EkonomikaPellegrini a Kaliňák sa vyhrážajú Ukrajine odvetou za vypnutú ropu. Ublížime tým sami sebe, hovorí PS

58Komentáre
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ a slovenský premiér Robert Fico v apríli v Michalovciach. Foto N - Peter Lázár
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ a slovenský premiér Robert Fico v apríli v Michalovciach. Foto N – Peter Lázár

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

  • Dodávky z ruskej ropnej spoločnosti Lukoil, ktoré odoberal aj Slovnaft, prestali tiecť na Slovensko z Ukrajiny po tom, čo Kyjiv uvalil na ruskú firmu sankcie.
  • Kým vládni politici hovoria o krízovej situácii a spomínajú odvetu, opozícia upokojuje a Slovnaft mlčí.

Vládni politici spravili zo zastavenia tranzitu ropy Ukrajinou veľkú tému. Za uplynulých päť dní sa premiér Robert Fico (Smer) vyjadril, že ide o „krízovú situáciu a Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov“. Minister zahraničných vecí za Smer Juraj Blanár zasa obviňuje Európsku komisiu, že s riešením situácie si dáva schválne načas.

V stredu eskalovali napätie minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a prezident Peter Pellegrini.

Obnovenie dodávok ropy sa snažia vynútiť si vyhrážkami o odvete – zastavení dodávok elektriny a plynu. Tie však nemajú v rukách oni, ale najmä súkromné spoločnosti, ktoré na tom zarábajú.

„Verím, že sa to Ukrajine podarí čo najskôr dať do poriadku, pretože Slovensko ako suverénna krajina nakoniec bude musieť pristúpiť aj k nejakým odvetným opatreniam a to by nebolo na prospech Ukrajiny ani nikoho v regióne,“ povedal Pellegrini.

Nešpecifikoval síce, čo má na mysli, pripomenul však, že „sme zásobovali Ukrajinu v časoch, keď nemala dostatok plynu“. Slovensko je podľa neho zároveň jedným z najväčších dodávateľov elektrickej energie na Ukrajinu. Kaliňák predtým hovoril, že situácia by mohla „zásadným spôsobom poškodiť naše vzťahy, aj obchodné, aj dodávateľské“.

Opoziční politici im v reakcii pripomenuli, že slovenské dodávky energií na Ukrajinu nie sú charitou. „Môžeme uťať niektoré formy dodávok Ukrajine, ako navrhuje prezident Pellegrini, ale ublížime tým iba sami sebe,“ povedal Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska.

Z predaja energií na Ukrajinu má príjmy aj štát

Podľa exministra hospodárstva Karla Hirmana (Demokrati) je v záujme štátu ochrániť dodávky energií na Ukrajinu. „Alebo im aspoň neprekážať. A tobôž už sa nevyhrážať ich zastavením, ako teraz Pellegrini,“ myslí si Hirman.

Štát vlastní len malú časť energetických komodít, ktoré smerujú na Ukrajinu. Zväčša s nimi obchodujú súkromné firmy, ktoré cez Slovensko svoje dodávky iba prepravujú.

V prípade elektriny má štát plne pod kontrolou iba vodné elektrárne v Gabčíkove a v Žiline. Najviac elektriny v krajine vyrábajú Slovenské elektrárne, kde má štát iba tretinový podiel, zvyšok vlastní taliansky Enel a český EPH. Vláda teda nemôže sama rozhodovať o tom, kam pôjde či nepôjde elektrina vyrobená napríklad v jadrových blokoch v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach.

Podobné je to pri plyne. Najväčším obchodníkom na Slovensku je štátny SPP, v ostatných firmách, ktoré Ukrajine predávajú plyn, nemá štát manažérsku kontrolu a nemôže tak ovplyvniť, kto a či s Kyijivom obchoduje.

