštevníci.

Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad.

Viac ako tri pätiny z celkového počtu ubytovaných hostí tvorili Slováci, a to pri medziročnom raste o 18,5 percenta na 3,96 milióna klientov.

Vlani sa na Slovensku ubytovalo tiež zhruba 2,48 milióna turistov zo zahraničia, čo predstavuje nárast o 9,7 percenta.

Od vlaňajška musia väčší zamestnávatelia prispievať časti pracovníkov na dovolenky rekreačnými poukazmi. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať