Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

U. S. Steel v Košiciach prepúšťa už aj manažérov, odborári chystajú protesty

Predseda rady OZ KOVO U.S. Steel Koššice MikulṚ Hintošš si myslí, že oceliarne mohli šetriť aj inak. FOTO - TASR
Predseda rady OZ KOVO U.S. Steel Koššice MikulṚ Hintošš si myslí, že oceliarne mohli šetriť aj inak. FOTO – TASR

Vedenie amerických oceliarní U. S. Steel Košice oznámilo, že od 1. apríla tohto roku prepustí 29 ľudí. Je to o jedného menej, ako stanovuje zákon, pre to, aby museli ohlásiť hromadné prepúšťanie.

Medzi „nepotrebnými“ sa objavili aj mená vysoko postavených manažérov: viceprezidenta pre energie, environment a technické inšpekcie Vladimíra Jacka, ale aj Antona Juru, senior konzultanta a jediného z členov niekdajšieho kindermanažmentu, ktorý sa do oceliarní vrátil po trojročnom pôsobení na poste šéfa kanadských operácií U. S. Steelu.

Jacko svoje odvolanie komentovať nechcel. „Poradím sa s právnikom, zatiaľ vám k tomu nemôžem povedať viac,“ povedal pre Denník N.

O prácu príde aj deväť právnikov a niekoľko ďalších manažérov a administratívnych zamestnancov.

„Tieto kroky sú jednou z aktivít zameraných na prispôsobenie nákladov zložitým trhovým podmienkam, vrátane oslabenia cien ocele a dovozu ocele za neférových podmienok,“ uviedol k prepúšťaniu hovorca firmy Ján Bača.

Mohli šetriť aj inde

Podľa šéfa oceliarenských odborárov Mikuláša Hintoša však mohlo vedenie oceliarní šetriť aj na iných miestach. „Mohli napríklad zrušiť služobné autá pre široký okruh ľudí, alebo príspevky na pohonné hmoty,“ myslí si Hintoš.

Aktuálne prepúšťanie podľa neho navyše svedčí o zlých vzťahoch vo vedení firmy a vytvára zlú atmosféru medzi zamestnancami. „Každý sa bojí, kto bude ďalší,“ hovorí odborár.

Myslí si, že vedenie mohlo pri znižovaní stavu zamestnancov z radov manažmentu najskôr siahnuť na posty generálnych manažérov, ktorí sú podľa neho zbytočným medzistupňom riadenia. „Takých máme 41,“ vraví Hintoš.

Odborári sú navyše presvedčení, že  rozhodnutie o prepúšťaní je v rozpore s platným Memorandom o porozumení uzavretým medzi vládou a spoločnosťou  U. S. Steel Košice. V memorande podpísanom koncom marca 2013 sa vedenie americkej firmy zaviazalo, že nebude hromadne prepúšťať a zostane podnikať na Slovensku ešte päť rokov. Vláda za to sľúbila Američanom ústupky v oblasti cien energií a životného prostredia.

Dokument síce obsahuje klauzulu, že to, čo sa dohodlo, neplatí, ak dôjde k mimoriadne nepriaznivým zmenám oproti pôvodným podmienkam, čo sa podľa vedenia U. S. Steelu stalo. Odborári si však myslia,  že je to pravda len sčasti.

Vlani košické oceliarne podľa Hintoša vykázali prevádzkový zisk 81 miliónov dolárov a aj napriek stratovému začiatku tohto roku je tu podľa odborníkov opäť výhľad na zlepšenie situácie na trhu s oceľou.

Je to podľa nich nefér

Aktuálne prepúšťanie je preto podľa neho „nefér“.  Len nedávno totiž uzavrelo vedenie firmy dohodu o skončení pracovného pomeru s viac ako 80 ľuďmi, ktorí za dobrovoľný odchod inkasujú desaťmesačné odstupné.

„Hodnotíme to ako neférový postup v čase, keď sme prijali predčasný odchod do dôchodku za odmenu dohodnutú v kolektívnej zmluve,“ hovorí Hintoš s tým, že napriek tomu im zamestnávateľ zhruba o dva týždne neskôr predložil návrh, že chce v apríli prepustiť prvých 29 ľudí.

Odborári tvrdia, že ekonomická situácia v železiarňach bola v minulých obdobiach často zložitejšia a nepristupovalo sa k takýmto drastickým opatreniam. „Sme presvedčení, že v rámci spoločnosti je potrebné využiť iné vnútorné rezervy na šetrenie nákladov a nie neuvážené prepúšťanie zamestnancov,“ tvrdia odborári.

Vedenie odborov plánuje vyzvať vládu, aby okamžite začala rokovať s vrcholovým vedením spoločnosti v nadväznosti na Memorandum o porozumení. Chcú tiež zvolať protestné zhromaždenia zamestnancov, aby ich upozornili na to, že dnes je to prvých 29 kolegov a o mesiac to môžu byť oni.

Informácie o predaji nekomentujú

V Košiciach sa navyše už dlhší čas špekuluje aj o predaji oceliarní. Záujemcom má byť údajne spoločnosť Moravia Steel, ktorú ovláda skupina okolo podnikateľa Tomáša Chreneka.

Podľa zdrojov regionálneho denníka Korzár sa v oceliarňach U. S. Steel v uplynulých týždňoch pohybovali českí audítori a údajne aj členovia vedenia Třineckých železáren zo skupiny Moravia Steel. Obe firmy to však popierajú.

Hovorca košických oceliarní Ján Bača na otázku, či sa tieto informácie zakladajú na pravde, pre Denník N uviedol: „Fámy nekomentujem.“

Podobne reagovala aj hovorkyňa firiem Třinecké železárny a Moravia Steel Petra Jurásková. „Rokovania o kúpe závodu spoločnosť Moravia Steel nevedie. Tieto informácie sa nezakladajú na pravde,“ napísala v odpovedi na otázky Denníka N.

Informácie o rokovaniach o predaji U. S.Steelu podľa hovorkyne Miriam Žiakovej nemá ani ministerstvo hospodárstva. Uviedla, že členovia vlády sa s vedením oceliarní stretávajú pravidelne dva- až trikrát do roka, ako bolo dohodnuté v memorande.

„Z priebežného hodnotenia situácie nie je identifikovaný stav, ktorý by potvrdzoval kroky zo strany vedenia U. S. Steelu s charakterom zásadných pohybov v rámci spoločnosti, ktoré by sa odkláňali od ustanovení dohodnutých v memorande,“ uviedla Žiaková. Dodala, že ministerstvo nemá informácie o predaji, o ktorom špekulujú médiá.

Na otázky o údajnom chystanom predaji firmy reagoval aj šéf odborárov. Novinárom povedal, že aj keď mu prezident firmy opakovane povedal, že U. S. Steel sa z Košíc nechystá odísť, po udalostiach z posledných dní mu už neverí.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať