Kaliňák rozbieha stavbu obrovskej novej nemocnice za pol miliardy: bleskovo a bez posudkov analytikov

Vo východnej časti Prešova v susedstve súčasnej fakultnej nemocnice začínajú robotníci rúbať dreviny a robiť prvé stavebné úpravy. Minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) chce všetkým ukázať, že aj štát zvládne postaviť veľkú nemocnicu, akú od pádu komunistickej totality zatiaľ dokázala vybudovať len súkromná skupina Penta.

A to dokonca v rekordne krátkom čase.

Kaliňák si zobral pod seba jeden z projektov na výstavbu nových nemocníc, ktoré pôvodne zastrešovalo ministerstvo zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas). Konkrétne si vybral nemocnicu na východnom Slovensku v Prešove.

V treťom najväčšom slovenskom meste chce postaviť rozsiahlu osemposchodovú nemocničnú budovu. Do nej by sa presťahovala väčšina oddelení, ktoré sú dnes roztrúsené v zastaraných pavilónoch súčasnej fakultnej nemocnice.

„Výstavbu plánujeme financovať z nášho vlastného rozpočtu ministerstva obrany, pričom na niektoré drobnejšie projekty sa pokúsime využiť aj európske zdroje,“ povedal vo štvrtok minister.

Ideálne stihnúť to do volieb

Z prešovskej nemocnice by sa tak po Ružomberku formálne stala druhá vojenská nemocnica. Prakticky by tak ako doteraz slúžila primárne pre širokú verejnosť.

Pre potreby ozbrojených síl by podľa Kaliňáka boli vyčlenené len spodné podlažia a väčšinu budovy by predstavovala civilná časť.

Kaliňákov tím vo štvrtok oznámil aj časový harmonogram a predbežnú cenu – projekt prešovskej nemocnice zatiaľ vyčíslili na 550 miliónov eur s DPH a hotovú ju chcú mať už do konca roku 2026.

„Samozrejme, môžu nám do toho vstúpiť aj nepredvídané veci. Preto nesľubujeme, že ten termín za každých okolností dodržíme,“ hovorí Kaliňák.

Známe tváre

Minister obrany hovorí, že si na novú nemocnicu trúfa aj preto, že s projektom tohto typu má už skúsenosti. Za jeho pôsobenia ako ministra vnútra štát postavil v Bratislave Nemocnicu svätého Michala, išlo však o mnohonásobne menšiu záležitosť. Kým nemocnica ministerstva vnútra má 120 lôžok, v Prešove počítajú s takmer tisíc lôžkami.

Z tohto projektu si Kaliňák zobral aj niektoré známe tváre. Koordinátorom výstavby prešovskej nemocnice je Marian Križko, ktorý bol za éry Smeru riaditeľom nemocnice ministerstva vnútra – a po Kaliňákovom príchode na obranu sa stal pre zmenu riaditeľom Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku.

S Križkom sa spája viacero sporných momentov. Nadácia Zastavme korupciu pred rokmi opakovane upozorňovala na možné predražovanie zákaziek, ktoré uzatvárala ním vedená Nemocnica svätého Michala – od nákupov zdravotníckeho vybavenia po nákupy čistiacich prostriedkov.

Druhým sporným momentom bolo zistenie, že Križko komunikoval s dnes už odsúdeným Marianom Kočnerom cez aplikáciu Threema. Kočner mu napríklad písal správy o tom, ako si predstavuje výsledok niektorých tendrov.

„Opakované pochybenia z čias pôsobenia pána Križka v Nemocnici svätého Michala potvrdili aj štátne kontrolné úrady. Rozhodnutie ministra Kaliňáka zveriť výstavbu nemocnice v Prešove práve jemu preto nemôžeme hodnotiť ako dobré,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

Ďalšou známou tvárou Kaliňákovho tímu je zdravotnícky analytik Martin Smatana, ktorý pravidelne vystupuje aj v médiách.

Smatana svoj angažmán vysvetľuje tým, že sa podieľal aj na príprave projektov nových nemocníc Rázsochy, Banská Bystrica či Martin. Spolupracoval i s Tomášom Druckerom, ktorý bol v tretej vláde Roberta Fica „krízovým ministrom zdravotníctva“. Má teda potrebné skúsenosti.

„Už vtedy si ma prizývali aj na niektoré rokovania vlády, kde ma evidoval aj vtedajší minister vnútra Kaliňák. Preto som aj teraz dostal ponuku spolupracovať na výstavbe prešovskej nemocnice, ktorú som rád prijal,“ hovorí Smatana.

Kaliňákovo tempo

Kaliňák už teraz nasadil rýchle tempo. V polovici mája mu vláda schválila presun prešovskej nemocnice pod ministerstvo obrany, ktoré sa po novom stalo jej zriaďovateľom.

A začiatkom júla vláda udelila prešovskej nemocnici aj štatút strategickej investície, čo ministerstvu umožní rýchlejší postup, napríklad v prípadoch vyvlastnenia pozemkov.