Navyše, ako upozorňuje aj Karel Hirman, súkromné aj štátne firmy na dodávkach plynu či elektriny z a cez Slovensko na Ukrajinu veľmi dobre zarábajú. „Tie potom odvádzajú zo svojho zisku dane do štátneho rozpočtu alebo aj dividendy. Takže to nie je žiadna láskavosť slovenského prezidenta či vlády, lebo oni ten plyn ani elektrinu (ani ropu a ropné produkty) nevlastnia a nevyrábajú,“ pripomína Hirman.

Prepravca plynu Eustream, kde má štát 51-percentný podiel (zvyšok vlastní a manažérsky ovláda EPH), roky odvádzal do štátneho rozpočtu stámilióny eur cez dividendy. Vlani už však do rozpočtu neprišlo nič, pretože Eustream skončil v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine v strate.

Rovnako štátne Gabčíkovo elektrinu len tak niekomu nepodaruje, ale predáva ju na trhu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa minulý mesiac pochválil, že „vďaka vyššej vode teraz elektráreň v Gabčíkove zarobila 30 miliónov eur.“

Hirman: Je nezrozumiteľné, prečo to Ukrajina spravila

Lukoil je síce vo svojom sektore najväčšia firma v Rusku, ale nie je jediná. Ropovodom Družba surovinu vyvážajú aj firmy Rosnefť a Tatnefť, na ktoré sa zákaz zatiaľ nevzťahuje. Ani podľa Transpetrolu, ktorý spravuje slovenskú časť Družby, neboli dodávky z Ruska na Slovenska zastavené úplne.

Energetický expert a exminister Hirman rozhodnutie Kijiva obmedziť iba dodávky Lukoilu považuje za nezrozumiteľné a pochybné, pretože sa týka len jedného dodávateľa. „Ostatné ruské ropné koncerny – mimochodom, z pohľadu vplyvu Kremľa na ich vlastníctvo a riadenie oveľa problematickejšie ako Lukoil – tranzitujú svoju ropu do rafinérií MOL-u (maďarský MOL vlastní aj Slovnaft – pozn. red.) a PKN Orlen v Česku naďalej bez akýchkoľvek problémov,” opisuje Hirman.

Podľa neho je zvláštne, že voči nim vláda v Kyjeve žiadne sankčné opatrenia neuplatňuje. Hirman si zároveň všíma, že tieto ruské koncerny začali svoje dodávky cez Družbu na úkor Lukoilu navyšovať.

Slovnaft vie spracovať stále viac neruskej ropy

Vládní politici hovoria, že Slovnaft by mohlo negatívne ovplyvniť aj zastavenie dodávok od Lukoilu, keby bolo dlhodobé. Pre bratislavskú rafinériu, ktorá sa k situácii zatiaľ nevyjadruje, nie je Lukoil jediný dodávateľ. Podľa Hirmana má na celkových dodávkach pre Slovnaft zhruba štvrtinový podiel.

„Jedna štvrtina je dosť, ale v žiadnom prípade to nie je 40 percent a už vôbec to nie je katastrofa,“ píše Hirman. Dodávky ruskej ropy cez Družbu tvoria celkovo okolo 70 percent a dodávky ropy z tankerov, cez chorvátsky terminál Omišajľ a ropovod Adria sú okolo 30 percent a neustále rastú.

Europoslanec za PS Martin Hojsík pripomenul, že napojenie na ropovod Adria inicioval samotný Slovnaft, ktorý len tento rok investoval 150 miliónov eur do zmien a modernizácie technológie, vďaka čomu dokáže spracovávať aj iné druhy ropy. „Je jasné, že závislosti od Ruska sa Slovensko dokáže zbaviť, aj keď Robert Fico sa snaží podsúvať, že inú možnosť nemáme,“ povedal Hojsík.

Adria je technicky a kapacitne plne funkčná a schopná pokryť potreby Slovnaftu, respektíve MOL-u. „Takže opačné tvrdenia vládnych predstaviteľov Maďarska a Slovenska sú v rozpore s nimi. Sú to len politické účelové a nekompetentné ‚bláboly‘, podobne ako tie o ohrození energetickej bezpečnosti,“ uzavrel Hirman.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk