Komentátori Denníka N: Skôr či neskôr bude vláda dávať zákazky blízkym ľuďom

Na Slovensko tento týždeň prileteli prvé dve viacúčelové stíhacie lietadlá F-16 Block 70. Prvé správy hovorili, že ide o najmodernejšie stíhačky v strednej a východnej Európe, kým Česi a Poliaci nedostanú svoje lietadlá F-35. Je to tak?

Roman Pataj: Je to jednoznačne tak, že F-16, ktoré si kúpilo Slovensko, sú najmodernejšie lietadlá F-16 v celej Európe, nielen v strednej Európe. A sú to najmodernejšie lietadlá v rámci V4. Najbližšiu konkurenciu majú Nemci – Eurofightery podobnej kvality. Naozaj sú to úplne špičkové lietadlá. Zmení sa to až vtedy, keď poľská a česká armáda dostanú svoje objednané lietadlá F-35, ktoré sú ešte kvalitnejšie a modernejšie, ale aj omnoho drahšie. A to sa stane v prípade Poľska o nejaké 3 – 4 roky, keď prídu prvé kusy. Česko ich bude mať až niekedy okolo roku 2030.

To, že pôvodné F-16 prvýkrát vzlietli v roku 1973, nie je ich hendikep?

Roman Pataj: Nie je to vôbec žiadny problém. F-16, ktoré máme my, sú modernizované úplne od základu. Zvonka vyzerajú takmer identicky ako tie z polovice 70. rokov, ale došlo k zmenám v konštrukcii lietadiel, vďaka čomu majú omnoho dlhšiu životnosť, slovenská armáda ich bude môcť využívať omnoho dlhšie. Nehovoriac o tom, že majú inú techniku, radary, avioniku. Typy rakiet a bômb, ktoré nosia, sú úplne inde, ako to bolo v 70., 80., a dokonca aj v 90. rokoch.

Niečo z toho musíme prikúpiť? Napríklad takúto muníciu?

Roman Pataj: Slovenská armáda zverejnila tento týždeň materiál o tom, že všetko k tomu prikúpili. A v zásade je to tak, že aby sme z tých lietadiel vytlačili úplné maximum, tak by sme potrebovali kúpiť inú verziu rakiet vzduch – vzduch s dlhším doletom, ale už aj tie, čo sme kúpili, ďaleko prevyšujú čokoľvek, čo sme kedy mali. Uvažuje sa o dokúpení rakiet s dlhším doletom v kategórii stealth (ťažko zachytiteľné radarom – pozn. red.). Ak by sa to stalo, tak by sme mali americkú, o čosi výkonnejšiu aj väčšiu obdobu rakiet Storm Shadow, ktoré ukrajinská armáda používa na bombardovanie ruskej. Bola by to veľmi výkonná zbraň.

Sú lepšie ako akákoľvek lietajúca ruská technika?

Roman Pataj: Takto sa to nedá povedať. Radar našich starých migov „videl“ do vzdialenosti zhruba 60 alebo 70 kilometrov. Teoreticky radar našich F-16 dosiahne do vzdialenosti 370 kilometrov. Najmodernejšie ruské stíhačky majú radary s podobnými parametrami. Ale to sa bavíme len o teoretických schopnostiach. V praxi by sa možno ukázalo, že tie ruské sú takto výkonné len na papieri. Na papieri by tá naša F-16 bola schopná konkurovať najmodernejším ruským lietadlám a záležalo by na tom, kto by ju pilotoval, aká by bola taktická situácia, kto by mal prevahu vo vzduchu a podobne. Čiže keby mali Ukrajinci tieto lietadlá, boli by veľmi šťastní. Sú to lietadlá, ktoré sú omnoho modernejšie ako tie, ktoré teraz dostávajú.

Neurobili sme chybu, že sme nepočkali na F-35 ako Česi a Poliaci?

Roman Pataj: Tento nákup sa robil v roku 2018 a v tom čase sa všeobecne predpokladalo, že si zaobstaráme švédske gripeny vo verzii, ktorá je ešte výrazne menej výkonná ako tieto F-16, a všetci by boli spokojní. Ja som bol v roku 2015 v USA, kde som sa rozprával s americkými predstaviteľmi, ktorí gripeny považovali za úplne postačujúce pre slovenskú armádu. Dokonca hovorili, že F-16 sú pre nás zbytočne výkonné. Invázia na Ukrajinu všetko zmenila, ale napriek tomu si nie som istý, či by sme kúpili lietadlá F-35, ak by sme sa rozhodovali teraz. Z pohľadu nákladov, celkovej ceny za ich prevádzku, kúpu a vybudovanie infraštruktúry sú ešte omnoho drahšie ako tieto F-16 a nie som si istý, či by bola ochota zaplatiť to.

Kúpa lietadiel nás stála približne 2 miliardy eur a ministerstvo obrany už zvažuje obstaranie štyroch ďalších F-16. Čo to znamená pre verejné financie? Je to nejaký veľký zásah?

Ján Kováč: Bolo by to ďalších možno 500, 600 alebo 800 miliónov eur, ktoré nemáme, a opäť by sme si museli požičať, čo by bolo neudržateľné, alebo by musel štát zvýšiť dane.

Roman Pataj: Kúpa prvých 14 ale bola rozpočtovaná, takže s nimi sa kalkulovalo dlhodobo a sú už vlastne aj splatené.

Ján Kováč: Ale tie ďalšie štyri nie sú rozpočtované. To znamená, že ich financovanie by bolo potrebné doriešiť.

A polmiliarda je celkom veľký zásah do verejných financií.

Ján Kováč: Je to celá potrebná konsolidácia pre budúci rok, ktorú vláda nie je schopná za desať mesiacov svojho mandátu naplánovať.

Mali by sme pochváliť Roberta Fica, Andreja Danka a Petra Pellegriniho za to, že v roku 2018 objednali F-16, že to bola dobrá kúpa aj v porovnaní s gripenmi?

Roman Pataj: Určite ich treba pochváliť. Veď Andrej Danko (SNS) sa aj sám pochválil a myslím si, že v tomto prípade sa pochválil právom. Pamätám si, že keď zverejnili cenové ponuky Švédi a Američania, bol som veľmi prekvapený, ako blízko boli tie ponuky a aká bola americká v porovnaní so švédskou nízka. Keď odhliadneme od všetkých problémov s financovaním štátneho rozpočtu a s dlhom verejných financií, cena bola naozaj výhodná. Teraz nakupujú tie lietadlá postupne Bulhari, najskôr kúpili 8, potom ďalších 8 a cena za tých ďalších 8 je naozaj vysoká, zdražovanie pokračuje aj v prípade zbraní. To, za čo sme v tom čase lietadlá kúpili, bol dobrý obchod.

Kým Pellegrini alebo Robert Kaliňák (Smer) a nakoniec aj Danko sa k stíhačkám vyjadrovali, Robert Fico (Smer) sa k nim zo svojej chorvátskej terasy nevyjadril, nepovedal ani slovo. Prečo asi? A čo by musel povedať?

Roman Pataj: Ak by chcel byť úprimný, tak by povedal, že sme urobili dobrý obchod. Ale vieme, na čom postavil svoju politiku a rétoriku posledné roky, nasadil veľmi silný protiamerický tón, Spojené štáty neustále obviňuje a kritizuje zo všetkého možného aj nemožného. Teraz je vyslovene spokojný, že je PN a mimo Slovenska, a tak sa nemusel zúčastniť preberania F-16. Neviem si celkom dobre predstaviť, ako by sa tam tváril pred americkým veľvyslancom a čo by hovoril.

Veľvyslanec mal priamo počas odovzdávania veľmi silné vyjadrenia voči Rusku.

Roman Pataj: Robert Fico je podľa mňa veľmi spokojný, že je v Chorvátsku a nebol na letisku v Malackách.

Denník E minulý týždeň zverejnil informáciu, že vláda zvažuje zdaňovanie aj bežných prevodov z účtu na účet, posielanie výplat, plnenie faktúr, platby kartou aj výber z bankomatov. Ministerstvo financií aj priamo Robert Fico niečo také popreli. Je to v hre, alebo sa už v koalícii zľakli možnej reakcie voličov, keď sme to zverejnili?

Ján Kováč: Stále je to podľa mňa v nejakej oklieštenej podobe v hre, ale určite sa zľakli, lebo reakcia bola veľmi búrlivá. Sme si istí, že takúto možnosť posudzovali v maximalistickej verzii, ktorá obsahuje aj dosahy na domácnosti, ale momentálne je prakticky vylúčené, že by išli do akýchkoľvek daní, ktoré by zasiahli priamo domácnosti a ktoré by si domácnosti priamo uvedomovali.

Takže sme tomu zabránili?

Ján Kováč: Vláda by sa tak či tak snažila vyhnúť tomu, aby zdaňovala domácnosti. Ten prepočet počítal s viacerými možnosťami, ale neznamená to, že by politická dohoda všetky tie možnosti odobrila. Momentálne je to podľa mňa tak, že posudzujú možnosti, ktoré im zostali a nejakým spôsobom by zasiahli firmy. Možno sa pokúsia nejakým spôsobom zdaniť prevody nad určité sumy, alebo iba pre právnické osoby tak, aby to domácnosti nepocítili.

Zdaňovanie bankových prevodov by podľa teoretických prepočtov, ktoré ste zverejnili, mohlo priniesť zhruba 550 miliónov ročne. Mohlo by to tak byť, alebo je to len teória?

Ján Kováč: Je to teória, ktorá vychádza z toho, že by sme prevzali maďarský príklad, ktorý je ale veľmi široký a zasahuje aj domácnosti. Ministerstvo zároveň pri prepočte vychádzalo z toho, že aj tá optimalizácia by bola taká ako v Maďarsku. Spochybnil to aj Martin Šuster, ekonóm rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo Maďarsko má forint a my máme euro. V našom prípade by firmy mali tendenciu robiť tie transakcie inde, kde takáto daň neexistuje.

Tých 550 miliónov je zhruba ako zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod. Prečo sa koalícia zdráha zvýšiť DPH, keď je to najjednoduchšie riešenie?

Ján Kováč: Lebo je to nepopulárne a sľúbili voličom, že budú znižovať ceny. Veľa im nasľubovali; keby teraz zvýšili DPH, spôsobilo by to priame zvýšenie cien a bolo by očividné, že za to môže vláda.

To som zvedavý, lebo keď sa DPH znížilo, ceny sa neznížili. Keby sa DPH zvýšila, zdvihlo by to naozaj ceny?

Ján Kováč: Určite áno. Niečo by tam mohol spôsobiť konkurenčný boj, ale v nejakej miere by sa to do cien premietlo a hlavne by to bolo politicky výbušné.

A prečo je to výbušnejšie než dvíhanie daní z tabaku a pohonných látok? Prečo to ľudia tak vnímajú?

Ján Kováč: Zdanenie tabaku má aj nejakú šľachetnú funkciu, argument je, že to potlačí konkrétny neduh. Keď zvýšili napríklad zdravotné odvody, mohli povedať, že to zvyšujú firmám, hoci nepriamy dosah to má aj na zamestnancov. Dosah na domácnosti vedia skryť do toho, že to platí niekto iný, alebo v prípade tabaku je to niečo, čo je správne.

Keď to zdaňovanie bankových prevodov podľa všetkého nebude také rozsiahle, ako sa predpokladalo, aké iné možnosti vláda má, aby zohnala 550 miliónov na konsolidáciu? A čo vlastne urobí? 

