Radoslav Tomek
Dobrý deň,
presne pred týždňom Denník E informoval o úvahách ministerstva financií zaviesť novú daň z transakcií podľa vzoru Maďarska, kde jej podliehajú aj výbery z bankomatov a bežné bankové prevody. Ak by bola rovnako široko definovaná, prinieslo by to pol miliardy ročne a koalícia by sa vyhla zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty, ktoré je pre premiéra Roberta Fica červeným súknom.
Ku kritikom nápadu, o ktorom zatiaľ vieme veľmi málo z uniknutej prezentácie potvrdenej niekoľkými anonymnými zdrojmi, sa zaradil aj člen rozpočtovej rady Martin Šuster. V rozhovore s Mariannou Onuferovou upozorňuje, že Maďarsko je vo výhodnejšej pozícii, lebo má vlastnú menu. Ak by daň zaviedlo Slovensko, môže sa napríklad rozlúčiť s tým, že by sem prišli inovatívne finančné firmy.
Podľa neho je lepšie zdaňovať spotrebu ako firmy, na ktoré by nová daň primárne dopadla. Vláda mala už v tomto roku namiesto zvýšenia zdravotných odvodov o jeden percentný bod radšej zdvihnúť sadzby DPH.
Keď sme pri inšpirácii Maďarskom, vládnuca garnitúra sa neobmedzuje na fiškálne opatrenia. Ficov kabinet podľa vzoru Viktora Orbána pokračuje v krokoch, ktoré podľa Európskej komisie ohrozujú nezávislosť inštitúcií a vytvárajú priestor na korupciu.
Vo včera vydanom pravidelnom hodnotení stavu právneho štátu v členských krajinách Slovensku vytýka podobné pochybenia ako Maďarsku, napríklad snahu o ovládnutie verejných médií či hon na mimovládky. Hoci vládni politici svojich voličov uisťujú, že zmeny v Trestnom zákone mali s Komisiou prerokované, správa ukazuje, že Brusel má proti nim stále výhrady.
Dnešný Ekonomický newsfilter má zhruba 1200 slov, na jeho prečítanie potrebujete 5 minút. Pripravil Radoslav Tomek.
1. Na Slovensku zrejme tento rok nepribudne ani jeden diaľničný kilometer
Štvrtá vláda Roberta Fica sľubuje podporiť ekonomický rast rozostavaním Slovenska, v tomto roku však zrejme nepribudne ani jeden diaľničný kilometer. Ak teda nepočítame nedávno odovzdaný privádzač na Kysuciach. Ten sa však oficiálne stane diaľničným až po dokončení diaľnice, na ktorú sa napojí a ktorá sa ešte nezačala stavať.
Plán na tento rok nebol vôbec ambiciózny: okrem 1400-metrového privádzača sa mal do užívania odovzdať už len priechod pre zver na Kysuciach, bez ktorého by Slovensko mohlo prísť o stovky miliónov z európskych zdrojov, a úsek Tvrdošín – Nižná v dĺžke 5,6 kilometra. Národná diaľničná spoločnosť však najnovšie hovorí o jeho dokončení v budúcom roku.
Výstavbu úseku brzdia drsnejšie než predpokladané geologické podmienky, ktoré si vyžiadali odstrely. Navyše práce sa v porovnaní s pôvodne vysúťaženou cenou 62 miliónov pre dva roky vysokej inflácie výrazne predražili. 
Prečo, naopak, môže byť rok 2025 rekordný?
Posun termínu pre oravský úsek na rok 2025 prispeje k tomu, že budúci rok by, naopak, mohol v počte odovzdaných kilometrov patriť medzi rekordné. Spolu by ich mohlo byť zhruba 60, čo mierne prevyšuje aj výsledky z najlepších rokov minulej dekády, keď sa odovzdávali veľké stavby realizované prostredníctvom PPP projektov, ktoré nefinancoval priamo štát.
Okrem oravskej diaľnice NDS ráta s odovzdaním tunela Višňové, obchvatu Ružomberka a východného obchvatu Košíc, úseku R2 Mýtna – Kriváň či rozšírením D1 a dobudovaním „zabudnutej“ križovatky s D4.
Niektoré z týchto projektov – za všetky menujme tunel Višňové – meškajú už roky, a preto nezaškodí odhad o 60 kilometroch brať s rezervou.
