Tomáš Grečko
Jednoduchšie pílenie stromov začne platiť každú chvíľu. Novelu zákona, ktorú narýchlo presadil minister Tomáš Taraba, nezastavilo ani veto ex-prezidentky Zuzany Čaputovej.
Nedeľa pred polnocou uprostred júla. Bratislava má za sebou ďalší deň s teplotami vysoko nad 30 stupňov Celzia a pred sebou tropickú noc. Bežci, ktorí nestihli tréning skoro ráno, vybiehajú na petržalskú hrádzu vedľa Dunaja.
Prečo práve sem? Je tu chladnejšie než v iných častiach Bratislavy. Okrem rieky je to vďaka hustým porastom. Niekedy sú tvorené mohutnými, urastenými stromami, no veľmi často menšími náletovými drevinami, ktoré sú všeobecne považované za škodnú.
Divoké kroviny slúžia ako úkryt a migračná trasa pre mnoho druhov zvierat. Uprostred noci tu človek stretne zajace, srnky, líšky, dokonca aj diviaky.
Podľa plánov developerov JTRE a Penta Real Estate, ale aj vedenia hlavného mesta, by sa malo územie za hrádzou medzi Starým mostom a Prístavným mostom zmeniť o niekoľko rokov na rušnú modernú štvrť. Presnejšie povedané až na dve – štvrť zvanú Nové Lido plánuje postaviť JTRE. Južne od nej bude stáť projekt Southbank od Penty. Tá odkúpila pozemky od HB Reavis, ktorý sa stiahol z developmentu na Slovensku.
Nájdu sa však aj kritici, medzi ktorými sú aj ochranári, vedci, aktivisti a komunálni politici. Svoje výhrady spísali minulý rok na jeseň v otvorenom liste adresovanom primátorovi Matúšovi Vallovi.
Legislatívne zmeny zjednodušujúce výrub stromov ich obavy ešte posilnili.
„Tu máme jeden naozaj veľký zelený ostrov vzrastlej zelene, ktorá prináša mnohé benefity z pohľadu klímy, biodiverzity, ale aj relaxácie a psychohygieny ľudí. A mesto ani nemá vyhodnotené, či sa mu oplatí sa toho vzdať v prospech bytovej a kancelárskej zástavby,“ argumentuje environmentálna aktivistka Ľubica Trubíniová.
Rúbanie stromov je pritom len jedna z podstatných zmien, ktoré čakajú pravý breh Dunaja.
V tomto texte sú zhrnuté aj ďalšie nové informácie, ktoré sa týkajú projektov Nové Lido, Southbank a nábrežného parku s mestskou plážou. Tie ukazujú, že s približujúcim sa momentom začiatku výstavby sa očakávania developerov, mesta a občianskej verejnosti čoraz viac rozchádzajú.
Kto čo vlastní na pravom brehu
Nové štvrte JTRE a Penty vyrastú až za protipovodňovou hrádzou. Majú rozšíriť dnešné centrum mesta na opačný – pravý breh Dunaja. Spojiť ich má aj nový, výlučne peší most. Developeri pritom ukazujú na Londýn, Frankfurt a iné mestá, kde centrá prerástli na druhý breh.
So zastavaním pravého brehu počíta dávnejšie aj mesto. Územie medzi hrádzou a Dunajom sa má zmeniť na nábrežný park s mestskou plážou. Tieto pozemky sú vo vlastníctve mesta a štátnych vodohospodárov.
"Myslím si, že to bude mať taký lesoparkový charakter, aký máme na Železnej studničke alebo na Kamzíku," opisuje námestník bratislavského primátora Jakub Mrva, ktorý má na magistráte na starosti životné prostredie. "Nebude to môcť byť absolútna divočina, kde budú nebezpečné suché stromy, lebo tam bude obrovská koncentrácia ľudí."
O osude konkrétnych stromov podľa developerov ešte nie je rozhodnuté
Plánom výstavby budú musieť ustúpiť aj mnohé stromy - koľko ich bude presne, zatiaľ developeri odmietajú povedať.
Výrub viacerých z nich bude jednoduchší vďaka novele zákona o ochrane prírody, ktorá posúva hranice, od ktorých je na spílenie stromu potrebná pečiatka úradníkov. "Hovoríme podľa mňa o stovkách stromov, ktorých sa to dotkne z celkových niekoľko tisíc, ktoré sa tam skôr či neskôr budú musieť vyrúbať. Treba si však uvedomiť, že tie pozemky sú z veľkej časti zarastené náletovými drevinami," hovorí námestník bratislavského primátora Jakub Mrva.
Zmenu, ktorá dostala prezývku "výrubová novela", schválila koalícia napriek nesúhlasu ochranárov, opozície aj bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá ju vetovala ako vôbec posledný zákon pred odchodom z paláca. Parlament veto prelomil a prezident Peter Pellegrini ho tento týždeň podpísal.
Novelu pretlačil minister životného prostredia a nominant SNS Tomáš Taraba. Zmena je v tom, že posunul obvod kmeňa, pri akom nie je na výrub stromu potrebný súhlas úradov – zo 40 na 60 až 90 centimetrov podľa toho, či ide o strom v intraviláne a územie určené na zastavanie alebo nie.
"V koho záujme to je? Podľa mňa sú to jednoznačne developeri," hovorí poslanec za SaS Alojz Hlina, ktorý proti novele vystupoval pri jej prijímaní v parlamente.
Pre developerov to nebude len jednoduchšie, ale aj lacnejšie - za spílenie veľkého hodnotného stromu totiž platia developeri "odškodné", ktoré sa môže vyšplhať až na niekoľko tisíc eur za kus. Buď musia nové dreviny sami vysadiť, alebo zaplatiť finančnú náhradu. Cena za každý spílený strom sa určuje podľa jeho spoločenskej hodnoty.
Už pri schvaľovaní výrubovej novely v parlamente samosprávy upozornili, že veľká väčšina žiadostí o výrub stromov sa týka tých s obvodom kmeňa od 40 do 80 centimetrov. Teoreticky by tak mohli JTRE a Penta ušetriť vďaka novele stovky tisíc, možno aj milióny eur. A naopak, Bratislava o tie isté peniaze príde. "Obávame sa, že mestá a obce prídu o významné finančné prostriedky," hovorí Jakub Mrva v mene mesta.
JTRE a Penta tvrdia, že zatiaľ nemajú spočítané, koľko na tom ušetria. "V súčasnosti je ešte predčasné hovoriť o výrube konkrétnych drevín," reaguje hovorca JTRE Daniel Suchý. Aj on pripomína, že väčšinou môže ísť o náletové dreviny.
V projektovej dokumentácii k Novému Lidu, ktorú developer predložil povoľovacím úradom, sa píše, že na území sú medzi hodnotnou vegetáciou aj staré stromy. "Tieto dreviny je vhodné zachovať v čo najvyššom počte."
O niečo konkrétnejšia je Penta pri Southbanku. K posúdeniu vplyvov na životné prostredie priložila aj mapu so zakreslenými kružnicami, kde sú stromy, ktoré by mali ostať zachované a také, ktoré by sa mali odstrániť. Podľa nej by malo dôjsť k odstráneniu hodnotných stromov na desiatich plochách.
Stromy, ktoré je potrebné vyrúbať v dokumentácii k Southbanku (označené modrou):
"Nezobrazuje to však celkový stav všetkých stromov v území," vysvetľuje projektový manažér Penta Real Estate Tomáš Uhlík zodpovedný za prípravu projektovej dokumentácie pre Southbank. Podľa neho ešte potrebujú stromy v širšom území presnejšie zamerať a analyzovať - z hľadiska ich zdravotného stavu aj vzájomnej polohy voči plánovanej infraštruktúre a zástavbe.
Dunajské rameno nebude
S pribúdajúcim časom od zverejnenia posledných vizualizácií oboch projektov začína byť jasnejšie, čo na pravom brehu Dunaja vyrastie, ale aj to, čo tam, naopak, nevznikne.
Začnime zmenou, ktoré by podľa iniciátorov otvoreného listu primátorovi Matúšovi Vallovi mala byť jedným z hlavných "kompenzačných opatrení" za negatívne zásahy do miestnej prírody.
Ide o obnovenie takzvaného Ovsištského ramena, ktoré sa v minulosti začínalo za Prístavným mostom a pokračovalo cez Soví les až za Ekonomickú univerzitu v Bratislave.
"Z ekologického hľadiska ide o kľúčové kompenzačné opatrenie a išlo by o pozitívny krok tak pre ryby, vtáctvo, ako aj hmyz," vysvetľujú kultúrna antropologička Ivana Rumanová a historik architektúry Peter Szalay, ktorí sú spoluiniciátormi listu primátorovi Matúšovi Vallovi. "Takéto ramená sú veľmi dôležité, okrem iného preto, že ryby sa môžu rozmnožovať práve v takýchto pokojných miestach a zátokách, nie v silnom prúde Dunaja. Navyše, pre hodnotnú lužnú prírodu by rameno vytváralo aj ochrannú bariéru pred množstvom ľudí, ktorých by plánovaná zástavba natrvalo pritiahla do tesného susedstva."
Ešte v roku 2017 prezentovali občianske iniciatívy spoločne s developermi štúdiu, v ktorej sa hovorilo o obnovení riečnej pláže na Dunaji aj o Ovsištskom ramene. Bolo to ešte v čase, keď pozemky, ktoré dnes vlastní Penta, patrili developerovi HB Reavis.
Prezentácie nového nábrežného parku, na ktorých sa hovorilo aj o revitalizácii vyschnutého ramena, využívali developeri na budovanie imidžu a prezentáciu svojich developerských zámerov.
„Centrum mesta nemožno budovať izolovane v nejakých blokoch. To musí byť koordinovaná aktivita, ktorá má priniesť všetko to, čo centrum mesta potrebuje, alebo to, čo mu chýba, alebo opakovať to, čo ľudia radi využívajú," hovoril na jednej takej prezentácii výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
Dnes JTRE hovorí, že "obnovenie dunajského ramena nikdy nebolo súčasťou kompenzačných opatrení", a ani Penta ho nespomína v dokumentácii pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.
"Nebránime sa tomu, že na tom budeme v nejakej forme participovať, ale s ohľadom na citlivú polohu v rámci chráneného areálu Soví les tomu musí predchádzať diskusia mesta ako vlastníka pozemkov s odbornou verejnosťou, a preto si nemyslíme, že my by sme mali byť jej iniciátor," hovorí projektový manažér Tomáš Uhlík z Penta Real Estate.
Rozchádzajú sa v tom, kto zaplatí nábrežný park
Komplikácia sa črtá aj pri budovaní nábrežného parku, ktorý developeri ukazujú na vizualizáciách.
Z vyjadrení zástupcov mesta vyplýva, že ich predstava je zjednodušene takáto - my povieme, čo tam má vzniknúť a developeri to zaplatia. "Ideálna vízia je, že investori tam na svoje náklady aj s našou pomocou zrealizujú tie veci, ktoré my budeme určovať," hovorí Jakub Mrva z magistrátu.
Stretnutia, ktoré absolvoval Denník E s oboma developermi, ukázali, že s niečím takým zatiaľ nepočítajú a oficiálne sa nechcú k ničomu zaviazať.
"Vzhľadom na to, že sme ešte len v procese aktualizácie územného plánu, je to predčasná otázka," reaguje hovorca JTRE Daniel Suchý.
"Keď mesto príde s predstavou, ako chce, aby nábrežný park vyzeral a bude chcieť, aby sme na ňom participovali, tak sa o tom vieme porozprávať," hovorí manažér z Penta Real Estate Peter Čižmár.
Podzemné vody vraj neutrpia
Z množstva výhrad, ktoré mali iniciátori listu primátorovi, je predsa len jedna, ktorú developeri podľa vlastných slov zapracujú. A to je posúdenie výstavby na prúdenie podzemných vôd. Cez dunajské koryto totiž dochádza k dopĺňaniu najväčších zásobární pitných vôd na Slovensku.
Penta hovorí, že simulácie zmeny prúdenia podzemných vôd v dôsledku vybudovania podzemných garáží ukázali "minimálne až zanedbateľné" vplyvy. "Relevantné závery budú určite zverejnené v rámci ďalšieho stupňa posudzovania projektu," ubezpečuje Tomáš Uhlík z Penty.
JTRE zase tvrdí, že hydrologická štúdia a analýza prúdenia sú súčasťou odborných podkladov, ktoré si dali vypracovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