Ján Kováč: Trošku im pomáha hospodársky rast, na ktorý sa aj spoliehali, vďaka tomu budú mať o niečo vyšší daňový výber, takže konsolidácia bude môcť byť nakoniec o niečo menšia. Ďalšia vec je, že časť tej 1,4 miliardy eur, čo má byť konsolidácia, sa vyrieši sama, keď zaniknú energetické dotácie. Čiže znova si pomôžem Martinom Schusterom, ktorý vyčíslil potrebu konsolidácie. Musia buď zvýšiť dane, alebo niekde ušetriť 600 miliónov eur. A to už sa dá pomerne ľahko vyskladať, keď zvýšia korporátnu daň a urobia opatrenia, ktoré ohlásili. Možností je viac, ale pravdepodobne budú cieliť na firmy.

Premiér Robert Fico od svojho odchodu na dovolenku pred týždňom poslal tri videoodkazy. Na 26 minútach nahrávok kritizoval EÚ, Ameriku, opozíciu, LGBTI, mátala ho plavkyňa, ktorá bola predtým mužom. Aké témy by mal podľa teba Fico radšej komunikovať než tieto? 

Roman Pataj: Téma, ktorú by mohol komunikovať, je napríklad to, že on sám zadal štátnym analytikom, aby zistili, koľko peňazí z plánu obnovy je ohrozených. Tí mu vypočítali, že to sú možno až 2 miliardy eur. Ide o vec, pri ktorej sa nemôže vyhovárať, že to spôsobila niektorá z predchádzajúcich vlád. On je predsedom vlády, jeho úlohou je zabezpečiť, aby sa to nestalo. A o tom nehovorí, aspoň som ho dávno nepočul nič o tom povedať.

Mohol by rozprávať o tom, ako chce riešiť situáciu v trenčianskej nemocnici, kde je veľký problém na srdcovocievnom oddelení. A takých vecí, ktoré by mohol riešiť, ale nerieši, je naozaj veľmi veľa. A to je vlastne spôsob, akým funguje táto vládna koalícia, čo vidíme na Tomášovi Tarabovi (SNS), ktorý si vymyslel zasa novú kauzu v podobe dúhovej vlajky so slovenským znakom počas bratislavského Pridu a robí z toho trestnoprávnu kauzu. Presne toto je ich stratégia. Vymýšľajú si zástupné témy, ktorými zásobujú vlastných voličov, a zároveň im to umožňuje nehovoriť o tom, čo je naozaj dôležité, ale pre nich nepríjemné.

Je problém trenčianskeho kardiocentra taký, že by mala ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) vyvodiť zodpovednosť voči sebe alebo voči niekomu inému? Týka sa to priamo človeka, ktorý riadi ministerstvo ako generálny tajomník služobného úradu. 

Ján Kováč: Určite sa treba vrátiť k tomu, či tie potrubia, ktoré mali vymeniť a namiesto toho ich iba premaľovali, či to naozaj bolo tak. A to je podľa mňa pomerne ľahké zistiť.

A to môže byť aj trestný čin.

Ján Kováč: Asi áno. A je hrozné, že poslali peniaze firme bez toho, aby sa preverilo, ako to naozaj bolo. Vzhľadom na to, čo vieme, tak to treba preveriť a riaditeľ nemocnice by asi už nemal byť ďalej riaditeľom – ak to tak naozaj bolo.

A ani generálny tajomník služobného úradu by možno nemal byť vo funkcii. 

Roman Pataj: Pre mňa je nepochopiteľné, že o tom probléme a podozrení sa vie už dlhšie, no dosiaľ to nie je preverené a potvrdené alebo vyvrátené. Vypovedá to veľmi veľa o fungovaní tohto štátu, nie je schopný úplne elementárnu a jednoducho zistiteľnú vec vyšetriť tak rýchlo, aby sa podľa toho všetci dokázali zariadiť. Záujmom ministerstva a nového vedenia nemocnice malo byť, aby to prešetrili a dali hodnoverné dôkazy o tom, že to nie je pravda.

Hodnotiaca správa Európskej komisie o právnom štáte dala Slovensko spolu s Maďarskom do skupiny, ktorá má pretrvávajúce problémy s bojom proti korupcii, nezávislosťou médií či fungovaním občianskej spoločnosti. Sme už na úrovni Maďarska, alebo sa ešte môže koalícia spamätať?