Ministerstvo už rozbieha aj takzvané trhové konzultácie na výber stavebnej firmy, hoci vo Vestníku verejného obstarávania ešte tento projekt nezverejnilo. Tvrdí, že na trhu je minimálne šesť veľkých firiem, typovo Strabag, Skanska, Metrostav a ďalšie, ktoré by potenciálne mohli takúto náročnú výstavbu uskutočniť.

„Realizovať taký významný projekt pre potreby štátu môže byť pre každú stavebnú firmu výborná referencia, očakávame teda značný záujem,“ hovorí Kaliňák.

Podľa ministra chcú zhotoviteľa vybrať cez takzvané rokovacie konanie so zverejnením.

Advokát Miroslav Cák z advokátskej kancelárie AGM Partners vysvetľuje, že takýto postup nemusí byť a priori zlý. „Tento inštitút sa používa práve pri komplikovaných zákazkách, ako sú práve stavebné projekty kombinované s technológiami. Uchádzači navrhujú vlastné riešenia. Vy s nimi priebežne rokujete, vyberiete to najvhodnejšie riešenie a až potom začnete súťažiť cenu,“ hovorí Cák.

Nevýhodou môže byť, že takýto postup je za normálnych okolností zdĺhavý. Kaliňák by však nemocnicu rád stihol dokončiť ešte v tomto volebnom období, pričom zhotoviteľa by radi mali vybraného už na jar budúceho roka.

„Odhadujem, že reálna stavba, ak sa nám všetko bude dariť, by sa mohla začať už ku koncu jari budúceho roka,“ dodal minister.

Podľa advokáta Cáka to znie ako nerealistický termín, čo môže znamenať dve veci – buď má ministerstvo dobre spracované podklady, alebo niektoré firmy už teraz na zadaní pracujú, hoci obstarávanie ešte nebolo formálne vyhlásené.

Nemocnica z prvej republiky

To, že Prešov potrebuje novú nemocnicu, netvrdí len Kaliňák. Aj za minulej vlády existoval plán na výstavbu nového zariadenia.

Projekt zastrešila priamo fakultná nemocnica, ktorá vtedy ešte spadala pod ministerstvo zdravotníctva. Predbežnú cenu odhadla na 300 miliónov za stavebné práce plus ďalších sto miliónov na nákup nového vybavenia.

„Investícia je potrebná vzhľadom na nevyhovujúci technický stav existujúcich objektov a neefektívne poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súčasnom pavilónovom usporiadaní. Súčasná nemocnica bola otvorená v roku 1935 a pozostáva z jedenástich pavilónov,“ konštatoval vtedy aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií.

Toto nevhodné rozloženie pavilónov spôsobuje, že pacientov musia komplikovane presúvať z jednej budovy do inej, čo je zložité pre nich samotných aj pre zdravotníkov.

„Nemocnica nemá centrálny urgentný príjem a operačné sály nie sú koncentrované na jednom mieste. Roztrieštená starostlivosť a personálne zabezpečenie medzi pavilónmi sa odráža na komplikovanej a neefektívnej prevádzke,“ dodal ÚHP.

Analytici útvaru však zároveň konštatovali, že tento projekt nie je dobre pripravený, a videli v ňom priestor na zníženie nákladov minimálne o 40 miliónov.

Averzia k analytikom

Pri tomto pôvodnom projekte sa však vôbec neuvažovalo o tom, že by si prešovské zariadenie malo zobrať ministerstvo obrany a urobiť z neho novú vojenskú nemocnicu. Denníku N to potvrdil aj bývalý minister Jaroslav Naď (Demokrati).

„My ako rezort obrany sme v Prešove zvažovali nanajvýš malú polikliniku pre potreby vojenských útvarov, ktoré v tomto regióne máme,“ hovorí Naď.

Vojenský projekt urobil z prešovskej nemocnice až Kaliňák, ktorý tvrdí, že to umožní štátu postaviť nemocnicu rýchlo.

S hodnotením od Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktoré by malo posúdiť efektivitu vynaložených peňazí, sa tentoraz nepočíta. Kaliňák aj verejne dáva najavo svoju averziu k jeho analytikom – od nástupu do funkcie nedal ÚHP posúdiť žiadnu z veľkých investícií.

„ÚHP si zvykol robiť politiku a toto je úloha, ktorá tomuto útvaru rozhodne neprislúcha,“ hovorí Kaliňák.

Naď: Zase duo Kaliňák – Križko

Minister tvrdí, že s ÚHP plánuje niektoré čiastkové veci konzultovať. Podľa Kaliňáka by sa však analytici ministerstva financií mali vyjadrovať napríklad len k primeranosti cien za jednotlivé položky, nemali by však už hodnotiť opodstatnenosť štátneho projektu ako takého.

Kaliňákov predchodca Naď aj pre obchádzanie ÚHP považuje celý projekt za vysoko rizikový.

„Vidím tam značné riziko korupcie, presne tak ako sme to v prípade dua Kaliňák – Križko mohli vidieť už pri Nemocnici svätého Michala,“ hovorí Naď.