Omnoho ambicióznejšie sú strednodobé plány ministra dopravy Jozefa Ráža za stranu Smer. Chce rozostavať posledný úsek na D1 Turany – Hubová, avizuje tunel Karpaty či rýchlostnú cestu od Prešova do Poľska. Minimálne na časť z nich v rozpočte peniaze nie sú, a vláda preto uvažuje o PPP partnerstvách s dodávateľmi. Minister Ráž sa napríklad zdá naklonený myšlienke, aby spomínaný tunel budovali čínske firmy.
Podrobnejšie: Tento rok nemusia šoféri dostať žiadny nový diaľničný kilometer. Naposledy sa to stalo pred šiestimi rokmi (Daniela Krajanová)
2. Slovenskí seniori nie sú dosť zdraví, na trhu práce chýbajú
Slováci sa dožívajú vyššieho veku ako v minulosti, no v zdraví sa z neho tešia kratšie ako obyvatelia väčšiny krajín Európskej únie. Okrem toho, že ich zlý zdravotný stav zvyšuje výdavky štátu na liečbu, ekonomiku pripravuje o ďalších potenciálnych zamestnancov.
Podľa nedávno zverejnených údajov Eurostatu bola v roku 2022 očakávaná dĺžka života v zdraví na Slovensku 57,3 roka a horšie na tom v EÚ boli len Dáni a Lotyši. V celej dvadsaťsedmičke sa v priemere ľudia v zdraví dožili o päť rokov viac než Slováci. 
Prečo je to dôležité: Slovensko bude patriť medzi tých členov EÚ, ktorých najviac postihne starnutie obyvateľstva. Na dôchodky a zdravotnú starostlivosť o čoraz väčší počet seniorov bude prispievať čoraz menší počet pracujúcich.
Na Slovensku je očakávaná dĺžka života 77 rokov. Ľudia, ktorí sa dožijú šesťdesiatpäťky, však môžu počítať s tým, že im zostáva len necelých 5 zdravých rokov. Vo Švédsku je to 14.
Aby sa seniori mohli zapojiť do pracovného trhu, musia byť hlavne zdraví. Na Slovensku pracuje len 4,9 percenta ľudí starších ako 65 rokov, vo Švédsku skoro 14 percent.
Samozrejme, seniori rozširujúcu sa dieru na pracovnom trhu nezaplátajú a ich zdravie je dôležité aj preto, aby si dôchodok užili. Smutné je, že na nepriaznivej štatistike sa do veľkej miery podieľajú choroby, ktoré by sa dali odvrátiť lepšou životosprávou či vyliečiť, ak sa včas odhalia.
Stav slovenského zdravotníctva, ktoré sa borí s chronickým nedostatkom zamestnancov, však veľké nádeje nevzbudzuje.
Pritom vek odchodu do dôchodku sa bude s priemerným vekom dožitia ďalej predlžovať. Vládna koalícia by sa mala viac zaujímať o to, aby ľudia do penzie odchádzali zdraví.
Podrobnejšie: Graf dňa: Na Slovensku žijeme v zdraví skoro najkratšie v Únii, pracovať budeme musieť dlhšie (Martina Kláseková)
3. Krátko o firmách: Spinea v hlbokej strate, akcie Tesly po zverejnení výsledkov padali a pokračujúca odstávka v trnavskom Stellantise
- Východoslovenská firma Spinea, ktorá dodáva špeciálne ložiská do robotov pre popredných svetových výrobcov, vlani prehĺbila stratu na 91 miliónov eur. Hoci 80 percent z nej súvisí s účtovnou operáciou, ktorou sa odpísala hodnota goodwillu vytvoreného po vstupe amerického koncernu Timken do firmy, zhoršenie hospodárenia je aj dôsledkom 40-percentného prepadu tržieb. Firma, ktorá bola považovaná za hviezdu slovenského priemyslu, vlani preto prepustila 200 zamestnancov. Do jesene 2027 však musí vytvoriť stovky nových pracovných miest, inak bude musieť štátu vrátiť 20-miliónovú dotáciu na novú fabriku. Viac: Hviezda domáceho strojárstva po prevzatí Američanmi padla do skoro stomiliónovej straty a masívne prepúšťala (Ivan Haluza)
- Akcie spoločnosti Tesla sa hneď po začiatku stredajšieho obchodovania prepadli o viac než 10 percent. Výrobca elektromobilov deň predtým oznámil 40-percentný medziročný prepad zisku v druhom štvrťroku, hoci výnosy sa mierne zvýšili. Šéf a hlavný akcionár automobilky Elon Musk súčasne potvrdil špekulácie, že firma posúva predstavenie robotických taxíkov, od ktorých si firma ohrozená lacnými čínskymi elektromobilmi veľa sľubuje. Pred oznámením finančných výsledkov sa akciám Tesly darilo, za tri mesiace sa posilnili o skoro 80 percent. (Bloomberg)
- Odstávka v trnavskom závode Stellantisu bude pokračovať aj vo štvrtok a v piatok, naďalej chýbajú diely. Vo fabrike, ktorá produkciu prerušila v stredu ráno, zostane podľa informácií Denníka E len menšia časť pracovníkov. Zatiaľ nie je známe, ktoré komponenty francúzskemu koncernu chýbajú. V pondelok akciové trhy vyplašila luxusná automobilka Porsche, ktorá pre výpadok dielov zhoršila odhad tohtoročnej produkcie, analytici varovali, že podobné problémy môžu mať aj iní výrobcovia.
4. Oživenie v eurozóne sa zastavuje
Oživovanie ekonomiky v eurozóne sa s príchodom leta prakticky zastavilo, ukázal čerstvý prieskum medzi manažérmi podnikov. Nie je to dobrá správa ani pre Slovensko, pre ktoré menová únia predstavuje najdôležitejší exportný trh.
Takzvaný Index nákupných manažérov, známy pod skratkou PMI, v júli klesol na 50,1 z júnových 50,9 bodu. Ocitol sa tak tesne nad 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje očakávania recesie od oživenia. Index zostavuje spoločnosť S&P Global z odpovedí na otázky o súčasnej a očakávanej produkcii, cenách či zamestnanosti.
Prečo je to dôležité: Dva poklesy dôležitého (aj keď nie jediného) indikátora ekonomickej aktivity v eurozóne po sebe sú „studenou sprchou“ pre predošlé očakávania výraznejšieho oživenia ekonomiky, hovorí ING. Tie narástli po tom, ako kvartálny ekonomický rast v prvom štvrťroku dosiahol prekvapivých 0,3 percenta. Mesačné ukazovatele však naznačujú, že v druhom kvartáli sa spomalil. Aj Európska centrálna banka priznáva, že riziká pre jej predpoveď ekonomického rastu 0,9 percenta v tomto roku sú vychýlené smerom nadol.
Čo ukázali júlové dáta:
- PMI sa zhoršil pre oba sledované sektory, spracovateľský priemysel aj služby. Prvý z nich sa prepadol hlbšie do zóny recesie, v ktorej sa nachádza už viac než dva roky. Hodnota indexu pre služby sa aj napriek poklesu udržala nad 50-bodovou hranicou.
- Ukazovateľ pre Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, sa vrátil do pásma recesie.
- PMI Francúzska mierne narástol, no zostal v pásme recesie. Zlepšila sa však nálada v službách, čo môže súvisieť s olympijskými hrami v Paríži.
- Ceny vstupov ďalej rástli, v priemysle najrýchlejším tempom za rok a pol.
Čo hovoria ekonómovia:
- Cyrus de la Rubia, HCOB: „Vyzerá to na vážny problém.“
- Carsten Brzeski, ING: „Ekonomický rast eurozóny nie je len o PMI. Dnešné údaje však nevytvárajú ružový obraz o rastových vyhliadkach regiónu a opäť poukazujú na slimačie tempo jeho oživovania.“
- Richard Kubas, Inštitút finančnej politiky: „Pokračujúci pokles nových objednávok [v priemysle], ktorý sa začal už v minulom mesiaci, nenaznačuje zlepšenie v blízkej budúcnosti. Znepokojivý je aj stabilný pokles zamestnanosti v tomto odvetví.“
Ďalšie texty za vaše predplatné:
Slovensko je už v jednej lige s Maďarskom. Európska komisia vyčíta Ficovej vláde pomoc stíhaným aj útoky na súdy – Lucia Osvaldová a Juraj Koník o hodnotení stavu právneho štátu v krajinách EÚ
Zvýšeniu daní sa nevyhneme, ale bankové prevody by som nezdaňoval, hovorí Šuster z rozpočtovej rady – Marianna Onuferová sa s popredným slovenským ekonómom rozprávala nielen o dani z transakcií
Od varenia až po biznis: užívatelia radia, ako čo najlepšie používať AI četbota – Tomáš Hrivňák zhrnul skúsenosti čitateľov Denníka N s umelou inteligenciou
Ako bezpečnostný gigant CrowdStrike vyradil milióny počítačov a prečo z toho Microsoft viní EÚ – Mirek Tóda o incidente z minulého týždňa
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