Roman Pataj: Nie som až taký odborník na Maďarsko, aby som mohol povedať, či sme už tam, kde je Maďarsko. Viem ale, že tempo, akým sa mu približujeme, je také vysoké, o akom podľa mňa Viktor Orbán nikdy ani nesníval. On ho tam do značnej miery dostal spôsobom, ktorý pripomína varenie žaby. Ale Robert Fico nevarí žabu.

Orbánovi to trvalo 13 rokov.

Roman Pataj: A Robert Fico toto všetko stíha za pol roka, odkedy znovu získal premiérsku funkciu. Ak ešte nie sme tam, kde je Maďarsko, tak vzhľadom na správanie vládnej koalície je potenciál, aby sme tam skoro boli a ešte ho aj predbehli.

Fico na to hodnotenie reagoval tak, že Komisia na nás uplatňuje dvojaký kilometer a jeho citát: “Dôvodom sú suverénne postoje súčasnej vlády k mnohým zásadným zahraničnopolitickým témam, kde Európska komisia očakáva od členských krajín EU absolútnu poslušnosť“. Ako vnímajú v Únii Fica? Ako človeka dvoch tvárí, ktorý voličom hovorí jedno a koná iné, alebo ako už politika, ktorý bude konať proti záujmom Únie a možno, že bude naveky na okraji tej Únie? 

Roman Pataj: Som presvedčený, že Roberta Fica už nevnímajú ako človeka dvoch tvárí. Vedia o ňom, že si vybral svoju stranu, svoju cestu a vnímajú ho ako človeka, ktorého treba prečkať a treba z ich pohľadu dúfať, že sa čoskoro stane slovenským premiérom niekto iný. Spôsob, akým reagoval na správu Európskej komisie, je úplne rovnaký ako jeho videá, pretože sa vyhovára na to, že sa musíme správať podľa toho, čo od nás zahraničie chce. To je však niečo celkom iné, nesúvisí to so zahraničnou politikou, ale s našou domácou politikou a tým, ako sa táto vládna koalícia a špeciálne Robert Fico snažia ovládnuť systém spravodlivosti na Slovensku. To mu vyčíta Európska komisia, nevyčíta mu v tej správe nejaký postoj k Ukrajine. Robert Fico to takto spája len pre svojich voličov, aby odklonil pozornosť od podstaty problému – oni sa rozhodli zlikvidovať systém spravodlivosti na Slovensku a Európska komisia to vidí.

Čítal som telegramové kanály koaličných politikov a ďalších im blízkych ľudí. Hlavný problém hodnotiacej správy je podľa nich to, že citovala Denník N, Aktuality, SME atď. Myslíš si, že tomu voliči môžu uveriť? 

Roman Pataj: Áno, som presvedčený o tom, že tomu môžu uveriť. Pozeral som si video ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), ktorý tam spomínal konkrétne nás a Aktuality, SME. Predstava, že Európska komisia vytvára svoje hodnotenia na základe toho, čo si prečíta v Denníku N alebo v denníku SME či v Aktualitách, to je taký nezmysel, ktorý môžete vypustiť z úst vtedy, keď už nemáte žiadny argument, ako by ste mohli vyvrátiť tie obavy, ktoré Brusel vo vzťahu k nám prejavil.

Fico kritizoval Ukrajinu za uvalenie sankcií na ruský Lukoil, ktorý tým pádom prestane dodávať ropu do Slovnaftu. Povedal, že toto je presne prípad, keď sankcie samotnému Rusku neškodia, ale škodia nám. Má pravdu, že tento druh sankcií ide viac proti nám ako proti Rusku? 

Ján Kováč: Fico má pravdu v tom, že Rusko naďalej zarába na rope. Má pravdu v tom, že keď sa pozrieme na základné čísla ruskej ekonomiky, vidíme rast. V niektorých oblastiach majú vysokú infláciu, majú vysoké úrokové sadzby. V niečom sa ruská ekonomika trápi. Na druhej strane, ani na nás tie sankcie na ruskú ropu vo všeobecnosti nemajú nejaký drastický vplyv, lebo ľudia si môžu dovoliť palivá viac ako pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi. Palivá síce o niečo zdraželi, ale platy išli hore oveľa prudšie, čiže toto nie je žiadny problém. Takisto Slovnaft zarába oveľa viac, ako zarábal v minulosti, čiže štát vyťahuje zo Slovnaftu oveľa vyššie dane ako v minulosti. Netrpí tým zatiaľ ani ruský ropný priemysel, môže sa to ale zmeniť, a netrpíme tým ani my.

Tak prečo to hovorí? Je to čisto politická rétorika? 

Ján Kováč: Celá táto kauza je z veľkej časti politická. Aj viacerí maďarskí a ukrajinskí predstavitelia sa správajú v tomto smere zvláštne. Zvláštne je to, že sankcie uvalili iba na jednu spoločnosť, na čo upozornil aj bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati). Zvláštne sú tie prehnané reakcie Maďarska a Slovenska. Podľa mňa je to iba nejaké politické divadlo, ktoré veľmi tú tému preháňa vzhľadom na to, že podiel Lukoilu nie je väčšinový pre potrebu Slovnaftu. Aj Európska komisia povedala, že nezaznamenala ohrozenie energetickej bezpečnosti na Slovensku. Ani Slovnaft okolo toho nerobí takú paniku ako politici.

V prípade Maďarska to skôr chápeme, lebo Slovnaft je vlastne maďarská firma s maďarským majiteľom a tam im to podľa všetkého zasahuje do ziskov, keďže od Lukoilu zrejme kupujú ropu lacnejšie. Hovoril si, že zastavenie dodávok Lukoilu pre Slovnaft a Slovensko nie je vážny problém. A nie je pozitívne, že to urýchli odstrihnutie sa Slovenska od ruských dodávok ropy? Lebo s tým tiež ten Slovnaft váhal dlho. Odďaľovali to, ako sa len dalo.

Ján Kováč: Podľa mňa to nebude mať žiadny vplyv, lebo oni majú nejaký plán, za ktorým idú. Myslím, že keď budú mať menej ropy od Lukoilu, tak si zoberú viac ropy od nejakej inej ruskej spoločnosti.

Tento týždeň sa činila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS). Po neverejnom výberovom konaní, na ktoré sa dostavila len jedna záujemkyňa, ministerstvo vybralo do funkcie riaditeľky Bibiany Petru Flach. Prekvapilo vás to?

Roman Pataj: Nič na tom nie je prekvapujúce. Prekvapujúce je to, akým spôsobom si vybrali, koho si vybrali. Martina Šimkovičová, strana, s ktorou sa dostala do parlamentu a do vlády, neustále dávajú najavo, že oni nepotrebujú verejnosť. Nemyslia si, že verejnosť je dôležitá pri ich vládnutí. Myslia si, že získali nespochybniteľný mandát na to, aby si robili, čo chcú. A podľa toho sa pani Šimkovičová správa. Výsledkom jej nekompetentnosti je, že si zavolala nekompetentnú osobu, pretože je jasné, že ide o jej osobný výber. Mňa by napríklad zaujímalo, kto konkrétne boli členovia výberovej komisie na ministerstve kultúry a kto bol ochotný dať svoje meno pod niečo takéto.

Šimkovičová si zatiaľ netrúfala na výmeny v Národnom divadle či v Slovenskej národnej galérii. Kam podľa teba môže zájsť? A môže sa to skončiť tak ako za Mečiara a za jeho ministra Hudeca okupačným štrajkom umelcov? Smeruje to k tomu? Lebo ona hrá takú hru, že mení zatiaľ Bibianu. To nie je až taká vec na očiach, ale výmeny v Slovenskom národnom divadle alebo v Slovenskej národnej galérii by mohli už byť rozbuškou. 

Roman Pataj: V Národnej galérii podľa mňa už prebieha čosi ako príprava na to, aby niečo robili, lebo tam poslali kontrolu s tým, že hovorili o nejakých podozreniach. Predpokladám, že ak tam nájdu čo i len drobnú pochybnosť o efektívnom hospodárení, pokúsia sa vymeniť súčasnú riaditeľku. Otázka je, či si trúfnu na Slovenské národné divadlo. Podľa mňa by to bola z ich strany úplne fatálna chyba. Ak aspoň trošku rozmýšľajú pragmaticky a chladnokrvne, nechajú Národné divadlo tak, lebo vedia, že to by im v žiadnom prípade nemohlo pomôcť. Ľudia, ktorí v ňom pracujú, hrajú, sú veľmi populárni, majú na spoločnosť vplyv a vieme, kam sa začleňujú vo svojich hodnotách a politických názoroch. Za nich by sa postavila veľká časť spoločnosti a mohlo by im to spôsobiť veľké nepríjemnosti.

Takže Šimkovičovej hranica sú herci?

Roman Pataj: Ja si myslím, že áno, ale nepodceňoval by som schopnosť pani Šimkovičovej prekvapiť nás.

Začína sa ukazovať, ako Martina Šimkovičová míňa štátne peniaze. Na oslavy sviatku svätých Cyrila a Metoda na Devíne dala viac ako 330-tisíc, zatajuje ale, koľko to naozaj bolo, aj ako firmy na túto akciu obstarala. Je to transparentné obstarávanie? 

Roman Pataj: Je to úplne ten istý princíp, ako keď vyberala pani Flach za riaditeľku Bibiany. Nechcú, aby ich verejnosť kontrolovala. Chcú si robiť všetko po svojom bez akejkoľvek kontroly zvonka. To nevyhnutne povedie k obstarávaniam, ako boli oslavy Cyrila a Metoda. Skôr či neskôr budú zákazky dávať sebe blízkym ľuďom. Skôr či neskôr budeme písať o tom, že ten a ten človek blízky SNS alebo niekomu inému sa nabaľuje na ministerstve kultúry. S takýmto mentálnym nastavením, ako ukazujú v týchto dvoch prípadoch, to nemôže inak skončiť.

Tradične, na záver, čo dobrého sa tento týždeň stalo, Jano? 

Ján Kováč: Prišla správa o tom, že Slovensko je v hre o šiestu automobilku. Pre ekonomiku by to bola dobrá správa. Samozrejme, keď neberieme do úvahy tie okolnosti, že čínsku spoločnosť SAIC vlastní čínska vláda.

Nebolo by to už veľa? V prepočte na obyvateľov sme asi najväčší výrobca automobilov v Európe, možno aj na svete. Nie je to už pre nás príliš, mať takto úzko špecializovaný priemysel?

Ján Kováč: Je, ale sú to elektromobily, v ktorých nie sme zatiaľ až takí silní a mohlo by nám to pomôcť udržať pozíciu v automobilovom svete.

A myslíš, že pomôže, že táto vláda hrá na všetky štyri svetové strany podľa programového vyhlásenia?

Ján Kováč: Asi to má nejaký vplyv, keď sa pozrieme na Maďarsko, tam je čínskych investícií oveľa viac a je to tou politickou blízkosťou.

Roman, čo dobrého sa tento týždeň stalo – okrem stíhačiek? 

Roman Pataj: Okrem stíhačiek je dobrá správa, aj pre nás, hoci sa to neudialo u nás, že Joe Biden odstúpil z amerických prezidentských volieb. Myslím, že to zvyšuje šancu, že nebude americkým prezidentom Donald Trump, čoho by som sa ja osobne veľmi bál. Je to dobrá správa aj preto, že tradičná strana, americká Demokratická strana, ukázala nejakú schopnosť sebareflexie. Mali ju ukázať oveľa skôr v primárkach, ale je dobré, že to urobili hoci aj na poslednú chvíľu. Takže pre mňa je asi najlepšia správa tohto týždňa toto.